Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: T. K., R.. X. K. XXXX, D. H. XX/XXX, XXX XX A. Š., proti žalovanému: c2i, s.r.o., IČO: 34 125 591, so sídlom 929 01 Dunajská Streda, Kračanská cesta 51, právne zastúpenému JUDr. Julianna Weiszová, advokátka, AK so sídlom 929 01 Dunajská Streda, Jantárová 16, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 251,68 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. marca 2014 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 12.11.2012 na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa žalovaný v dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.11.2013 pri určení dôvodu skončenia pracovného pomeru nesprávne opieral o (namiesto ), čím podľa tvrdenia žalobcu konal v rozpore so zákonom, a preto predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť neplatná. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že so žalovaným sa pokúsil urovnať spor mimosúdne, avšak bezvýsledne. Nakoľko žalovaný v dohode o skončení pracovného pomeru uviedol nesprávne ustanovenie , čo podľa žalobcu spôsobuje neplatnosť tejto dohody, žalobca žiada priznať úhradu zameškanej mzdy vo výške 1.993,24 eur do 31.03.2014 a súčasne peňažnú sumu vo výške 498,31 eur za každý kalendárny mesiac, a to až do návratu žalobcu do zamestnania, resp. do uzavretia dohody žalobcu so žalovaným.

Žaloba bola doručená žalovanému, ktorý sa písomným podaním zo dňa 10. apríla 2014 vyjadril v tom smere, že so žalobcom uzavrel pracovnú zmluvu dňa 12.11.2012 na dobu určitú, a to do 31.05.2013. Následne so žalobcom dojednal písomný dodatok k pracovnej zmluve, v zmysle ktorého sa pracovný pomer žalobcu predĺžil do 30.11.2013. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca dobrovoľne podpísal tak pracovnú zmluvu, ako aj jej dodatok, pričom naposledy nastúpil do práce dňa 28.11.2013, kedy ale svoje pracovisko aj svojvoľne opustil a až do januára 2014 neprejavil záujem uzavrieť novú pracovnú zmluvu. Žalovaný zdôraznil, že v súčasnosti nemá záujem uzavrieť so žalobcom novú pracovnú zmluvu. Žalovaný ďalej uviedol, že v dohode o skončení pracovného pomeru uvádza omylom, čo však nemení nič na úmysle zmluvných strán, t.j. ukončiť pracovný pomer tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Na pojednávaní konanom dňa 13. júna 2014 právny zástupca žalovaného namietal prekluzívnu lehotu v zmysle a mal za to, že žalobca nestihol dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, nakoľko pracovný pomer bol ukončený ku dňu 30.11.2013 a žaloba bola podaná dňa 17.03.2013, preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca na pojednávaní poukázal na to, že premeškal lehotu na podanie žaloby z dôvodu naťahovania času žalovaným. Žalobca uviedol, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal sám bez akéhokoľvek prinútenia, avšak opätovne zdôraznil, že podľa jeho názoru dostal výpoveď z dôvodu , a teda ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že sa snažil vyriešiť spor so žalovaným mimosúdne, aj sa dohodli na stretnutí dňa 31.01.2014 o 14.00 h, ale podľa tvrdenia žalobcu najprv mu neumožnili vstup do budovy a následne mu sekretárka oznámila, že sa vec bude riešiť súdnou cestou. Žalobca ďalej namietal aj svoj podpis na dochádzkovom liste, pričom uviedol, že 29. a 30.11.2013 už v práci nebol, nakoľko po podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru opustil pracovisko, t.j. 28.11.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä odpoveďou žalovaného na list žalobcu (č.l. 3), odpoveďou žalobcu na list zo dňa 27.01.2014 (č.l. 4), odpoveďou žalovaného na list zo dňa 23.01.2014 (č.l. 5), pokusom o zmier (č.l. 6), dohodou o skončení pracovného pomeru (č.l. 7), pracovnou zmluvou (č.l. 24-28), dodatkom k pracovnej zmluve č. 1 (č.l. 29), záznamom zo dňa 10.02.2014 (č.l. 31), upozornením na porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 32), odpoveďou na list zo dňa 16.01.2014 (č.l. 33), dochádzkovým listom (č.l. 34-35) a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej pracovnej zmluvy (č.l. 24-28) vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 12.11.2012 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.05.2013. Následne z dodatku k predmetnej pracovnej zmluve (č.l. 29) súd zistil, že pracovný pomer sa predĺžil od 01.06.2013 na dobu určitú do 30.11.2013.

Z dohody o skončení pracovného pomeru (č.l. 30) vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec sa dohodli, že sa pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou zo dňa 12.11.2012 skončí dňom 30.11.2013 z dôvodu podľa . Na predmetnej dohode figuruje podpis tak žalobcu, ako aj žalovaného, pričom dohoda bol podpísaná dňa 26.11.2013.

Podľa , pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa , pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Podľa , opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Podľa , pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

Podľa , ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa , pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa ods. 1 aj inými spôsobmi uvedenými v .

Podľa prvej vety , v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v 63, ods. 4 a 5, , ods. 2, , ods. 3, , ods. 3, , , ods. 7, , ods. 2 a , ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa , ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa R 40/1969: Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže potom súd preskúmavať.

Podľa R 75/1977: Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov ( ) musí podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je neplatný. Ak takáto žaloba nebola podaná, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnosti rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Platí to aj v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá.

Lehota podľa ustanovenia je lehotou prekluzívnou. Súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu (, ods. 1 ), to znamená, že účastník ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Ak nárok neuplatní včas. t.j. aspoň v posledný deň lehoty podľa ustanovenia , nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné.

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu skončí uplynutím tejto doby, a to aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, ak je zamestnankyňa tehotná, prípadne v tejto dobe nastúpila na materskú dovolenku alebo zamestnanec na rodičovskú dovolenku. V súvislosti so skončením pracovného pomeru na dobu určitú neexistuje žiadna „ochrana.“ Je vhodné, aby zamestnávateľ primeraný čas (napr. aspoň tri dni) pred skončením pracovného pomeru zamestnanca na túto skutočnosť upozornil. Zamestnávateľ však nie je povinný zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu, ani starať sa o zabezpečenie jeho nového zamestnania. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa môže skončiť aj pred uplynutím dohodnutej doby, a to inými spôsobmi zakotvenými v (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, v skúšobnej dobe).

V prípade ak zamestnávateľ alebo zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer (t.j. nesplní všetky náležitosti a podmienky požadované pre skončenia pracovného pomeru) môže druhý účastník pracovného pomeru namietať neplatné skončenie pracovného pomeru, pričom neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o prekluzívnu lehotu v rámci ktorej sa možno obrátiť na súd podať žalobu

a požadovať vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru po uplynutí tejto lehoty už nie je možné; preklúzia totiž predstavuje zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase, pričom preklúzia je dôvodom zániku aj práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Na preklúziu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň ide o hmotnoprávnu lehotu čo znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu nestačí ak sa podal v posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, zaniká ( ).

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že rozlišuje medzi „dobami“ a „lehotami“ (ak má byť plynutie času spojené s právne relevantným významom, príslušný právny predpis ohraničuje časový interval určením začiatku a konca, a takto ohraničený časový úsek sa v pracovnom práve označuje ako „lehota“, ktorú v pracovnom práve treba z hľadiska právnych následkov posudzovať odlišne od „dôb“). Z hľadiska terminologického vymedzenia platí že „lehota“ je ustanovený limit určený napr. na uplatnenie nároku na súde, a to právnym úkonom alebo inou formou, zatiaľ čo „doba“ predstavuje časové obdobie uplynutím ktorého nastávajú právnymi predpismi predpokladané následky. Počítanie lehôt sa spravuje právnym režimom , podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom na ktorý pripadá udalosť od ktorej sa lehota začína ak nie je takýto deň v mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Pre stanovenie začiatku plynutia lehoty platí, že lehota začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, pričom právo možno vykonať resp. uskutočniť po prvý raz, keď na strane oprávneného vznikne možnosť podať na jeho základe žalobný návrh (jedná sa o objektívne určenie začiatku plynutia lehoty).

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť. V danom prípade sa súd prioritne zaoberal, a posudzoval otázku včasnosti podania návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd a dospel k záveru, že návrh bol podaný oneskorene. Pracovný pomer žalobcu, v zmysle dodatku k pracovnej zmluve č. 1, ako aj dohody o skončení pracovného pomeru, sa skončil dňa 30.11.2013, pričom prekluzívna lehotu na podanie návrhu uplynula dňom 31.01.2014. Tento deň (31.01.2014) tak bol posledným dňom kedy mal byť návrh doručený na súd, a to s poukazom na skutočnosť že podanie návrhu na určenie neplatnosti skočenia pracovného pomeru je hmotnoprávnou lehotou, v ktorej musí byť návrh doručený na súd (teda podanie fyzicky musí byť v podateľni súdu); nestačí podanie návrhu v uvedenej lehote na prepravu. Keďže návrh bol podaný osobne dňa 02.07.2014, žalobca ho podal oneskorene (po uplynutí lehoty podľa ); zároveň, keďže v tomto prípade ide o prekluzívnu lehotu ( ), právo žalobcu na uplatnenie určenia neplatnosti výpovede zaniklo, a súd musel na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, sa súd už potom nezaoberal ostatnými aspektmi skončenia pracovného pomeru, a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa : Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 251, eur (za tri úkony právnej služby po 61,87 eur + 3x režijný paušál po 8,04 eur + 20 % DPH vo výške 41,95 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).