Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-88-2022.pdf
PDF · 99.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľa: P. I., A.. X.X.XXXX, W. P. XX, zastúpený P.H. I., A.. XX.X.XXXX, W. P. XX, proti povinnému z platenia výživného: U. I., A.. XX.XX.XXXX, W. E. - F., X. XXX/X, Č. H., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Pc/51/2021-57 zo dňa 23.6.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ (plnoleté dieťa) sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/335/2016-81 zo dňa 10.10.2017 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca - povinného z výživného pre P. I., A.. XX.XX.XXXX - oprávneného z výživného zo sumy 100 Eur na sumu 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám P. I. vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.10.2021 opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné za obdobie od 11.10.2021 do 30.06.2022 vo výške 867,74 Eur súd povoľuje povinnému z výživného zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Súd rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že posledná úprava výživného bola v roku 2017, keď navrhovateľ bol ešte maloletý, bol žiakom X. H. X. školy. Súd prvej inštancie zohľadnil majetkové
možnosti a schopnosti matky, jej osobnú starostlivosť o navrhovateľa, ako aj schopnosti otca. Otec sa s navrhovateľom nestretáva, nezaujíma sa, výživné nie vždy pravidelne platil, bolo potrebné ho vymáhať aj exekučne. Vo vzťahu k matke uviedol, že jej ubudla vyživovacia povinnosť k T., ktorý doštudoval Q. školu, pracuje, matke prispieva sumou 100 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi F., ktorý je obmedzený k spôsobilosti k právnym úkonom, má priznaný invalidný dôchodok a matka mu hradí výživné vo výške 50 eur mesačne (je umiestnený v T. D.Y.). Matka poberala opatrovateľský príspevok vo výške 508 eur na starú matku, ktorá mala dôchodok vo výške 440 eur. Stará matka však v Y. XXXX zomrela, matka navrhovateľa poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 230 eur, ukončuje si rekvalifikačný kurz E., kde ju čakajú záverečné skúšky. Otec pracuje v Č., ubudla mu 1 vyživovacia povinnosť k plnoletému T., má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi F., kde prispieva sumou 50 eur mesačne. V roku 2017, keď bola posledná úprava výživného, mal mzdu cca 627 eur, teraz podľa mzdových listov by mal mať príjem 1.002 eur. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec vlastní byt (po vyporiadaní BSM sa stal výlučným vlastníkom), ktorý chce predať, ale je tam plomba z dôvodu neuhrádzania výživného, čo bráni jeho predaju. Posledných 7 rokov tam býva pani W. spolu so svojim X-ročným synom, no hradí len inkaso. Otec uvádza, že pani W. nehradí nájom, nie je jeho nájomkyňa, má záujem byt kúpiť, čo však nie je možné z dôvodu plomby. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že obdobné byty sa v X. Ľ. prenajímajú za cenu cca 200-300 eur. Otec sa teda dobrovoľne ukracuje o možný ďalší príjem, keď byt neprenajíma, ale ponúka na obývanie len za inkaso. Plomba bráni predaju, resp. komplikuje predaj, ale nebráni uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie výživné ustálil na sumu 200 eur a dlžné výživné vypočítal na sumu 867,74 eura, ktoré otec má splatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania povinného z platenia výživného - otca
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal na svoje príjmy a výdavky, ktoré mu neumožňujú splatiť dlžné výživné. Vo vzťahu k bytu v X. Ľ. uviedol, že pani W., ktorá ho obýva, nie je jeho nájomníčka, je budúca kupujúca. Byt však nie je možné predať kvôli plombe. Pani W. za otca má platiť všetky jeho úvery, keď sa jej spýtal, či uhradí za neho aj dlžné výživné, odmietla. Otec uviedol, že si nie je vedomý dlhu na výživnom, má za to, že exekútor blokuje jeho byt bezdôvodne a žiada Krajský súd v Prešove, aby mu vysvetlil, ako je možné, že jeho bývalá žena rozhoduje o jeho majetku, resp. o jeho blokácii. Rovnako podáva „sťažnosť o zaujatosti“ Okresného súdu Prešov, nie je mu zrejmé, ako ho môže nútiť prenajať jeho byt a určovať, za akú cenu ho má prenajať.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
8. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie povinného z platenia výživného dôvodiac, že jeho príjmy a výdavky mu neumožňujú splatiť dlžné výživné.
9. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutie je zrejmé, že súd vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia z roku 2017 zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.
10. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživného malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové závery ohľadne pomerov osoby povinnej z plnenia výživného, ako aj odôvodnených potrieb navrhovateľa a z toho vyplývajúcich možností a schopností platiť výživné v súdom určenej výške na navrhovateľa obstoja, čo znamená, že správne súd prvej inštancie stanovil výšku výživného zo strany osoby povinnej z výživného. Vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného z jeho strany a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva:
12. Odvolací súd zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie zistil, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval X. školu, X. H., od poslednej úpravy ubehlo viac ako 5 rokov, nepochybne teda došlo k nárastu jeho výdavkov na cestovné, ubytovanie, stravu a s tým spojené výdavky so štúdiom, na ktorých sa osoba povinná z platenia výživného nepodieľala. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 200 eur mesačne na navrhovateľa za adekvátnu jeho potrebám s poukazom na schopnosti a možnosti otca. Je nepochybné, že výživné v prepočte 6,66 eur na deň (200/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov navrhovateľa na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby navrhovateľa, ktoré sú primerané jeho veku, nie sú nadštandardné s poukazom na jeho štúdium na Q. škole. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby navrhovateľa tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť súdom určenú vyživovaciu povinnosť otca.
13. Námietky osoby povinnej z platenia výživného smerujú k nesprávne stanovenému rozsahu dlžného výživného poukazujúc, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach splatiť takto stanovené dlžné výživné.
14. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že jeho pracovná schopnosť nebola znížená, jeho námietky ohľadom jeho neschopnosti splatiť dlžné výživné v súdom stanovej výške neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
15. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že otec pracuje v Č. H., ubudla mu vyživovacia povinnosť k plnoletému T., má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi F. vo výške 50 eur mesačne. V čase poslednej úpravy dosahoval príjem cca 627 eur, v súčasnosti podľa mzdových listov dosahuje príjem 1.002 eur. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec vlastní byt (po vyporiadaní BSM sa stal výlučným vlastníkom), ktorý chce predať, avšak plomba z dôvodu neuhrádzania výživného mu bráni v jeho predaji. V uvedenom byte posledných 7 rokov býva pani W.Á. spolu so svojím X-ročným synom, ktorá hradí len inkaso, nehradí nájom, má záujem byt kúpiť, čo však nie je možné z dôvodu plomby. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil, že obdobné byty sa v X. Ľ. prenajímajú za cenu cca 200-300 eur. Súd konštatoval, že otec sa dobrovoľne ukracuje o možný ďalší príjem, keď byt neprenajíma, ale ponúka na obývanie len za inkaso. Plomba bráni predaju, resp. komplikuje predaj, ale nebráni uzatvoreniu nájomnej zmluvy. K primeranosti či dostatočnosti príjmu otca odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie a poukazuje na vhodnosť aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine v prípadoch, kedy sa osoby povinné z výživného vyhýbajú dosahovaniu príjmu na úkor detí, voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť.
16. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019)
17. Pre účely kvantifikácie výživného si odvolací súd osvojil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z roku 2010. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, a jeho použiteľnosť v preskúmavanom prípade umožňuje blízkosť právneho prostredia Českej republiky. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady maximálne troch vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad.
18. Vekovej kategórii navrhovateľa v zmysle uvedeného materiálu prislúcha 19-25 % z čistého príjmu povinného rodiča. Berúc do úvahy uvedený percentuálny podiel, určené výživné 200 eur mesačne je primerané k možnostiam a schopnostiam otca, pri zistenom príjme otca vo výške cca 1.000,- eur, ako aj skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi T., čo úplne zodpovedá napadnutému rozsudku. Zároveň, je rozumné predpokladať, že platenie výživného bude celkom spotrebované na primárny účel, a teda uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľa.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na výrazný podiel matky navrhovateľa na jeho výžive, s poukazom na jeho nezodpovedné a ľahkovážne konanie, keďže sa uspokojil s tým, že nepoberá nájom za byt, ktorý vlastní, skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, taktiež na to, že nad rámec bežného výživného navrhovateľovi v rozhodnom období ničím neprispel, pri komparácii oprávnených výdajov navrhovateľa považuje odvolací súd za primerané a rozsah takto stanoveného výživného je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Kľúčovou skutočnosťou je tiež, že mu zanikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že samotná vyživovacia povinnosť osoby povinnej z výživného voči navrhovateľovi je skutočne dôvodná, navrhovateľ reálne nemá schopnosť samostatne sa živiť, zhodnotil všetky zákonné kritéria pre priznanie výživného na strane povinného a dôsledne porovnal pomery v čase pôvodného a nového rozhodovania na jej strane, komplexne vyhodnotil jeho pomery, príjem, zdravotný stav a schopnosť dosahovať príjem, ktorá nie je znížená a náležitým spôsobom sa s potencialitou príjmu otca, z ktorého súd vychádzal pri stanovení príjmu otca, vyrovnal.
20. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne ustálil dlžné výživné ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 100 eur mesačne a novourčeným výživným za celé preskúmavané obdobie. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení mohol vychádzať len z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného
k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe pojednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (návrh bol podaný dňa 11.10.2021) nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože povinnému muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Matka navrhovateľa pritom nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby navrhovateľa v momente ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobovať tak, aby na ich úhradu mala. Súdom upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože výživné má slúžiť na úhradu potrieb oprávneného dieťaťa, aj plnoletého, práve vtedy, keď ich najviac potrebuje. Zároveň poskytuje otcovi primeraný čas na zabezpečenie sumy dlžného výživného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Z uvedeného dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho povinnosti zaplatiť oprávnenému dlžné výživné do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
21. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
22. Otec navrhovateľa namietal možnú zaujatosť Okresného súdu Prešov. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku bol otec navrhovateľa povinný námietku zaujatosti zdôvodniť konkrétnym dôvodom, uviesť, kedy sa o dôvode zaujatosti dozvedel a uplatniť námietku do 7 dní, odkedy sa o danom dôvode dozvedel. Ak námietka zaujatosti nespĺňa uvedené zákonné náležitosti, súd na ňu neprihliada. Vzhľadom k tomu, že otec navrhovateľa neuviedol žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý by mal byť „ Okresný súd Prešov “ zaujatý, odvolací súd sa jeho námietkou nezaoberal. Navyše ak otec navrhovateľa uviedol, že podáva „sťažnosť o zaujatosti“ Okresného súdu Prešov, lebo nie je mu zrejmé, ako ho môže nútiť prenajať jeho byt a určovať, za akú cenu ho má prenajať , odvolací súd poukazuje na § 49 ods.3 CSP, v zmysle ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle § 55 CMP.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).