Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66C/14/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom P. XXX/X, X. G. proti žalovanému: A.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom P. XXX/X, X. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 27.02.2023 o 11.52 hod. domáhala, aby súd podľa nariadil žalovanému zákaz vstupu do obydlia na adrese P. XXX/X, X. G. a na pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X, XXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX až do právoplatného skončenia rozvodu manželstva a nakoľko žalovaný nemá vlastnícke právo ani nie je vlastníkom, spoluvlastníkom bude mať zrušený trvalý pobyt na adrese P. XXX/X, X. G. a zákaz odnášať z domácnosti veci, ktoré ešte nie sú vysporiadané v BSM. 1.2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, výlučným vlastníkom je žalobkyňa. Žalovaný sa v jej dome správa agresívne - kričí. Pri hádke používa rôzne vulgarizmy a hlavne pred ich maloletými deťmi - synom 7 rokov a dcérkou 2 roky. Narušuje nočný kľud - ešte o 23:00 hod. s deťmi nespí. Syn ju každý deň prosí, aby opustil ich domácnosť, aby tam nevstupoval. Dobrovoľne odísť odmieta. Syn jej chodí do škôlky nevyspatý, unavený, má problémy s učením, keďže je nevyspatý. Žalovaný sa k nim veľmi zle správa, psychicky ich - hlavne žalobkyňu týra. Bolo naňho z jej strany podané trestné oznámenie vo veci psychického týrania. Keď sa žalovaný dozvedel o rozvode, tak sa jeho správanie a agresivita ešte viac vystupňovala. V minulosti ju aj fyzicky napadol. Začal odnášať z domácnosti veci, ktoré ešte nie sú vysporiadané v BSM. Dňa 22.02.2023 im v domácnosti odpojil televízor so satelitným prijímačom a odniesol ho preč. Vzal vysávač, plienky pre dcérku, krémik, synov mobil. Keď mu v tom bránila, chcel ju fyzicky napadnúť. V domácnosti so žalovaným sa cíti s deťmi v ohrození života a zdravia. Dokonca svojou agresivitou môže poškodzovať jej majetok.

2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj s listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie potreby naradenia neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. pri G.. Žiadne ďalšie listiny na preukázanie dôvodnosti neodkladného opatrenia žalobkyňa nepripojila, preto súd vychádzal len zo skutočností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré aplikoval príslušné ustanovenia (ďalej len „“) upravujúce neodkladné opatrenia.

3.1. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 3.4. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 3.5. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 3.6. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 3.7. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4.1. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. ). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 4.3. Účelom neodkladného opatrenia nevstupovania do bytu alebo domu pri dôvodnom podozrení z násilia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, svedka incidentu a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k ). 4.4. Pri neodkladných opatreniach v zmysle až h) je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva. 4.5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

4.6. Neodkladné opatrenia podľa a sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

5. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil najprv k skúmaniu, či je osvedčený právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Z Registra obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný majú evidovaný trvalý pobyt v X. G., časť obce G. pri G., P. XXX/X. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. pri G. vyplýva, že žalobkyňa je zapísaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX a pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XX mX - záhrady a parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX mX - zastavaná plocha a nádvorie. Súd má preto za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na účely návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia.

6.1 Súd následne skúmal podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže žalobkyňa musí okrem existencie právneho vzťahu predovšetkým osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Uvedené však v konaní súd nemohol mať ani za osvedčené. 6.2. Súd si plne uvedomuje, že neodkladné opatrenie podľa má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku a ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť, avšak skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa musia javiť aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Rovnako je súdu zrejmé, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa a síce nie je nutné preukázať násilný skutok, ale je nutné aspoň osvedčiť dôvodné podozrenie (hrozbu) z fyzického či psychického násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. 6.3. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo ). 6.4. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak

sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 6.5. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom tak ako súd vyššie uviedol, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade osvedčuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

7.1. V danom prípade nemal súd za osvedčené žalobkyňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa fyzického a psychického násilia, resp. všeobecne konania žalovaného vyvolávajúceho obavu z fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, prípadne voči deťom, keďže súd nemal v tomto smere k dispozícii žiadne dôkazné prostriedky. Žalobkyňa okrem listu vlastníctva preukazujúceho vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti nepredložila súdu žiadne iné listiny, ktoré by ňou tvrdené skutočnosti aspoň spravdepodobnili (či už aktuálne trestné oznámenie, na ktoré sa odvoláva, lekárske správy, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, atď.). Súdu bolo zrejmé, že v prípadoch domáceho násilia môže byť sťažená pozícia osoby, ktorá sa snaží osvedčiť zásah do jej telesnej alebo duševnej integrity, teda, že sa takáto osoba môže dostať do dôkaznej núdze, to však neznamená, že súd pri posudzovaní dôvodnosti neodkladného opatrenia môže vychádzať výlučne len z neosvedčených tvrdených skutočností. Ako súd už uviedol, žalobkyňa nemusela osvedčiť všetky tvrdené skutočnosti, ale len tie, ktoré zakladajú aspoň pravdepodobnú dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Okrem toho mnohé tvrdenia žalobkyne bolo možné definovať ako všeobecné. Pri každej tvrdenej skutočnosti sa vyžaduje jej úplnosť a pravdivosť. Ide základnú náležitosť žaloby podľa , ktorý sa vzťahuje aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade však ako jedinú konkrétnejšiu tvrdenú skutočnosť možno hodnotiť len situáciu zo dňa 22.02.2023, keď pri nej neabsentoval dátum, čas, miesto a aspoň približný obsah deja. Pri ostatných tvrdených skutočnostiach takéto úplne opísanie skutočností však chýbalo. Na základe uvedeného nemohol ani z takto tvrdených a neosvedčených skutočností súd dospieť k záveru o pravdepodobnej dôvodnosti požadovaného neodkladného opatrenia. 7.2. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, keďže absolútne neosvedčila rozhodné skutočnosti týkajúce sa konania žalovaného, ktorým by sa dopúšťal násilia či zasahoval do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, pričom pravdepodobnosť takéhoto konania žalovaného nebolo možné dôvodiť ani z opisu tvrdených skutočností, ktoré boli väčšinou len všeobecného charakteru, na základe čoho teda súd musel návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze vstupu do obydlia zamietnuť.

8. Súd dodáva, že rovnako nebola žiadnym spôsobom osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúca v zákaze odnášať z domácnosti veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď žalobkyňa neosvedčila základné podmienky na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , t.j. uloženia povinnosti niečoho sa zdržať. Tak ako súd už vyššie konštatoval, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by bola preukázaná dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (osvedčená najmä potreba neodkladnej úpravy pomerov), a to ani vo vzťahu k zákazu odnášať veci žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené, s dôrazom na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti uloženia zákazu odnášať veci z domácnosti zamietol.

9. Záverom súd k návrhu žalobkyne na zrušenie trvalého pobytu žalovaného na adrese P. XXX/X, X. G. uvádza, že na zrušenie trvalého pobytu nie je občianskoprávny nárok a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v takomto znení nemožno vyhovieť. Evidenciu pobytu obyvateľov upravuje o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu je občan povinný hlásiť obci, resp. v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti. Hlásenie trvalého pobytu má evidenčný charakter a nemožno ho zamieňať s vlastníckym právom či iným právom na užívanie nehnuteľnosti, pričom súd nie je oprávnený na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trvalý pobyt rušiť. Súd dodáva, že v zmysle záznam o trvalom pobyte ruší ohlasovňa pobytu, t.j. v danom prípade obec. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd tak, že žalovanému ako úspešnej strane (návrh bol zamietnutý) podľa v zmysle zásady procesnej ekonómie uvedenej v tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).