Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/153/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: CADIS s.r.o., so sídlom Biskupická 18, Bratislava, IČO: 35 682 639, zastúpeného: Mgr. Richard Trusina, advokát so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 43 060 722, proti žalovanému: D.. O.. L. D., I. pre C.Z.: P. F.E. XX/A, XXX XX T., o zaplatenie 7.667,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. februára 2022, č.k. -590, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%. Konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody na tom skutkovom základe, že škoda žalobcovi vznikla nepravdivým a klamlivým Znaleckým posudkom č. 9/2017 vyhotoveným žalovaným, týkajúceho sa počítačového programu Edo-View, ktorý bol použitý v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. . Námietky žalobcu smerovali k formálnym a odborným pochybeniam znalca vyhotoveným Znaleckým posudkom č. 9/2017. Vychádzal zo zistenia, že v konaní sp. zn. rozsudkom zo dňa 22.05.2017 uložil súd žalovanému (žalobcovi v tomto konaní) zákaz akéhokoľvek nakladania s počítačovým programom Edo- View, povinnosť vo všetkých svojich počítačoch nachádzajúcich sa vo všetkých prevádzkach, sídlach alebo iných priestoroch žalovaného odinštalovať/vymazať počítačový program Edo-View a zároveň povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 7.667,73 eur za porušenie práv duševného vlastníctva žalobcu k počítačovému programu Edo-View. Na odvolanie žalovaného (žalobcu v tomto konaní) Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.05.2018 rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. -2271 potvrdil. V rozsudku odvolací súd poukázal na vykonané dokazovanie a skutkový stav zistený prvoinštančným súdom, podľa ktorého znalec D.. O.. D. (žalovaný v tomto konaní) v súkromnom Znaleckom posudku č. 9/2017 dospel k záveru, že na vyvinutie počítačového programu Edo-View bol potrebný Microsoft Visual Studio C++ a operačný systém Microsoft Windows, nie počítačové programy RUDI, FRAMME, ADK, neboli naň potrebné konkrétne dáta Západoslovenskej energetiky, a.s., Stredoslovenskej energetiky, a.s., bolo ho možné vyvinúť na skúšobných dátach, ktoré si mohol pripraviť ktokoľvek s potrebnou technologickou vedomosťou. Prvú verziu počítačového programu Edo-View (v rozsahu jadra počítačového programu Edo-View) naprogramoval L. B. niekedy v januári 2002; prvú priebežnú (nie úplnú) verziu počítačového programu Edo-View v mesiacoch marec 2002 až apríl 2002, plne funkčnú verziu počítačového programu v mesiacoch jún 2002 až júl 2002, počítačový program L. B. vytváral na svojom osobnom počítači mimo pracovný čas u žalovaného (žalobcu v tomto konaní); na jeho vytvorenie bolo potrebné realizovať minimálne 960 hodín vývojových prác a

konštatoval, že originálnym nositeľom výhradných autorských majetkových prác je L. B. a derivátnym nositeľom sú osoby, s ktorými na tento účel uzatvoril L. B. licenčnú zmluvu alebo inú obdobnú zmluvu a osoby, s ktorými tieto osoby uzatvorili sublicenčnú zmluvu alebo obdobnú zmluvu, a to v rozsahu práv na základe príslušných zmlúv. Zároveň v nich uviedol, že spoločnosť CADIS, s.r.o., t.j. žalovaný (žalobca v tomto konaní) nemohla byť nikdy originálnym nositeľom výhradných autorských majetkových práv k počítačovému programu Edo-View. Krajský súd Košice poukázal na to, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. vyhodnotil námietky žalovaného (žalobcu v tomto konaní) smerujúce k spochybňovaniu Znaleckého posudku č. 9/2017 (ako jedného z dôkazov, na základe ktorého mal uvedenú skutočnosť za preukázanú) vyhodnotil ako nedôvodné argumentujúc, že Znalecký posudok č. 9/2017 má všetky atribúty stanovené v a jeho závery neboli zo strany žalovaného (žalobcu v tomto konaní) žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že v podanom odvolaní uvedené závery žalovaný (žalobca v tomto konaní) namietal, spochybňoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne pracovných výkazov L. B. a spochybňoval správnosť znaleckých posudkov o.i. D.. O.. D. ako i osoby znalcov. Vec po právnej stránke posúdil podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že zodpovednosť znalca ako fyzickej osoby vykonávajúcej znaleckú činnosť podľa voči tretím osobám (teda z iného ako zmluvného vzťahu) je mimozmluvným záväzkom. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody v žalovanej výške 7.667,73 eur na tom skutkovom základe, že škoda žalobcovi vznikla nepravdivým, klamlivým a nepreskúmateľným Znaleckým posudkom č. 9/2017 vyhotoveným žalovaným, ktorý bol použitý v konaní sp. zn. , na základe ktorého súd žalobcu o.i. právoplatne zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy 7.667,73 eur. Stotožnil sa s námietkami žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je snahou preniesť dokazovanie z už právoplatne skončeného sporu v konaní sp. zn. , v ktorom bolo povinnosťou žalobcu ako žalovaného produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (o.i. aj vo vzťahu k napádanému Znaleckému posudku č. 9/2017) do toho konania vedeného proti žalovanému ako znalcovi, v ktorom opakovane spochybňuje Znalecký posudok č. 9/2017. Žalobca v konaní neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti), a teda ani dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Z odôvodnenia rozhodnutí v konaní sp. zn. je zrejmé, že žalobca ako žalovaný neuniesol v konaní bremeno dôkazu vo vzťahu k namietanej nesprávnosti Znaleckého posudku č. 9/2017, ktorý bol jeden z dôkazov pre vyhovenie žalobe (a zaviazanie žalobcu ako žalovaného v konaní sp. zn. na zaplatenie žalovanej sumy). Konštatoval, že v zásade rovnaké námietky ako v konaní sp. zn. žalobca uplatňuje v tomto konaní proti žalovanému ako znalcovi. Mal za to, že nápravy vlastného (procesného) pochybenia - neunesenia bremena tvrdenia a dôkazov v konaní sp. zn. nie je možné (opakovane) domáhať titulom náhrady škody voči žalovanému ako znalcovi. Suma, na zaplatenie ktorej bol žalobca ako žalovaný v konaní sp. zn. , právoplatne zaviazaný (aj na podklade dôkazu Znaleckého dôkazu č. 9/2017, ktorý teraz v konaní opakovane rozporuje a namieta), nepredstavuje škodu, za ktorej vznik zodpovedá žalovaný a ktorú by v dôsledku toho bol žalovaný povinný mu nahradiť. Žalovaný správne v priebehu konania namietal, že žalobca sa svojím konaním v zásade domáha revízie právoplatného rozhodnutia v konaní sp. zn. , čo nie je v tomto konaní prípustné. Z uvedeného dôvodu dovodil, že nie sú dané (absentujú) predpoklady pre založenie zodpovednosti žalovaného za tvrdenú a uplatňovanú škodu vzhľadom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú si žalobca uplatňoval v konaní a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Ďalšími argumentmi žalobcu (najmä vo vzťahu k ním vytýkaným jednotlivým nedostatkom Znaleckého posudku č. 9/2017) sa nezaoberal, považoval ich pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodov uvedených v ods. písm. f) a písm. h) Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal predmetom žaloby - znaleckým posudkom č.9/2017. Predmetom konania v Košiciach bola žaloba spol. GSoft- Consulting voči spol. Cadis o náhradu škody, pričom súd v Košiciach ako predbežnú otázku riešil autorské práva k programu Edo View, pričom žalobca v tomto konaní (Cadis) vôbec nespomenul, že by sa mala riešiť otázka autorských práv k softveru Edo View, a teda tvrdenie súdu, že sa domáha revízie právoplatného rozhodnutia v konaní sp.zn. považoval za nepravdivé. V žalobe, aj vo vyjadreniach ani raz sa nevyjadroval k súdnemu konaniu v Košiciach, nedokladoval žiaden dôkaz voči rozsudku z Košíc, poukazovali iba na posudok znalca D., na obsah posudku, ktorý má byť

predmetom konania. Uviedol, že podrobne poukázal na jednotlivé časti znaleckého posudku č.9/2017, čo aj podložil dôkazmi, ku ktorým sa žalovaný vôbec nevyjadril. Uniesol dôkazné bremeno, ale súd sa predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal, len sa stotožnil s tvrdením žalovaného. K súdnemu konaniu predložil nové dôkazy, ktoré súdy v Košiciach nemali k dispozícii, a teda neboli ani predmetom konania odvolacieho súdu v Košiciach. Uviedol, že na OR PZ BA II sa vedie trestné konanie vo veci úmyselného prečinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa (ČVS:ORP-208/4-VYS-B2-2018), kde osoba D.. O.. L. D. ako súdny znalec, zapísaný v zozname znalcov MS SR pod ev.č. 914 234 dňa 07.04.2017 vypracoval pre zadávateľa ALTER IURIS s. r. o., Tolstého 9, Bratislava, vedome nepravdivý znalecký posudok č. 9/2017 a to vo veci civilného sporového konania sp. zn. vedeného na Okresnom súde Košice I, ktorého predmetom bol "Počítačový program Edo View" a vzťah jednotlivých dôkazov. Dňa 22.11.2019 bol do trestného konania pribratý znalec O.. O. W., zapísaný v zozname znalcov MS SR pod ev.č.914667, znalec z odboru Elektrotechnika, odvetvie Počítačové programy, ktorý vypracoval znal. posudok č.16/2020 dňa 12.5.2020. Poukazoval na to, že predložil odborné vyjadrenie č.10/2017 z 14.7.2017 znalca E.. Mal za to, že L. D. v odpovedi na otázku č. 5 urobil právny záver. MSSR v správnom konaní Č.35880/2018/153 zo dňa 18.12.2018 rozhodlo, že znalec D. je vinný, že v znaleckom posudku Č.9/2017 vyhotoveného 7.4.2017 vo veci sp.zn.31Cb/49/2011 vedenom na OS KE zodpovedal na str. 22 zadávateľovu otázku č. 5 v znení "vyjadrite sa, ak viete, či je možné ustáliť kto je nositeľom autorských majetkových práv k počítačovému programu Edo view z predloženej dokumentácie", hoci nie je oprávnený, aby sa v znaleckých úkonoch vyjadroval k právnym otázkam, pričom na vykonanie znaleckej činnosti nebol ustanovený súdom alebo iným orgánom verejnej moci vedúcim konanie, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ZZTP v znení účinnom do 30.6.2018, čím spáchal, iný správny delikt podľa ZZTP, za čo mu Ministerstvo spravodlivosti SR udelilo podľa ZZTP pokutu. Poukázal na zdôvodnenie žaloby. V žalobe sme poukázali, že znalec D. pri vypracovaní znal. posudku č.9/20017 nemal program Edo View k dispozícii, nepreskúmaval ho, bez akýchkoľvek vstupných a preskúmateľných údajov uviedol nepravdivé, klamlivé údaje a závery, pričom zamlčal úmyselne podstatné okolnosti týkajúce sa: akú verzie programov mal k dispozícii, modifikácie určené z časových pečiatok, údržby programu, vznik programu, keď zamlčal existenciu licenčných zmlúv, pracovných výkazov; týmito otázkami o obsahu znaleckého posudku sa mal súd zaoberať a nezaoberal sa. Predmetom konania nie je rovnaký predmet ako vo veci , ani rovnakí účastníci konania, preto OS BA III nemal dôvod na tvrdenia o údajnej revízii sporu žalovaným. Závery znalca D. uvedené v znal. posudku č.9/2017 boli vyvrátené znaleckým posudkom č.16/2020 znalca W.. Znalecký posudok č. 9/2017 vypracovaný znalcom D. bol predložený na Okresný súd v Košiciach sp. zn. ako znalecký posudok podľa () a znalec uviedol v doložke (str. 24), že si je vedomý následkov vedomé nepravdivého znaleckého posudku. Znalec D. vypracoval nepravdivý znalecký posudok č.9/2017, čím spôsobil škodu spoločnosti CADIS. Znalecký posudok bol zásadným dôkazom, čo vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý ho použil ako hlavný argument vo svojom rozsudku, čo vyplýva z bodov rozsudku č. 25, 33, 37, 73, 77, 88, pričom zistenia z iných posudkov ani spomenuté neboli. Uvedeným rozsudkom bola spol. Cadis pozbavená všetkých autorských majetkových práv k programu Edo View. Mal na základe uvedených dôkazov za preukázané, že žalovaný vypracoval nepravdivý znalecký posudok s vedomím (úmyslom) poškodiť ho. Poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry z 26.2.2018 sp. zn. -14, vo veci úmyselného prečinu Nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon podľa kde osoba L. D. ako súdny znalec, zapísaný v zozname znalcov MS SR pod ev.č. 914 234 dňa 07.04.2017 vypracoval pre zadávateľa ALTER IURIS s.r.o., Tolstého 9, Bratislava, vedome nepravdivý znalecký posudok č. 9/2017, v ktorom prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľa sp. zn. ČVS:ORP -208/4-VYS-B2-2018 z 8.10.2018 o zastavení konania z dôvodu, že vyšetrovateľ nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne posúdil skutkový stav veci, absentovalo zdôvodnenie na základe čoho vyšetrovateľ zhodnotil skutočnosti uvádzané oznamovateľom. Predmetné uznesenie neobsahovalo riadne odôvodnenie. Pričom vyšetrovateľ vo svojom uznesení z 26.2.2018 o zastavení konania uviedol podobný titul ako prvostupňový súd, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu a sťažovateľ (Cadis) chce prostredníctvom trestného oznámenia ovplyvňovať súdne konanie. Je zjavné a z tvrdení GP SR aj dokázané, že D.. O.. D. sa snažil GP SR zavádzať aby mohol voči spoločnosti ako konzultant v prípade CADIS ďalej škodiť, avšak napokon mu na jeho údajnú "nezaujatosť" prišli a z konaní ho ako predpojatého vylúčili. Ak mal súd pochybností v znaleckom dokazovaní mohol pribrať znalecký ústav na vypracovanie tzv. revízneho znaleckého posudku, ktorý by sa vyjadril aj doposiaľ zrealizovanému znaleckému dokazovaniu. V podanej replike zotrval na dôvodoch odvolania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu o povinnosti finančnej úhrady vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu v Košiciach a z rozsudku Krajského súdu v Košiciach nie je spôsobilé založiť vznik škody, za ktorú by zodpovedala tretia strana. Rozhodnutie súdu o povinnosti zaplatiť nejakú sumu nie je spôsobilé spôsobiť škodu, za ktorú by zodpovedala tretia strana, nakoľko tretia strana nevstupuje a nedokáže vstúpiť do rozhodovacej autonómie súdu. Aby bolo možné tvrdiť, že rozhodnutím súdov žalobcovi vznikla škoda, musel by súd v tomto konaní vysloviť ako výsledok prejudiciálnej otázky záver, že rozhodnutie okresného a krajského súdu v Košiciach je nesprávne a nezákonné, čo však konajúci súd nemôže. Žalobca sa svojím konaním domáha revízie rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Košiciach v konaní o náhrade škody, čo je prípadom zneužitia práva, ktoré nepožíva v právnom poriadku Slovenskej republiky žiadnu ochranu. Ak mal žalobca k dispozícii nové dôkazy, mal právo a povinnosť podať žalobu o obnovu konania, a nie domáhať sa revízie rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Košiciach žalobou o náhradu škody, ktorá je zastieracím úkonom, nakoľko skutočná pohnútka žalobcu je zvrátiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov v právoplatne skončenej veci cez rozhodovanie o škode. Namiesto toho, aby žalobca podal žalobu o obnovu konania, tvrdí, že má k dispozícii nové dôkazy, alebo namiesto toho, aby podal ústavnú sťažnosť alebo sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, snaží sa zneužitím práva dosiahnuť stav, kedy požaduje od Okresného súdu v Bratislave, aby rozhodol o tom, že rozsudok Okresného a Krajského súdu v Košiciach je nesprávny a nezákonný. Mal za to, že čo sa týka preukázania existencie škody, žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Argumentoval, že žalobca na svoje tvrdenie o nepravdivosti znaleckého posudku nepredložil žiadne dôkazy spôsobilé preukázať nepravdivosť znaleckého posudku. Poukázal na to, že znalecký posudok neoprávnenej osoby z iného trestného konania bol vyhodnotený v správnom konaní ako nezákonný. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pred Okresným a Krajským súdom v Košiciach, a tak cez fingovanú žalobu o náhradu škody sa snaží docieliť stav, aby bola konštatovaná nepravdivo znalecké jeho posudku, čo však konajúci súd nie je oprávnený konštatovať. Poukázal na to, že sťažnosť bola Ministerstva spravodlivosti SR zamietnutá. Ministerstvo spravodlivosti SR v konaní voči nemu konštatovalo jedinú údajnú vadu, a to vyjadrenie právneho názoru v rozsahu jednej vety, toto pochybenie nie je takým porušením povinnosti uloženej právnou normou, ktorá by bola spôsobilá založiť vznik škody. Nakoľko Okresný a Krajský súd v Košiciach vo svojich rozsudkoch jednoznačne konštatujú, že ak niektorý zo znaleckých posudkov obsahoval v nejakej časti právny názor, na túto časť znaleckého posudku neprihliadol. Prípadné porušenie právom uloženej povinnosti v rozsahu uvedenia právneho názoru v znaleckom posudku v tomto prípade nebolo spôsobilé založiť vznik škody. Mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie porušenia povinnosti uloženej právnou normou alebo zmluvou spôsobilé založiť vznik škody. Namietal tiež existenciu príčinnej súvislosti a v tejto súvislosti poukazoval na to, že v konaniach pred Okresným a Krajským súdom v Košiciach bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a súdy rozhodli na základe viacerých dôkazov a znalecký posudok bol jedným z nich. Súdy si na vec urobili názor na základe veľkého množstva vykonaných dôkazov, nie výhradne iba na základe znaleckého posudku, ktorý vypracoval. V spise mali súdy k dispozícii znalecké posudky ďalších dvoch znalcov a znaleckého ústavu ako najvyššej inštancie a najvyššej autority, závery sú v plnej zhode so znaleckým posudkom, ktorý vypracoval. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods. ods. 1 a contrario v spojení s ), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe.

6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

7. Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa , odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu v znaleckom posudku teda spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Súd závery znaleckého posudku nemôže bez ďalšieho preberať, ale v prípade potreby ich musí overiť i inými dôkazmi, predovšetkým v prípade, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, a teda musí posúdiť, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania. Súd však nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Ak má teda pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil, alebo odstránil nedostatky, alebo je potrebné aby nový znalec vec znovu posúdil a vyjadril sa i k správnosti už podaného znaleckého posudku.

8. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť podaním nepravdivého a klamlivého znaleckého posudku č. 9/2017 vypracovaného v konaní na Okresnom súde Košice vo veci sp.zn. , v ktorej mu bolo ako žalovanému zakázané akékoľvek nakladanie s počítačovým programom Edo View, a uložená povinnosť odinštalovať/vymazať počítačový program Edo View a zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 7.667,73 eur za porušenie práv duševného vlastníctva žalobcu k počítačovému programu Edo View.

9. V podanej žalobe žalobca argumentoval, že žalovaný ako znalec v znaleckom posudku hodnotil vzťah jednotlivých dôkazov a riešil právne otázky, čo prináleží len súdu. Znalec neuviedol akú verziu programu Edo View skúmal, ani výsledky, ku ktorým dospel znaleckým skúmaním programu z HDD. Poukázal v tejto súvislosti na to, že program Edo View nebol súčasťou spisu a znalec tak podal "veštecký znalecký posudok". Znalecký posudok je tak založený na odhadoch znalca. Namietal, že znalec nesprávne vyhodnotil dôkazy a poukázal na svoje vyjadrenia v súdnom spore sp.zn. a v ňom vykonané dôkazy. Namietal tiež, že znalec rozhodoval o prípustnosti a neprípustnosti dôkazov, čo prináleží len súdu. Vytýkal mu, že úmyselne chybne interpretuje závery posudku O.. H. E. Č.. X/XXXX. Spochybňoval tiež odbornosť znalca. Odvolával sa na znalecký posudok č. 4/2011 potvrdzujúci pravosť pracovných výkazov zamestnanca B. a tiež na výpoveď p. Z., ktorá mala na výkazoch svoje osobné poznámky pri zaúčtovaní týchto výkazov. Odvolával sa na výpoveď p. Z. v spise konajúceho okresného súdu a na predloženie výkazov do konania. Poukazoval na výpovede svedkov - Z., D.Ý., P.. Mal za to, že znalec nesprávne vyhodnotil dôkazy. Vo vzťahu RUDI a Effektive data objekt view poukazoval na nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie znalca s odkazom na výpoveď pred konajúcim okresným súdom p. B.I. a tiež p. G. a poukazoval tiež na znalecký posudok p. E. X/XXXX. Vytýkal znalcovi, že nevydokladoval na základe akého právneho titulu pracoval p. B. na pracovisku na svojom počítači a že vychádzal len z domnienok a predpokladov. Namietal rozpory znaleckého posudku č. 9/2017 so závermi znaleckého posudku č. 22/2009 vypracovaného žalovaným v trestnom konaní a požadoval porovnať zistenia znalca v znaleckom posudku č. 22/2009 s výpoveďou p. B. pred konajúcim okresným súdom. Mal za to, že znalec chybne hodnotil dôkazy. Namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný prisúdil autorské a majetkové práva p. B., poukazoval na skutočnosti preukázané v súdnom konaní a dôkazy vykonané a založené v spise konajúceho súdu. Opakovane poukazoval na to, že znalec neprípustne hodnotil dôkazy a robil právne závery. Konfrontoval tvrdenia znalca v znaleckom posudku s inými dôkazmi. Namietal tiež, že konajúci súd sa nezaoberal vierohodnosťou znaleckého posudku a bral ho ako hlavný dôkaz.

10. Z uvedených tvrdení žalobcu v podanej žalobe celkom zjavne vyplýva, že žalobca spochybňuje závery znaleckého skúmania v konaní sp.zn. s poukazom na listinné dôkazy a svedecké výpovede rovnako vykonané v tomto konaní. Nesúhlasí s hodnotením znaleckého posudku č. 9/2017 s ostatnými dôkazmi konajúcim súdom.

11. Posúdenie znaleckého posudku z hľadiska jeho preskúmateľnosti je úlohou súdu prejednávajúceho vec, v rámci ktorej bol znalecký posudok ako dôkaz predložený. Rovnako je úlohou konajúceho súdu posúdiť, či znalec neodpovedal na právne otázky a či nehodnotil dôkazy, v takom prípade totiž nemôže na právne a skutkové závery prihliadnuť. Pokiaľ znalec nedisponoval predmetom skúmania (nemal k dispozícii program Edo View), je na konajúcom súde vyhodnotiť znalecký posudok z hľadiska jeho hodnovernosti. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca namieta hodnotenie znaleckého posudku č. 9/2017 s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní sp.zn. , a z toho vyvodzuje nepravdivosť znaleckého posudku.

12. Z odôvodnenia (bod 91) rozsudku Okresného súdu Košice sp. zn. vyplýva, že znalecký posudok č. 9/2017 bol jedným z viacerých dôkazov, na základe ktorého súd dospel ku skutkovým záverom ohľadne autorstva počítačového programu Edo View. Bolo ustálené konajúcim súdom, že závery znaleckého posudku korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi. Konajúci súd považoval námietky žalobcu (v postavení žalovaného) k obsahu znaleckého posudku a k osobe znalca za irelevantné a závery znaleckého posudku nepovažoval ním relevantným spôsobom za vyvrátené a poukázal na výpoveď O.. H.. E. (bod 92 odôvodnenia rozsudku). Dospel k záveru, že žalobca (v postavení žalovanej strany) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k oprávneniu legálne nakladať s počítačovým programom Edo View s odkazom na výsledky vykonaného dokazovania.

13. Správne poukázal súd prvej inštancie i na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku sp. zn. , kde sa odvolací súd vyjadril k spochybňovaniu znaleckých posudkov žalobcom (v postavení žalovaného). Správne dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je snahou preniesť dokazovanie z už právoplatne skončeného sporu v konaní sp. zn. , v ktorom bolo povinnosťou žalobcu ako žalovaného produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (o.i. aj vo vzťahu k napádanému znaleckému posudku č. 9/2017), do tohto konania vedeného proti žalovanému ako znalcovi, v ktorom opakovane spochybňuje znalecký posudok č. 9/2017 s ohľadom na ostatné výsledky vykonaného dokazovania. Žalobca podanou žalobou sa snaží zvrátiť výsledky hodnotenia znaleckého posudku č. 9/2017 s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní sp. zn. , v ktorom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k namietanej nesprávnosti znaleckého posudku č. 9/2017. Snaží sa dosiahnuť revíziu právoplatne skončeného konania, čo je možné len na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že nápravy vlastného (procesného) pochybenia - neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena v konaní sp. zn. nie je možné (opakovane) domáhať titulom náhrady škody voči žalovanému ako znalcovi.

14. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že znalecký posudok č. 9/2017 bol jeden z viacerých dôkazov pre vyhovenie žalobe a zaviazanie žalobcu (ako žalovaného) v konaní sp. zn. na zaplatenie žalovanej sumy 7.667,73 eur. Pokiaľ bol znalecký posudok jedným z viacerých dôkazov, na ktorom svoje skutkové závery ohľadne autorstva k počítačovému programu konajúce súdy postavili, nemožno s istotou dospieť k záveru, že pokiaľ by nebol znalecký posudok č. 9/2017 v konaní predložený, nebolo by žalobe v konaní sp. zn. vyhovené a žalobca by nebol v tomto konaní zaviazaný na náhradu škody. Na preukázanie existencie príčinnej súvislosti je potrebné, aby žalobca v tejto veci preukázal, že bez znaleckého posudku č. 9/2017 v konaní sp. zn. by s určitosťou dospeli konajúce súdy k odlišnému skutkovému a právnemu záveru a že by tak nebol žalobca zaviazaný na zaplatenie náhrady škody. Znalecký posudok musí byť podstatným podkladom pre rozhodnutie súdu, aby zakladal zodpovednosť znalca za jeho podanie.

15. Možno prisvedčiť žalovanému, že žalobca bol povinný účinne a efektívne spochybniť sporný znalecký posudok v pôvodných konaniach, na preukázanie jeho nesprávnosti mal predložiť iný znalecký posudok, ktorým by dokázal zvrátiť odborné závery z neho vyplývajúce, resp. ktorým by spochybnil jeho hodnovernosť. Žalobca na spochybnenie záverov znalca v spornom posudku neprípustne argumentuje dôkazmi, vykonanými v pôvodnom konaní, ktoré selektívne vyberá. Žalobca sa tak snaží o spochybnenie správnosti a zákonnosti právoplatného rozsudku vydaného v pôvodnom konaní.

16. Žalovaný tiež dôvodne argumentuje, že hodnotenie dôkazov a vyjadrovanie sa k právnym otázkam nemá za následok, že znalecký posudok je nepravdivý alebo nesprávny. Ani uznanie žalovaného za vinného v správnom konaní, že odpovedal na právnu otázku, nepreukazuje nepravdivosť znaleckého

posudku; navyše s touto námietkou sa vysporiadal v pôvodnom konaní odvolací súd konštatovaním, že súd nepreberal právne závery znalcov a len vychádzal z ich odborného stanoviska.

17. Žalobca sa nedôvodne dovoláva záverov znaleckého posudku č. 16/2020 vyhotoveného v trestnom konaní na preukázanie nepravdivosti sporného znaleckého posudku, nakoľko tento znalecký posudok konštatuje zväčša jeho nepreskúmateľnosť, čo nezakladá atribút jeho nepravdivosti či nesprávnosti. Pokiaľ sa žalobca dovolával odborného vyjadrenia č. 10/2017 znalca E., toto bolo vyhotovené pre potreby pôvodného konania sp.zn. , a preto malo byť predmetom hodnotenia dôkazov v tomto pôvodnom konaní.

18. Súd prvej inštancie tak nepochybil, pokiaľ sa vecne nezaoberal v danej veci námietkami žalobcu proti znaleckému posudku vypracovaného žalovaným. Súdu neprináležalo v tomto konaní posudzovať neprípustnosť sporného znaleckého posudku v pôvodnom konaní so zreteľom na žalobcom tvrdenú zaujatosť znalca.

19. Rovnako nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mohol pribrať do konania znalecký ústav na vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca bol riadne poučený o povinnosti všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.05.2009 vyplýva, že žalobca nenavrhoval ďalšie dôkazy, a preto súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Za daného stavu žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal znalecké dokazovanie, keď v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhoval žiadne dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania ( ).

20. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ,

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp. zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).