Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky J. B., D.. N., občianky SR, bytom A., Y.. Y. XXXX/XX a otca I.. D. B., občana SR, bytom Q. M. Q., J.. W. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej F. B., M.. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou 01.02.2014.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú F. za obdobie od 01.02.2014 do 31.05.2014 vo výške 120,- Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.11.2009, č.k. -31.

Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom a začatie konania sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej F. z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2009 bolo naposledy upravené výživné zo strany otca k maloletej sumou 100,- Eur mesačne a odvtedy sa pomery na strane maloletej podstatne zmenili, je vekovo staršia a vyspelejšia. Matka poukázala na to, že v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá 6 rokov a bola žiačkou 1. ročníka ZŠ a v súčasnosti má 10 rokov a od septembra 2013 začala navštevovať druhý stupeň ZŠ, čím sa zvýšili všetky výdavky na pokrytie jej odôvodnených potrieb, a to i napriek tomu, že je zdravá a má veku štandardné potreby. Matka uviedla, že žije v spoločnej domácnosti len s dcérou, je zamestnaná ako zdravotná sestra na záchranke s priemerným mesačným zárobkom cca 800,- Eur a na dohodu pracuje v zdravotnej doprave so zárobkom 50,- až 120,- Eur mesačne, pričom nedávno nastali organizačné zmeny a prejde pracovať do nemocnice, kde sa jej pravdepodobne zníži príjem. Poukázala na to, že na kúpu bytu, v ktorom s dcérou bývajú si vzala úver, ktorý spláca po 430,- Eur mesačne. Matka nesúhlasila s návrhom otca na zníženie jeho

vyživovacej povinnosti k maloletej. Uviedla, že je pravdou, že otec nosí dcére nejaké ošatenie, ale nejedná sa o nové veci, ale o veci obnosené po dcére jeho priateľky a nové veci jej kupuje zriedka. Otec maloletej nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej a žiadal jej návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vzájomným návrhom zo dňa 09.06.2014 sa otec maloletej domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2014. Na pojednávaní dňa 13.06.2014 uviedol, že na svojom návrhu trvá a uviedol, že má predstavu a žiadal by zmeniť výživné tak, že 80,- Eur mesačne by posielal k rukám matky a tých 20,-Eur mesačne by šetril pre maloletú a posielal na účet maloletej, s ktorým by mohla maloletá sama hospodáriť. Poukázal na to, že životné náklady sa nezvýšili len matke dieťaťa, ale aj jemu a tiež sa od poslednej úpravy výživného podstatne nezmenili pomery ani na strane maloletej F., pretože maloletá navštevuje stále tú istú školu, matka jej platí obedy ako predtým a krúžok alebo nejaký šport nenavštevuje, takže náklady na maloletú má v podstate rovnaké ako keď navštevovala prvý stupeň ZŠ. Otec uviedol, že keďže nedošlo k takému nárastu výdavkov ako uvádza matka a doterajšie výživné zodpovedá veku dieťaťa, nesúhlasí so žiadnym zvýšením výživného. Poukázal na to, že s dcérou sa stretáva, bráva ju aj na dovolenku a dcére prispieva i mimo bežného výživného, kupuje jej veci, platí jej poistku so sporením po 30,- Eur mesačne a pod. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem nezvyšoval, predtým zarábal 920,- Eur a teraz má o niečo menej a poberá plat cca 914,- Eur mesačne. Poukázal tiež na to, že okrem maloletej F. má on ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi C., ktorého matka je na materskej dovolenke, a ktorý má nastúpiť do 1. ročníka ZŠ, a na ktorého výživu prispieva po 83,- Eur mesačne a chce iniciovať zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti k nemu na sumu 100,- Eur mesačne, aby nerobil medzi deťmi rozdiely. Otec tiež poukázal na to, že má viaceré výdavky, spláca hypotéku, úver na auto a pod. a pri všetkých svojich výdavkoch sa dostáva do mínusu. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia a ak on prispieva dcére sumou 100,- Eur mesačne a mala by tak prispievať aj matka, v takom prípade by bolo pre 11 ročné dieťa k dispozícii 200,- Eur, čo považuje za dostatočnú sumu zodpovedajúcu jej veku. Otec tiež uviedol, že matka býva v spoločnej domácnosti aj s priateľom, prerábajú spolu chatu na Kykule, a tiež si matka kúpila nové auto a kompletne prerobila byt, preto si nežije zle a nezarába málo. Kolízny opatrovník poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného prešlo takmer 5 rokov, maloletá prešla na druhý stupeň ZŠ a je zrejmé, že sa zvýšili jej výdavky. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné ma sumu v rozmedzí 140,- až 150,- Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o príjme matky z dohody, oznámenie o PnD z čl. 13, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme matky, vyjadrenie otca a protinávrh z čl. 21, obsah pripojeného spisu sp.zn. , obsah pripojeného spisu sp.zn. , RL, potvrdenie o príjme otca, výpisy z účtu matky a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletá F. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.09.2006, č.k. -21, rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu. Maloletá býva s matkou, s otcom sa stretáva. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.11.2009, č.k. -31, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2009, ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej F. zo sumy 2.500,- Sk mesačne na 100,- Eur mesačne. V tom čase mala F. 6 rokov a bola žiačkou 1. ročníka ZŠ. Navštevovala bezplatné záujmové krúžky a bola zdravá. Matka maloletej pracovala ako zdravotná sestra a hoci v odôvodnení rozsudku je uvedené, že dosahovala priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru cca 700,- Eur mesačne netto a z dohody o pracovnej činnosti cca 138,- Eur mesačne netto, z potvrdenia o príjme matky na č.l. 16 pripojeného spisu sp.zn. vyplynulo, že jej priemerná čistá mesačná mzda z pracovného pomeru predstavovala 788,80 Eur a z dohody 137,22 Eur mesačne netto (č.l. 22 pripojeného spisu ). Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného rozvedený, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. C. B., M.. XX.XX.XXXX. Bol zamestnaný ako operačný dôstojník na Krajskom riaditeľstve hasičského záchranného zboru a hoci v odôvodnení rozsudku je uvedené, že dosahoval priemerný mesačný príjem cca 920,- Eur netto, z potvrdenia jeho zamestnávateľa o výške jeho príjmu na č.l. 25 pripojeného spisu sp.zn. vyplynulo, že jeho priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 01/2009 do 10/2009 predstavovala 841,99 Eur. V súčasnosti má maloletá F. 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Maloletá býva s matkou, s otcom sa stretáva, ten riadne prispieva na jej výživu, príležitostne jej prispieva i mimo bežného výživného, platí jej i sporiacu poistku cca 30,- Eur mesačne, ktorú poistku a sporenie jej otec platil aj v čase poslednej úpravy výživného. Maloletá sa stravuje v školskej jedálni, stravné predstavuje cca 20,- Eur mesačne a varí jej aj matka doma. V súčasnosti maloletá nenavštevuje platené záujmové krúžky. Je zdravá, navštevuje

zubnú ambulanciu s pravidelnými kontrolami a platenými ošetreniami. Matka jej tiež platí poistku po 19,- Eur mesačne. Maloletá má veku primerané výdavky. Matka maloletej je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s mal. F.. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky, na ktorého kúpu si matka vzala úver. Na náklady bývania platí cca 140,- Eur mesačne a spláca úver po 430,- Eur mesačne. Okrem maloletej F. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka maloletej je na hlavný pracovný pomer zamestnaná ako zdravotná sestra vo Fakultnej nemocnici A. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 09/2012 do 04/2014 vo výške 826,96 Eur a popri tom je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v Zdravotnej doprave, s.r.o. s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 09/2012 do 04/2014 vo výške 159,13 Eur. Matka poberá prídavky na jedno dieťa 23,52 Eur mesačne. Je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a auta zn. Dacia. Otec maloletej je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a jej 14-ročnou dcérou Q.. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý má otec s priateľkou v podielovom spoluvlastníctve. Otec spláca hypotekárny úver po 389,79 Eur mesačne, jeho priateľka platí náklady bývania 196,- Eur mesačne. Priateľka otca maloletej je zárobkovo činná. Okrem mal. F. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému C. B., M.. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva po 83,- Eur mesačne. Otec maloletého je zamestnaný ako operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v A., kde pracuje od decembra 1996. Aktuálne od januára 2014 otec zarába 914,18 Eur mesačne netto, jeho priemerný čistý mesačný plat podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaný z obdobia od 09/2012 do 04/2014 predstavuje 929,05 Eur. Otec spláca hypotekárny úver vo vyššie uvedenej sume 389,79 Eur mesačne, úver na auto 265,06 Eur mesačne, životnú poistku 23,34 Eur, poistky a sporenie deťom a pod. Otec je podielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva a auta zn. Hyundai r.v. 2012, ktoré spláca. Podľa -5 Zákona o rodine (z.č. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa , Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle veta prvá, a Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pred 4,5 rokmi došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, ale nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. K zmene pomerov došlo ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K zmene pomerov došlo na strane maloletej F., ktorá je vekovo staršia a prešla na druhý stupeň základnej školy. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej úprave výživného mala F. 6 rokov a bola žiačkou 1. ročníka ZŠ, v súčasnosti má maloletá 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ, a preto je zrejmé, že jej vyšším vekom a prechodom na druhý stupeň ZŠ došlo k čiastočnému zvýšeniu nákladov na jej výživu, pričom pod výživou treba rozumieť zabezpečovanie všetkých jej odôvodnených potrieb. Na strane matky došlo k čiastočnému zvýšeniu jej príjmových pomerov. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného jej priemerný

čistý mesačný príjem z pracovného pomeru predstavoval 788,80 Eur a z dohody 137,22 Eur mesačne netto, t.j. spolu 926,02 Eur mesačne netto, jej súčasný priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru predstavuje 826,96 Eur a z dohody o vykonaní práce v sume 159,13 Eur mesačne netto, t.j. spolu 986,09 Eur mesačne netto, teda možno konštatovať, že u matky došlo k 1,0648 násobnému zvýšeniu jej zárobkových pomerov, t.j. cca o 60,- Eur mesačne viac. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K čiastočnej zmene pomerov došlo i na strane otca maloletej, u ktorého tiež došlo k čiastočnému zvýšeniu jeho zárobkových pomerov. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného jeho priemerná čistá mesačná mzda zisťovaná z obdobia od 01/2009 do 10/2009 predstavovala 841,99 Eur, v súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 09/2012 do 04/2014 predstavuje 929,05 Eur, ale aktuálne od januára 2014 v sume 914,18 Eur mesačne netto. Možno konštatovať, že došlo k zvýšeniu jeho zárobkových pomerov o 1,085 násobne viac, t.j. cca o 72,- Eur mesačne viac. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. S poukazom na takto zistenú zmenu pomerov považoval súd matkou požadované 2,5 násobné zvýšenie výživného zo sumy 100,- Eur na 250,- Eur mesačne za nedôvodné. Porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnosti, súd rozhodol o zvýšení výživného z doterajšej sumy 100,- Eur mesačne na 130,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov, primeranú potrebám maloletej a súčasne za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má okrem maloletej F. ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému C.. Hoci matka navrhovala zvýšiť výživné s účinnosťou od 01.09.2013, súd rozhodol o zvýšení výživného s účinnosťou od 01.02.2014, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie, nakoľko súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného spätne pred začatím súdneho konania.

S poukazom na vyššie špecifikovanú zistenú zmenu pomerov považoval súd návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný, pretože na jeho strane nenastala žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Na jeho strane nedošlo ani zníženiu zárobkových pomerov, ani mu nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Výdavky otca v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru a úveru na auto a pod., na ktoré otec poukazoval, nie sú dôvodom pre zníženie výživného, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zistená zmena pomerov, ktorou je vyšší vek dieťaťa a čiastočné zvýšenie zárobkových pomerov otca, skôr naopak odôvodňuje čiastočné zvýšenie výživného. Preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný a rozhodol na návrh matky o zvýšení výživného.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletej F. v zmysle rozsudku, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2014 do 31.05.2014 vo výške 120,- Eur (4 mesiace á 30,- Eur). V súlade s súd povolil otcovi splácať tento zameškaný dlh v splátkach po 10,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, tak aby dlh bol vyrovnaný do 1 roka, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.