Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-11-2010.pdf
PDF · 164.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/11/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci navrhovateľa: W.. E. J., bytom J. 5, XXX XX J., zastúpeného: Advokátska kancelária PERSPECTA Legal, v.o.s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporcovi: X. R. a.s., V. 6, J., IČO: 35 823 551, zastúpený: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o stanovenie povinnosti uzatvoriť s nájomcami zmluvu o prevode bytu v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení
rozhodol:
Súd žalobný návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 665,34,- Eura na účet právneho zástupcu odporcu vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č. ú.: XXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa spolu s pôvodne označenou navrhovateľkou v 2. rade C.. C. J. (ďalej len "navrhovatelia") prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 18. 03.2009 domáhali uloženia povinnosti odporcovi odpredať navrhovateľom byt č. XXX nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ulici J. č. vchodu 5, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach tohto bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. E. podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (v ďalšom len "byt").
Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že ako manželia sú nájomcami bytu č. XXX na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na J. ul. č. XX v J.. Nájomný vzťah k tomuto bytu vznikol navrhovateľovi v 1. rade podpisom nájomnej zmluvy dňa 18.02.1994. Túto nájomnú zmluvu uzatvoril s navrhovateľom v 1. rade právny predchodca odporcu - spoločnosť X. R., š.p.. Formálne správne sa malo jednať o vzťah podnájomný, nakoľko v tom čase nebol právny predchodca odporcu ešte vlastníkom bytu, ale iba jeho nájomcom. Vlastníkom bytu až do jeho prevodu na právneho predchodcu odporcu bolo D. J. J. IV. Z dôvodu trvania manželstva vznikol uzatvorením zmluvy navrhovateľovi v 1. a 2. rade ako manželom spoločný nájom bytu.
Navrhovatelia v žalobnom návrhu uviedli chronológiu zmluvných vzťahov k tomuto bytu:
1. Právny predchodca odporcu - X. R. š.p. sa stal nájomcom bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so D. J. J. IV v priebehu roka 1994.
2. Dňa 18.02.1994 bola uzatvorená nájomná (podnájomná) zmluva s navrhovateľom v 1. rade.
3. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.6.2000 ktorej vklad bol povolený dňa 1.6.2001 pod V-3479/00 nadobudol právny predchodca odporcu k tomuto bytu vlastnícke právo spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu.
4. Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR zo dňa 15.10.2001 došlo k zrušeniu právneho predchodcu odporcu - štátneho podniku X. R., š.p., V. 6, J., IČO: XX XXX XXX bez likvidácie. Majetok, o.i. celý bytový fond, prešli na FNM SR, ktorý ich dňa 1.11.2001 vložil do majetku odporcu - novovzniknutej akciovej spoločnosti X. R., a.s., W.: XX XXX XXX, vklad povolený pod V-3914/01 z 1.11.2001.
5. Odporca - spoločnosť X. R. a.s. vznikla ako samostatná právnická osoba zápisom do obchodného registra dňa 1.11.2001.
Navrhovateľ v 1. rade žiadal o odkúpenie bytu v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. v roku 2001 ešte právneho predchodcu odporcu a následne aj samotného odporcu. Ešte právny predchodca odporcu - X. R. š.p. sa rozhodol ponúknuť byty na predaj. Predaj bytov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. sa začal realizovať do tej miery, že boli už vypracované kúpno-predajné zmluvy a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvy boli parafované zástupcom spoločnosti a podpísané nájomcami. Následne sa však predaj bytu nezrealizoval, údajne z dôvodu prípravy privatizácie štátneho podniku.
Listom zo dňa 17.9.2003 odporca ponúkol navrhovateľovi v 1. rade odkup bytu č. XXX. Kúpna cena bytu, podľa vyjadrenia odporcu, mala byť určená "v súlade s platnými právnymi predpismi pre odpredávané byty".
Vo februári 2004 predložil odporca navrhovateľovi v 1. a 2. rade návrh kúpno-predajnej zmluvy. Cena bytu bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z tzv. trhovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá predstavovala výšku 1.692.000,- Sk.
Navrhovatelia mali stále záujem o odkúpenie bytu, avšak namietali, že spoločnosť pri stanovení výšky ceny bytu nepostupovala v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, nakoľko navrhnutá cena je v rozpore s ustanovením § 18 v nadväznosti na ust. § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z.. v znení noviel.
V odpovedi odporcu na výhrady navrhovateľov bolo uvedené, že návrh ceny ako "trhovej" je v súlade so zákonom o bytoch, nakoľko v konkrétnom prípade sa nejedná o "prvoprevod", ale už o prevod bytu podľa ust. § 20 cit. Zákona, teda nie je aplikovateľné ustanovenie o stanovení max. ceny bytu podľa § 18 citovaného zákona.
Navrhovatelia s touto argumentáciou nesúhlasia. Podľa ich názoru zákon č. 182/1993 Z.z. okrem iného stanovil aj podmienky procesu transformácie bytového fondu z verejného do súkromného sektora, čím fakticky umožnil fungovanie trhu s bytmi na Slovensku. Základným aspektom tejto transformácie bolo stanovenie kontraktačnej povinnosti pre subjekty verejného sektora vymenované v zákone, ktorým bola uložená povinnosť na žiadosť nájomcu bytu previesť vlastnícke právo k tomuto bytu na nájomcu, a to za cenu určenú podľa § 18 zákona č. 182/1993 Z.z.
Ústavnosť tejto kontraktačnej povinnosti bola podľa navrhovateľov potvrdená okrem iného aj Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/00 z 4.4.2002. Ústavný súd v tomto rozhodnutí bližšie analyzuje aj právny vývoj vymedzenia nositeľov kontraktačnej povinnosti v zákone č. 182/1993 Z.z., keď uvádza nasledovné: "legislatívny vývoj vedúci k ustanoveniu § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov charakterizuje jednak neustála konkretizácia a jednak extenzia subjektov, na ktoré sa vzťahuje
regulovaná cena bytu a nebytového priestoru, čo je jav zrejmý aj z iných transformačných zákonov. Tretia novela zákona o vlastníctve bytov - zákon č. 173/1999 Z.z. z 29, júna 1999 - nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 16.7.1999 predstavuje ďalšiu extenziu, ale prehlbuje aj konkretizáciu subjektov, na ktoré sa vzťahujú regulované ceny bytov. Regulované ceny bytov sa vzťahujú na prevody do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva týchto subjektov:
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce,
d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov).
Ústavný súd ďalej konštatoval: "Zákonodarca realizujúci úlohu zabezpečenia primeraného bytového fondu pre najväčší počet občanov, v ustanovenej lehote a za cenu, ktorú dokážu občania uhradiť, uložil zákonnú povinnosť taxatívne určeným vlastníkom, ktorí v procese privatizácie nadobudli takýto majetok, aby uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva s doterajšími nájomcami, ale aj sekundárnu povinnosť rešpektovať pri uzatvorení tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu zákonom určenú maximálnu cenu bytu".
"Regulácia ceny bytu a jeho príslušenstva v žiadnom prípade nenarušuje oprávnenie predmet vlastníctva držať, užívať a používať jeho plody a úžitky. Regulácia ceny bytu neobmedzuje ani možnosť vlastníka s predmetom svojho vlastníctva nakladať."
Podľa navrhovateľov sa jedná o situáciu, kde zákonodarca jednoznačne reguluje cenu bytu v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctve vlastníkov, ktoré zákon taxatívne vymenováva v § 17 ods. 3 citovaného zákona. Touto novelou bol špecifikovaný okruh povinných subjektov, a to aj výslovným uvedením obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo FNM SR alebo obce. Táto novela nadobudla účinnosť dňa 16.7.1999, a teda v súlade so zákazom retroaktivity bude upravovať všetky právne vzťahy, ktoré vznikli po tomto dátume. Odporca - spoločnosť X., a.s. ako samostatný právny subjekt nepochybne vznikol po 16.7.1999. Ku dňu vzniku spoločnosti boli navrhovatelia voči odporcovi v právnom postavení nájomcov, nakoľko ich podnájomný vzťah sa zmenil na nájomný, keďže v tom čase bol odporca už vlastníkom a nie prenajímateľom bytov. Ustanovenia tejto novely boli plne rešpektované aj v procese privatizácie právneho predchodcu odporcu - X. R., š.p., keď v rozhodnutí o privatizácii podniku Vláda SR uložila FNM SR povinnosť zabezpečiť, aby v stanovách novozaloženej spoločnosti bola výslovne uvedená povinnosť odpredať byty vkladané do tejto spoločnosti spolu s ostatným majetkom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Odporca svoju kontraktačnú povinnosť podľa citovaného zákona nespochybnil, je však ochotný predať byt výlučne za cenu určenú znalcom, s čím navrhovatelia nesúhlasia.
Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 12.12.2011 žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že zákon 182/1993 Z.z. obsahuje úpravu povinnosti určených subjektov uzatvoriť s nájomcami bytov zmluvu o prevode vlastníctva bytu v určenej lehote, ak títo nájomcovia o prevod bytu požiadajú a reguláciu ceny prevádzaného bytu nasledovne:
Podľa § 16 ods. 1 byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 17 ods. 3 dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce,
d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov,
h) obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 29 ods. 2 Štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu 30a) a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Podľa § 29 ods. 3 písm. c) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na štátne podniky, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a).Podľa § 29 ods. 8 vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.Podľa § 29 ods. 9 ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na služobné byty a na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a).
Byt bol pôvodne vo vlastníctve D. so sídlom G. 9, J.. Zmluvou o nájme bytu D. prenajalo byt spoločnosti X. R. š.p. so sídlom V. 6, J., ktorý bol členom D. J. X. R. š.p. dal byt do podnájmu navrhovateľovi v 1. rade, ktorému vznikol spolu s jeho manželkou, navrhovateľkou v 2. rade, spoločný nájom bytu. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu číslo 8321/005/114/00 zo dňa 2.6.2000 D. J. ako vlastník bytu, previedlo byt do vlastníctva X. R., š.p. V zmysle §6 ods. 1 zákona o štátnom podniku tak X. energetické závody š.p. nadobudol byt do vlastníctva štátu. Rozhodnutím o privatizácii bol štátny podnik X. R. š.p. privatizovaný a to tak, že došlo k založeniu spoločnosti X. R., a.s. so sídlom V. 6, J., do ktorej bol vložený majetok štátneho podniku X. R. š.p. Do majetku vloženého do novozaloženej spoločnosti X. energetika a.s. patril aj predmetný byt. V čase nadobudnutia bytu odporcom, bol teda už byt raz prevedený od pôvodného vlastníka bytu do vlastníctva štátu podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona. Podľa odporcu právny názor navrhovateľov, podľa ktorého odporca je povinný uzatvoriť s navrhovateľmi, ako nájomcami bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu s cenou, ktorá nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18 zákona, nie je správny.
Odporca má za to, že odporca:
a)nemá voči navrhovateľom povinnosť previesť byt do ich vlastníctva, a
b)nie je povinný pri prevode bytu stanoviť cenu nepresahujúcu maximum určené zákonom
a) zákon síce ustanovuje v § 29 ods. 2 kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov aj pre štátne podniky, neplatí to však v prípade, ak štátny podnik nadobudol byt do vlastníctva štátu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu (§29 ods. 3 zákona). Podľa názoru odporcu, pokiaľ X. R. š.p. nadobudol byt do vlastníctva štátu od vlastníka bytového domu (bytového družstva), západoslovenským energetickým závodom š.p. nevznikla pri ďalšom prenájme bytu zákonná povinnosť previesť byt na nájomcov bytu, t.j. v danom prípade na navrhovateľov, ani v prípade, že títo požiadajú o prevod bytu do svojho vlastníctva, podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona. Predmetný byt bol následne nadobudnutý do vlastníctva odporcu v rámci privatizačného procesu X. R. š.p., ktoré teda už nadobudli byt do vlastníctva bez ďalšej kontraktačnej povinnosti.
Odporca podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nadobudol práva a povinnosti X. R. š.p. a nadobudol aj práva a povinnosti k majetku spoločnosti. Podľa § 15 zákona č. 92/1991Zb. s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. Keďže X. R. š.p. kontraktačnú povinnosť vzťahujúcu sa k prevodu bytu podľa zákona nemali, kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov nemá a nemôže mať ani odporca. Podľa § 29 ods. 8 zákona kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov majú aj osoby určené v § 17 ods. 3 písm. c) zákona. Do okruhu týchto osôb spadá aj odporca, ako obchodná spoločnosť s účasťou FNM SR. Z kontraktačnej povinnosti subjektov určených podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákon v prechodných ustanoveniach, § 29 ods. 9 zákona vyníma stanovené subjekty, pokiaľ tieto nadobudli byt do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Keďže predmetný byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu ešte X. R. š.p. a zároveň tým, že došlo k privatizácii štátneho podniku, v ktorej sa právnym nástupcom štátneho podniku stal odporca, výnimka kontraktačnej povinnosti osôb určenej zákonom platí aj pre odporcu.
b) Podľa § 17 ods. 3 sú zo zákona povinné postupovať pri stanovení ceny bytu s obmedzeniami vo výške ceny podľa §18,18a a 18b zákona subjekty taxatívne ním určené, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo FNM SR. Zákonodarca pri tvorbe zákona, najmä pri úprave regulácie kontraktačnej povinnosti určených subjektov, ako aj pri regulácii ceny, za ktorú sa majú byty určených subjektov previesť do vlastníctva nájomcov, sledoval úpravu prvého prevodu bytov z verejnej sféry do sféry súkromnej po transformácii hospodárstva republiky na trhové hospodárstvo po roku 1989. Odporca má teda za to, že účel zákona s ohľadom na prvý prevod vlastníctva je určený v prechodných ustanoveniach zákona, ustanovení §29 ods. 9 zákona, podľa ktorého sa ustanovenie § 29 ods. 8 zákona nevzťahuje na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona. V zmysle uvedeného zákon nestanovuje povinnosť spoločnosti previesť do vlastníctva byty nájomcom, aj keď títo o prevod požiadali a tiež nestanovuje spoločnosti povinnosť previesť do vlastníctva nájomcom predmetné byty za cenu podľa zákona.
Odporca v priebehu konania vzniesol námietku z premlčania dôvodiac, že navrhovateľ v 1. a 2. rade žiadali o odkúpenie bytu žiadosťou, ktorá bola odporcovi doručená v roku 2001, bez toho, aby uviedli konkrétny dátum doručenia žiadosti. Z uvedeného potom vyplýva, že pre začatie plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 29 ods. 8 zákona je potrebné považovať najneskôr deň 31.12.2001. Zákon stanovuje vlastníkom domov uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 2 rokov odo dňa, keď nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu. Po uplynutí uvedenej prekluzívnej lehoty môže nájomca podať na súd návrh vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Odporca má za to, že navrhovateľ v 1. rade a súčasne aj navrhovateľka v 2. rade mali právo podať návrh na súd najneskôr do 01.01.2007. Navrhovatelia podali návrh na začatie konania až 16.03.2009. Z tohto dôvodu odporca považuje nárok za premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov, listinnými dôkazmi založenými v spise a to: zmluvou o prenájme družstevného bytu zo dňa 16.02.1994, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.6.2000, list odporcu zo dňa 14.08.2001, rozhodnutím o privatizácii podniku, notárskou zápisnicou N 836/2001,
stanovami spoločnosti X. R., a.s., listom odporcu zo dňa 17.9.2003, 24.2.2004, návrhom kúpnej zmluvy, listom navrhovateľa v 1. rade zo dňa 09.3.2004, LV č. 3300, listom odporcu zo dňa 10.03.2009 a listom odporcu zo dňa 20.02.2009, z ktorého ustálil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca odporcu - X. R. š.p. sa stal nájomcom bytu, ktorý je predmetom tohto konania na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so D. J. v priebehu roka 1994. Dňa 18.02.1994 bola uzatvorená nájomná (podnájomná) zmluva s navrhovateľom v 1. rade. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.6.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 01.06.2001 pod V-3479/00 nadobudol právny predchodca odporcu k tomuto bytu vlastnícke právo spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Rozhodnutím Ministra hospodárstva SR zo dňa 15.10.2XX1 došlo k zrušeniu právneho predchodcu odporcu - štátneho podniku X. R., š.p., V. 6, J., W.: 00 XXX XXX bez likvidácie. Majetok, o.i. celý bytový fond, prešli na FNM SR, ktorý ich dňa 1.11.2001 vložil do majetku odporcu
- novovzniknutej akciovej spoločnosti X. R., a.s., IČO: XX XXX XXX, vklad povolený pod V-3914/01 z 1.11.2001. Odporca - spoločnosť X., a.s. vznikla ako samostatná právnická osoba zápisom do obchodného registra dňa 1.11.2001.
Byt bol teda pôvodne vo vlastníctve D. J. so sídlom G. 9, J.. Zmluvou o nájme bytu D. prenajalo byt spoločnosti X. R. š.p. so sídlom V. 6, J., ktorá bola členom D. J. Na základe zmluvy o prenájme družstevného bytu zo dňa 18.12.1994 X. R. š.p. dal byt do podnájmu navrhovateľovi v 1. rade, ktorému vznikol spolu s jeho manželkou, navrhovateľkou v 2. rade, spoločný nájom bytu. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zriadení vecného bremena k pozemku a zapísaní záložného práva číslo 8404/005/114/00 zo dňa 2.6.2000 D. J. ako vlastník bytu, previedlo byt do vlastníctva X. R., š.p.. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku tak X. š.p. nadobudol byt do vlastníctva štátu. Rozhodnutím o privatizácii bol štátny podnik X. š.p. privatizovaný a to tak, že došlo k založeniu spoločnosti X. R. a.s. so sídlom V. X J., do ktorej bol vložený majetok štátneho podniku X. R. š.p.. Do majetku vloženého do novozaloženej spoločnosti X. R. a.s. patril aj predmetný byt. Navrhovateľ v 1. rade požiadal o odkúpenie predmetného bytu v roku 2001. Následne v roku 2009 aj navrhovateľka v 2. rade požiadala odporcu o odkúpenie predmetného bytu.
Tieto skutočnosti (resp. celý skutkový stav veci) neboli medzi účastníkmi sporné a nepochybne vyplývajú aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Medzi účastníkmi teda nebol sporný skutkový stav veci, ale sporné zostalo len právne posúdenie predmetného prípadu, t.j. otázky, či odporcovi vznikla kontraktačná povinnosť previesť navrhovateľom byt do vlastníctva podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení a hlavne otázka, či je odporca povinný byt previesť za regulovanú cenu podľa § 18 citovaného zákona. Najmä druhá otázka zostala medzi účastníkmi sporná, nakoľko odporca aj v súčasnosti je ochotný byt navrhovateľom previesť, avšak len za cenu určenú znaleckým posudkom (t.j. trhovú cenu) a nie za cenu určenú podľa § 18 citovaného zákona.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru,
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva
a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu,
b) obce,
c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce,
d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva,
e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d),
f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu,
g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Podľa § 29 ods. 3 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na štátne podniky, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a).
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na služobné byty a na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a).
Podľa § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 7) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
Podľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Predtým než súd pristúpil k riešeniu či odporca, ktorého právny predchodca kúpil predmetný byt od bytového družstva ako jeho člen, bol povinný tento byt svojim nájomcom odpredať za regulovanú cenu podľa § 18 zákona o bytoch bol povinný sa vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou odporcom, pokiaľ ide o žiadosť o odkúpenie bytu doručenú odporcovi dňa v roku 2001 (až do pojednávania konaného dňa 25.04.2014 bola totiž do spisu založená len táto žiadosť o odkúpenie bytu resp. aj celá žaloba sa opiera o túto žiadosť, žiadosť navrhovateľky v 2. rade z roku 2009, resp. odpoveď odporcu na jej žiadosť zo dňa 10.03.2009 bola do spisu založená až 25.04.2014).
Podľa súdu v danom prípade bolo potrebné aplikovať zákon o bytoch (182/1993 Z.z.) účinný v čase doručenia žiadosti o odkúpenie bytu, nakoľko až týmto okamihom mohla odporcovi vzniknúť povinnosť byt nájomcom odpredať (pokiaľ o odpredaj bytu nájomca nepožiada, nevzniká povinnému subjektu, v danom prípade odporcovi, ak by u neho aj bola daná kontraktačná povinnosť predať byt za regulovanú cenu, povinnosť byt predávať).
Navrhovateľ v 1. rade požiadal o odkúpenie bytu žiadosťou v roku 2001 bez toho, aby uviedol konkrétny dátum doručenia žiadosti. V tomto prípade právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva nie je vlastníckym právom. Je to nepochybne majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Podľa ustanovenia § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. nedodržanie zákonom ustanovenej dvojročnej lehoty nemá za následok zánik povinnosti vlastníka bytu previesť byt do vlastníctva nájomcu (t.j. právo sa neprekluduje), ale ak sa tak v uvedenej dvojročnej lehote nestane, nájomcovi bytu vzniká právo domáhať sa na súde splnenia povinnosti vlastníka bytu previesť mu byt do
vlastníctva, čo však musí urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (uznesenie Ústavného súdu SR z 19.2.2009 sp. zn. IV. ÚS 58/09-12).
Keďže odporcovi bola žiadosť o odkúpenie bytu doručená v priebehu roku 2001, t.j. najneskôr v 31.12.2001, dvojročná lehota na splnenie si povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu mu uplynula dňom 31.12.2003 (toto bol prvý deň kedy navrhovatelia mohli svoje právo uplatniť na súde samostatnou žalobou). Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňom 01.01.2007, kedy bolo potrebné žalobu doručiť na príslušný súd. Nakoľko v danom prípade žaloba bola súdu doručená 18.03.2009 je zrejmé, že bola (pokiaľ ide o žiadosť o odkúpenie bytu podanú navrhovateľom v 1. rade) podaná oneskorene, t.j. po uplynutí premlčacej doby, pričom odporca v konaní premlčanie namietol. Za danej situácie, ak by tu aj bola daná kontraktačná povinnosť odporcu previesť navrhovateľom byt do vlastníctva za regulovanú cenu na podklade žiadosti navrhovateľa v 1. rade z roku 2001, tento nárok by bol premlčaný a súd by už len z tohto dôvodu musel žalobný návrh zamietnuť.
Nakoľko však v danej veci aj navrhovateľka v 2. rade požiadala odporcu o odkúpenie bytu, a to žiadosťou doručenou odporcovi roku 2009, súd sa musel zaoberať aj otázkou, či odporca bol povinný ponúknuť predmetný byt na predaj navrhovateľom za regulovanú cenu. Podľa súdu na danú situáciu bolo potrebné aplikovať zákon o vlastníctve bytov účinný v čase doručenia tejto žiadosti (t.j. účinný v roku 2009), nakoľko podľa ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného zákona vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) boli povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Do doručenia takejto žiadosti povinný subjekt (§ 17 ods. 3) nebol povinný (aj keby u neho bola daná existencia kontraktačnej povinnosti) s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Podľa ustanovenia § 29b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov nedodržanie zákonom ustanovenej dvojročnej lehoty nemá za následok zánik povinnosti vlastníka bytu previesť byt do vlastníctva nájomcu (t.j. právo sa neprekluduje), ale ak sa tak v uvedenej dvojročnej lehote nestane, nájomcovi bytu vzniká právo domáhať sa na súde splnenia povinnosti vlastníka bytu previesť mu byt do vlastníctva, čo však musí urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Z uvedeného vyplýva, že hoci prvý nárok opierajúci sa o prvú žiadosť o odpredaj bytu doručenú odporcovi navrhovateľom v 1. rade najneskôr 31.12.2001 treba považovať za premlčaný, nebráni to tomu, aby bola takáto žiadosť opätovne doručená s tým, že povinnému subjektu začína plynúť nová dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Keďže žiadosť navrhovateľky v 2. rade bola odporcovi doručená najneskôr dňa 10.03.2009 (t.j. v deň, ktorý odporca vyhotovil odpoveď na žiadosť navrhovateľky v 2. rade), dvojročná lehota na dobrovoľné splnenie kontraktačnej povinnosti (za predpokladu, že by u odporcu bola táto povinnosť daná) uplynula dňa 10.03.2011. Deň nasledujúci, t.j. 11.03.2011 sa mohli navrhovatelia po prvý krát obrátiť so svojim nárokom na súd a teda od tohto dňa im začala plynúť nová trojročná premlčacia lehota, ktorej podkladom bola žiadosť o odkúpenie bytu. Keďže pre rozhodnutie súdu je smerodajný stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, nebolo možné uvedený nárok (opierajúci sa o novú žiadosť o odkúpenie bytu) považovať za predčasne uplatnený. Pokiaľ ide o to, že žiadosť podpísal (podal) len jeden z manželov (navrhovateľov), hoci za konkludentného súhlasu druhého manžela, účastníci zhodne uviedli, že takúto žiadosť nemožno posudzovať ako neplatný právny úkon, nakoľko za neplatný by bolo možné podľa ustanovení o spoločnom nájme (§ 701 Občianskeho zákonníka) považovať až samotnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú len jedným z manželov. Z pohľadu Občianskeho zákonníka je preto potrebné posudzovať žiadosť o odpredaj bytu doručenú odporcovi ako bežnú vec, ktorú v mene za manželov môže vybavovať jeden z manželov. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj konajúci súd, preto žiadosť o odkúpenie bytu doručenú odporcovi nepovažoval za neplatný právny úkon.
Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, tu súd poukazuje na vyjadrenie odporcu zo dňa 12.12.2011, s obsahom ktorého sa súd stotožňuje v celom rozsahu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov síce ustanovuje v § 29 ods. 2 kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov aj pre štátne podniky (X. R., š.p.), neplatí to však v prípade, ak štátny podnik nadobudol byt do vlastníctva štátu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu (§ 29 ods. 3 zákona).
Pokiaľ X. R. š.p. nadobudol byt do vlastníctva štátu od vlastníka bytového domu (bytového družstva), X. R. š.p. nevznikla pri ďalšom prenájme bytu zákonná povinnosť previesť byt na nájomcov bytu, t.j. v danom prípade na navrhovateľov, ani v prípade, že títo požiadajú o prevod bytu do svojho vlastníctva, podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona.
Predmetný byt bol následne nadobudnutý do vlastníctva odporcu v rámci privatizačného procesu X. R. š.p., ktoré teda už nadobudli byt do vlastníctva bez ďalšej kontraktačnej povinnosti.
Odporca podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nadobudol práva a povinnosti X. R. š.p. a nadobudol aj práva a povinnosti k majetku spoločnosti. Podľa § 15 zákona č. 92/1991 Zb. s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. Keďže X. R. š.p. kontraktačnú povinnosť vzťahujúcu sa k prevodu bytu podľa zákona nemali, kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov nemá a nemôže mať ani odporca.
Podľa § 29 ods. 8 zákona kontraktačnú povinnosť s nájomcami bytov majú aj osoby určené v § 17 ods. 3 písm. c) zákona. Do okruhu týchto osôb spadá aj odporca, ako obchodná spoločnosť s účasťou FNM SR. Z kontraktačnej povinnosti subjektov určených podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákon v prechodných ustanoveniach, § 29 ods. 9 zákona vyníma stanovené subjekty, pokiaľ tieto nadobudli byt do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. Keďže predmetný byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu ešte X. R. š.p. a zároveň tým, že došlo k privatizácii štátneho podniku, v ktorej sa právnym nástupcom štátneho podniku stal odporca, výnimka kontraktačnej povinnosti osôb určenej zákonom platí aj pre odporcu.
Podľa § 17 ods. 3 sú zo zákona povinné postupovať pri stanovení ceny bytu s obmedzeniami vo výške ceny podľa § 18, 18a a 18b zákona subjekty taxatívne ním určené, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) dohodnutá cena bytu a pozemkov nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo FNM SR.
Zákonodarca pri tvorbe zákona, najmä pri úprave regulácie kontraktačnej povinnosti určených subjektov, ako aj pri regulácii ceny, za ktorú sa majú byty určených subjektov previesť do vlastníctva nájomcov, sledoval úpravu prvého prevodu bytov z verejnej sféry do sféry súkromnej po transformácii hospodárstva republiky na trhové hospodárstvo po roku 1989.
Súd, má teda za to, že účel zákona s ohľadom na prvý prevod vlastníctva je určený v prechodných ustanoveniach zákona, ustanovení § 29 ods. 9 zákona, podľa ktorého sa ustanovenie § 29 ods. 8 zákona nevzťahuje na byty nadobudnuté do vlastníctva podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona. V zmysle uvedeného zákon nestanovuje povinnosť spoločnosti previesť do vlastníctva byty nájomcom, aj keď títo o prevod požiadali a tiež nestanovuje spoločnosti povinnosť previesť do vlastníctva nájomcom predmetné byty za cenu podľa zákona.
Odporca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom domu podľa zákona a súčasne nadobudol byt podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, teda aj z uvedeného hľadiska nemôže byť osobou povinnou uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu za cenu podľa zákona.
Ak by sa výklad uplatňovaný navrhovateľmi považoval za správny (t.j. výklad, že povinný subjekt uvedený v § 17 zákona je povinný každý byt ktorý vlastní a prenajíma previesť na jeho nájomcov za regulovanú cenu bez ohľadu na to, ako ho v minulosti nadobudol - či kúpou, darovaním, dedením, dražbou, vydržaním, odkúpením ako člen družstva, výstavbou z vlastných zdrojov a pod.) obdobne by tomu bolo potom aj v prípade, ak by predchodca odporcu kúpil byt od tretej osoby za trhovú cenu a
následne by uzavrel s navrhovateľmi nájomnú zmluvu, potom (podľa výkladu navrhovateľov) by sa títo následne s poukazom na § 17 ods. 3 písm. c) mohli domáhať odpredaja tohto bytu za regulovanú cenu, nakoľko odporca je osobou taxatívne vymedzenou v citovanom ustanovení (formalistické poňatie).
Podľa názoru súdu toto nebol účel zákonodarcu pri príprave spomínaného zákona. Účelom zákonodarcu bolo, tak ako to tvrdia aj samotní navrhovatelia v žalobe s odkazom na nález Ústavného súdu, že " sa jedná sa o situáciu, kde zákonodarca jednoznačne reguluje cenu bytu v tých prípadoch, kde byty postavil štát z celospoločenských zdrojov a tieto sú naďalej vo vlastníctve vlastníkov, ktoré zákon taxatívne vymenováva v § 17 ods. 3 citovaného zákona (pričom ide o prvoprevod bytu, čo znamená prevod bytu z doterajšieho vlastníka (bytu, ktorý bol postavený z celospoločenských zdrojov) na nájomcu, pričom išlo o prípady dlhodobých nájomcov, t.j. nájomcov, ktorí takéto byty obývali ešte počas bývalého režimu". Súd má za to, že táto podmienka by mohla preto byť splnená len pokiaľ išlo o prevod vlastníckeho práva k tomuto bytu zo D. J. na právneho predchodcu odporcu (ak by odporca bol fyzickou osobou), (aj tu bol prevod uskutočňovaný za regulovanú cenu, avšak z dôvodu, že sa byt odpredával predchodcovi odporcu ako členovi bytového družstva), aj to len za predpokladu, že dom bol postavený aj za ingerencie štátu, poskytnutím štátnych prostriedkov na jeho výstavbu. V konaní pred súdom však nebolo preukázané, že by predmetný byt (bytový dom) bol v minulosti postavený z celospoločenských zdrojov resp. že by ho postavil štát. V danom prípade nejde o prípad tzv. podnikových bytov (podnikového bytu X. R. š.p.), nejde teda o byt, ktorý bol postavený zo štátnych finančných prostriedkov a bol v minulosti tzv. národným majetkom, ale išlo o byt družstevný (od počiatku vo vlastníctve D. J.). V danej veci nešlo ani o prípad tzv. stabilizačných bytov, kde by sami nájomcovia prispievali svojou prácou k výstavbe bytov a kde sa nájomcovia zaviazali viac rokov pracovať vo výrobných, roľníckych alebo spotrebných družstvách.
Obdobne aj Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval, že "riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale aj verejným, a v tomto štádiu (prechod na trhové prostredie) ich bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný". To znamená, že cieľom regulácie bolo trh regulovať zásahmi štátu (cestou regulovanej ceny) len do obdobia vybudovania fungujúceho trhového prostredia, čo už nemožno podľa súdu hovoriť v období, keď sa platnými nájomcami stali navrhovatelia.
Uvedený cieľ je premietnutý podľa súdu práve v prechodných ustanoveniach zákona (§ 29 ods. 9), keď z kontraktačnej povinnosti sú vyňaté prípady, ak byt už bol raz prevedený podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, čo bolo aj v tomto prípade.
Je pravdou, že citovaný zákon ukladá povinnosť odpredať byty (v časovom horizonte ustanovenom zákonom), ak o to nájomcovia požiadajú, nielen primárnym majiteľom, ale aj majiteľom, ktorí takéto vlastníctvo (alebo jeho časť) nadobudli napr. v procese veľkej privatizácie, pri likvidácii štátnych podnikov, v rámci konkurzu a vyrovnania, pri exekúcii a podobne, čiže aj subjektom podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. d), e) a f) zákona o vlastníctve bytov, avšak nie potom, čo tieto byty tieto subjekty nadobudli už v súčasnej dobe prevodom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona (t.j. zmluvou o prevode). Citovaný zákon mal podľa súdu na mysli v tomto smere to, že táto povinnosť zaťažuje okrem primárnych majite v aj majiteľov ďalších (ako právnych nástupcov primárnych majiteľov), avšak (predovšetkým) len takých, ktorí tieto byty nadobudli len z titulu právneho nástupníctva prechodom, nie dobrovoľným zmluvným prevodom na základe určenia ceny bytu ponukou a dopytom na trhu s bytmi podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona a to ani v prípade, ak povinný subjekt byt nadobudol na základe zmluvy podľa § 4 ods. 1 písm. a) ako člen bytového družstva, vo vlastníctve ktorého bol tento byt. To, že predmetný byt nadobudol odporca za nižšiu cenu než trhovú, vyplýva z povahy vzťahu odporcu ako člena družstva k bytovému družstvu (po započítaní vzájomných práv a povinnosti, hodnoty nesplateného investičného úveru pripadajúceho na tento byt a pod.), neznamená to však, že takýto člen družstva, ktorý byt odkúpil na základe zmluvy uzavretej podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, ho musí v budúcnosti predať svojmu nájomcovi za regulovanú cenu len preto, že je subjektom taxatívne určeným v § 17 ods. 3 zákona.
Rovnako, podľa súdu neobstojí ani argument navrhovateľov odvolávajúci sa rozhodnutie vlády SR v procese privatizácie o tom, že "Vláda SR uložila FNM SR povinnosť zabezpečiť, aby v stanovách
novozaloženej spoločnosti bola výslovne uvedená povinnosť odpredať byty vkladané do tejto spoločnosti spolu s ostatným majetkom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z.". Podľa súdu táto argumentácia sama o sebe nepreukazuje povinnosť odporcu odpredať práve tento byt za regulovanú cenu, nakoľko odporca je vlastníkom viacerých bytov (v Senci, v Nitre, Bratislave, v Trnave, Vrbové a pod), pričom medzi ne patria aj byty, kde odporca takúto povinnosť má a práve s poukazom na tento argument je povinný tieto byty odpredávať na žiadosť ich nájomcov za regulovanú cenu. V samotnom rozhodnutí o privatizácii sa však výslovne uvedená povinnosť nevzťahuje na tento konkrétny byt. Odporca je totiž vlastníkom, ako už bolo uvedené vyššie, viacerých bytov, pričom niektoré nájomné zmluvy boli s nájomcami uzavreté ešte v rokoch 1975, 1980, 1989, 1964,1977 a pod. a práve títo nájomcovia by mohli byť tí, na ktorých sa uvedené kontraktačné oprávnenie na kúpu bytov za regulovanú cenu vzťahuje a kam smeroval príkaz vlády SR v prípade odpredávania týchto bytov.
Nakoľko súd po právnej stránke mal za to, že odporca nemá kontraktačnú povinnosť odpredať predmetný byt za regulovanú cenu navrhovateľom ako nájomcom tohto bytu, žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Uznesením č.k. 3C/11/2010-150 zo dňa 25.04.2014 tunajší súd zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľky v 2. rade, nakoľko navrhovateľka vzala svoj návrh späť. Navrhovateľka svoje späťvzatie návrhu odôvodnila tým, že sa navrhovateľom v 1. rade rozviedli a vyporiadali si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to tak, že výlučným oprávneným z práva, ktoré je predmetom konania, sa stal navrhovateľ v 1. rade.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 665,34,- Eura.
Súd z obsahu spisu mal za preukázané, že splnomocnená právna zástupkyňa odporcu vykonala vo veci samej spolu 11 úkonov právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 28.09.2009 (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 53,49,- Eura + režijný paušál vo výške 6,95,- Eura, spolu 60,44,- Eura,
2. námietky miestnej príslušnosti súdu 21.05.2010 (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 55,49,- Eura + režijný paušál vo výške 7,21,- Eura, spolu 62,70,- Eura,
3. účasť na odročenom pojednávaní dňa 21.06.2010 (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. b), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 13,87,- Eura + režijný paušál vo výške 7,21,- Eura, spolu 21,08,- Eura,
4. vyjadrenie k žalobe 12.12.2011 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 57,- Eur + režijný paušál vo výške 7,41,- Eura, spolu 64,61,- Eura,
5. účasť na odročenom pojednávaní dňa 27.02.2012 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 14,67,- Eura + režijný paušál vo výške 7,63,- Eura, spolu 22,30,- Eura,
6. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 60,07,- Eura + režijný paušál vo výške 7,81,- Eura, spolu 67,88,- Eura,
7. účasť na odročenom pojednávaní dňa 29.01.2014 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 15,46,- Eura + režijný paušál vo výške 8,04,- Eura, spolu 23,50,- Eura,
8. vyjadrenie odporcu k návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 27.02.2014 - odročené (§ 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 61,84,- Eura + režijný paušál vo výške 8,04,- Eura, spolu 69,88,- Eura,
9. účasť na odročenom pojednávaní dňa 24.03.2014 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 15,46,- Eura + režijný paušál vo výške 8,04,- Eura, spolu 23,50,- Eura,
10. účasť na pojednávaní dňa 25.04.2014 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 61,84,- Eura + režijný paušál vo výške 8,04,- Eura, spolu 69,88,- Eura,
11. účasť na pojednávaní dňa 13.06.2014 (§ 11 ods.1, § 14 ods. 1 písm. c vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 61,84,- Eura + režijný paušál vo výške 8,04,- Eura, spolu 69,88,- Eura,
12. 19% DPH vo výške 27,40,- Eura a 20 % DPH vo výške 82,29,- Eura,
13. spolu 665,34,- Eura.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.