Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-90-2014.pdf
PDF · 114.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporkyni: H. I., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q., B. XXX, právne zast. X. K., T. Q. Q. B. Z. B., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 3.103,63 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.127,70 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.127,70 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 59,44 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
V konaní XXC/XXX/XXXX odporkyňa tohto konania sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného P.. F. A. ako rozhodcom sp.zn. J.-XXXX/XX-F. zo dňa 20.09.2011.
Rozsudkom zo dňa 15.11.2013 súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2014.
Na základe toho súd predmet rozhodcovského konania prejednal v tomto konaní.
Predmetom tohto konania je teda uloženie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.103,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania a ich právni zástupcovia riadne a včas. Na pojednávanie sa však nikto nedostavil, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 20.09.2011 bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom P.. F. A., sp.zn. J.-XXXX/XX-F. vo veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, proti odporkyni: H. I., o zaplatenie 3.103,63 Eur s prísl.
Týmto rozsudkom bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.103,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.05.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 Eur.
Súd mal preukázané, že odporkyňa ako dlžníčka s navrhovateľom ako veriteľom uzavrela dňa 20.11.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorého jej bol poskytnutý úver vo výške 1.194,98 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 68,81 % a priemernej RPMN 68,81 % a pri revolvingu 59,49 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola vo výške 936,60 Eur. Zmluvná odmena - celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 1.227,25 Eur.
Predmetnom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.194,98 Eur so zmluvnou odmenou 1.227,25 Eur s RPMN 67,68 % a s ročnou úrokovou sadzbou 68,81 %, priemerná RPMN za úver 48,96 % a poskytnutie revolvingu vo výške 678,22 Eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 936,60 Eur s RPMN 54,66 % a ročnou úrokovou sadzbou 67,93 %.
Účel čerpania úveru bol uvedený - zariadenie domácnosti.
Podľa bodu 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania a zmluvné strany prehlásili, že žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali.
Odporkyňa tvrdila, že zmluvu podpísala za účelom odovzdania finančných prostriedkov svojej neteri, ktorá jej mala sľúbiť, že sama zabezpečí splácanie úveru, čo však neurobila, a preto aj podala trestné oznámenie, na základe čoho rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 15.07.2011 bola schválená dohoda o vine a treste s obv. M. B.H.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2011.
V konaní XXC/XXX/XXXX, predmetom ktorého bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neplnenia odporkyne z danej zmluvy, bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia duševného stavu odporkyne, a to v konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu.
Podľa záverov znaleckého posudku vyhotovený ustanoveným znalcom F.. Q..A., odporkyňa trpí závažnou trvalou duševnou poruchou, ktorá spôsobila, že odporkyňa dňa 20.11.2009, kedy bola uzavretá zmluva, nebola spôsobilá uvedomiť si následky svojho konania. Odporkyňa nebola schopná v čase podpísania predmetnej zmluvy vzhľadom na závažnú trvalú duševnú poruchu v pravom slova zmysle rozpoznať následky danej rozhodcovskej doložky a jej význam a nevedela posúdiť význam revolvingovej zmluvy. Duševnou zaostalosťou trpí od svojho narodenia, paranoidnou schizofréniou od roku 1975.
Nespôsobilosť odporkyne na uzavretie zmluvy trvala od jej narodenia. Táto nespôsobilosť bola trvalá.
Znalec uviedol, že možno vylúčiť, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy konala v stave „lucida intervalla“.
Vzhľadom na to, že toto konanie bolo začaté na základe rozhodnutia v konaní XXC/XXX/XXXX, v ktorom bolo nariadené vyššie uvedené znalecké dokazovanie, súd z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti
konania, nedoplnil dokazovanie o ďalšie znalecké dokazovanie aj v tomto konaní, nakoľko vykonané znalecké dokazovanie bolo nariadené pre predmetnú zmluvu a ani žiadny z účastníkov nenavrhoval ďalšie dokazovanie.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu spolu s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou zmluvných dojednaní, a to dokonca uvedených malým písmom a len s ťažkosťami čitateľným.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka
1/ Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
2/ Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu, nakoľko trpela závažnou duševnou poruchou, je taký úkon neplatný a teda predmetná zmluva zo dňa 20.11.2009 je neplatná.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že odporkyňa neuzavrela platne zmluvu s navrhovateľom z dôvodu, že trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou, súd konštatuje, že odporkyni zmluvná povinnosť nevznikla.
Predmetná zmluva je teda neplatná.
V občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Súd prekvalifikoval právne vymedzenie, keďže posúdil, že zmluva je neplatná, a preto je nutné postupovať v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Je nutné zohľadniť, že vydanie bezdôvodného obohatenia za stavu, že aj odporkyňa plnila navrhovateľovi z neplatného právneho úkonu, je synalagmatickým záväzkovým vzťahom, teda obojstranne zaväzujúcim.
Právny zástupca odporkyne bol názoru, že nie je možné, aby súd prekvalifikoval žalobu bez toho, aby sám navrhovateľ zmenil žalobu.
S týmto sa však súd nestotožňuje, nakoľko s poukazom na ustálenú súdnu judikatúru, ak je žalobou uplatnený nárok na peňažité plnenie, vychádzajúci zo skutkového tvrdenia, že na základe zmluvy o úvere odporkyňa neplnila svoje povinnosti, avšak podľa názoru súdu je zmluva neplatná a iný dôvod na plnenie nie je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak posúdi súd nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Otázka absolútnej neplatnosti zmluvy je totiž otázkou právnou a nie skutkovou, a preto nie je možné v danej veci právne posúdenie zmluvy ako neplatnej znamenať zmenu skutkového stavu vymedzeného žalobou. Nejde teda o zmenu žaloby. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než akú uvádza navrhovateľ, je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť. Ak na základe zisteného skutkového stavu je možné žalobcovi priznať plnenie, ktorého sa domáha, aj keď z iného právneho dôvodu, súd nemôže žalobu zamietnuť, ale musí navrhovateľovi
poskytnuté plnenie priznať. (25Cdo1934/2001, 33Odo 704/2004 zo dňa 31.05.2006, 21Cdo 65/2000 zo dňa 04.01.2001,...)
Podľa názoru právneho zástupcu odporkyne, v konaní netere odporkyne M. B., ktorá za to, že využila zdravotný stav odporkyne (schizofrenické ochorenie) a tak vylákala od viacerých spoločností vrátane spoločnosti navrhovateľa, úvery, ide o typický prípad tzv. nepriameho
páchateľstva, pri ktorom páchateľ úmyselne použije na spáchanie trestného činu inú osobu ako „živý nástroj".
Podľa názoru právneho zástupcu odporkyne za predpokladaného posúdenia zmluvy o predaji na splátky ako neplatnej, vec nie je možné posúdiť podľa ustanovení vzťahujúcich sa k bezdôvodnému obohateniu, ale podľa ustanovení týkajúcich sa náhrady škody a tým je zároveň dané i to, že v danej právnej veci nie
je pasívne legitimovaná odporkyňa, ale pasívne legitimovaná je M. B., ktorá za
škodu spôsobenú trestným činom podvodu priamo zodpovedá.
Právny zástupca odporkyne zároveň predložil znalecký posudok vyhotovený v konaní sp. zn. XXC/XXX/ XXXX na OS Trenčín, okrem iného na zistenie, či H. I. bola vzhľadom na jej zdravotný stav spôsobilá podpísať plnú moc pre advokáta X. K. a uvedomiť si rozsah a dosah tohto svojho konania, keďže táto otázka môže byť významná aj
pre rozhodnutie v právnej veci.
Súd sa nestotožnil s tvrdením a názorom právneho zástupcu odporkyne, že by malo ísť o náhradu škody, kedy by odporkyňa nebola pasívne legitimovaná, nakoľko v danom prípade nejde o vzťah medzi navrhovateľom a M. B., ale o vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou. Vzťah odporkyne a jej netere, ktorá mala od nej vylákať peniaze, resp. ju nahovoriť na uzavretie zmluvy v jej prospech, nemôže byť na úkor navrhovateľa.
Je nepochybné, že finančné prostriedky právnym predchodcom navrhovateľa boli poskytnuté odporkyni, avšak za náklade neplatnej zmluvy.
Keďže zmluva je neplatná, súd sa s poukazom na vyššie uvedené a v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka zaoberal bezdôvodným obohatením, pričom účastníci konania mali vedomosť o neplatnosti zmluvy už z konania XXC/XXX/XXXX.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, ide o bezdôvodné obohatenie a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal.
Je nepochybné, že zmluva je neplatná a došlo k nejakému plneniu, preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ požadoval svoj nárok titulom danej zmluvy, ktorú súd posúdil ešte v konaní XXC XXX/XXXX za neplatnú.
Keďže zmluva je neplatná a je nepochybné, že odporkyňa prevzala finančné prostriedky, došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na jej strane na úkor navrhovateľa, preto je povinná vrátiť poskytnuté prostriedky.
Z predložených listín v rámci tohto konania a konania XXC XXX/XXXX mal súd zistené, že odporkyni bol skutočne poskytnutý úver vo výške 1.194,98 Eur, pričom zaplatila navrhovateľovi len sumu 67,28 Eur.
Keďže súd posúdil zmluvu za neplatnú, nie je možné prihliadať na úroky z úveru, či iné odplaty, nakoľko boli dojednané neplatnou zmluvou.
Preto súd posúdil, že odporkyňa je povinná vrátiť navrhovateľovi iba sumu 1.127,70 Eur ako rozdiel skutočne poskytnutej sumy a zaplatenej sumy.
Poskytnutie sumy 1.194,98 Eur vyplýva nielen z predložených listín, ale aj z tvrdení oboch účastníkov konania, ako aj zaplatenie sumy 67,58 Eur odporkyňou, čo nebolo medzi účastníkmi sporné.
V rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol zrušený, sa uvádza, že bola poskytnutá suma 2.422,23 Eur, avšak táto suma je suma, ktorá zahŕňa nielen poskytnutú sumu, ale aj zmluvnú odmenu, na ktorú v danom prípade nie je možné prihliadať.
Vzhľadom k tomu, že súd posúdil, že zmluva je neplatná vzhľadom na trvalú duševnú poruchu odporkyne, súd sa už nezaoberal zmluvnými dojednaniami a neskúmal neprijateľnosť podmienok, či porušovanie práv spotrebiteľa a pod., nakoľko by to bolo nadbytočné a nehospodárne.
Súd sa teda nezaoberal podrobnejšie neprijateľnými podmienkami, nakoľko je nepochybné, že zmluva je neplatná z dôvodu duševnej poruchy odporkyne, a preto nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami spôsobujúcimi neplatnosť zmluvy.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania z dlžnej sumy od 15.05.2010.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky nesplnila v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak iba z priznanej sumy a to od nasledujúceho dňa po právoplatnosti rozhodnutia 18C/255/2011 zo dňa 15.11.2013, t.j. od 04.01.2014, nakoľko v tomto konaní, ktoré je úzko spojené s týmto konaním, bolo posúdené súdom, že predmetná zmluva spolu s rozhodcovskou doložkou je neplatná, o čom mali vedomosť všetci účastníci konania.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, na základe čoho súd návrhu navrhovateľky vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol, keďže zmluva je neplatná a preto nie je možné priznať úroky z úveru, poplatky, odplatu,...
Súd ďalšie dokazovanie nevykonal a nakoľko súd mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce na hodnoverné zistenie stavu a ďalšie dokazovanie by neprispelo k iným zisteniam. Nepochybne bolo zistené, že predmetná zmluva nebola platne uzavretá.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (1.172,46 Eur : 4.244,66 Eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú istinu s príslušenstvom a žiadanú istinu s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia rozsudku), predstavuje úspech navrhovateľa 27%, jeho neúspech teda predstavuje 73% (100-27), odporca mal teda väčší úspech v konaní a čistý úspech odporcu je 46% (73-27), teda odporca má voči v konaní neúspešnému účastníkovi - navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 46%.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporkyňa si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 12.06.2014 uplatnila náhradu trov konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129,21 eur za úkon právnej služby: písomné podanie z 11.06.204 v sume 121,17 Eur + režijný paušál v sume 8,04 Eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporkyňou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov právneho zastúpenia sumu 59,44 Eur (t.j. 46% zo sumy 129,21 Eur podľa pomeru úspechu odporcu v konaní vo veci samej) - za úkon právnej služby - písomné podanie v sume 121,17 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni trovy konania v sume 59,44 Eur titulom trov právneho zastúpenia a to na účet právneho zástupcu odporkyne, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).