Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-65-2013.pdf
PDF · 76.72 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: A. K., H.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX C. proti žalovanému: P. Z., H.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX S., zast. opatrovníkom: H. D., súdna tajomníčka Okresného súdu Malacky o zaplatenie sumy 18.937 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.937 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.7.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 1.136 eur titulom súdneho poplatku a to na účet Okresného súdu Pezinok v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.3.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 18.937 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že žalovaný podpísal dňa 30.6.2009 uznanie dlhu, pričom sa súčasne zaviazal zaplatiť svoj dlh do 15 dní odo dňa, kedy mu bude doručená písomná výzva veriteľa na vrátenie dlhu.
Žalobca ďalej uviedol, že dňa 6.7.2009 zaslal žalovanému písomnú výzvu, v ktorej ho vyzval na zaplatenie dlhu v celej výške do 15 dní od doručenia. Žalovaný ku dňu podania návrhu dlžnú sumu neuhradil.
Žalovanému súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalovaný sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný jeho pobyt nie je súdu známy. Opatrovník žalovaného sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, dohodou o uznaní dlhu zo dňa 30.6.2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalovanému uvedenú sumu požičal v čase, keď si kupoval byt v Pezinku, pričom tieto prostriedky boli použité na kúpu zariadenia bytu. Žalovaný následne v roku 2009 podpísal uznanie dlhu.
V listine označenej ako „uznanie dlhu a dohoda o splnení dlhu“ zo dňa 30.6.2009 je uvedené, že dňa 2.7.2007 požičal veriteľ dlžníkovi na základe ústnej zmluvy o pôžičke finančné prostriedky vo výške 18.937 eur. V bode II dlžník vyhlásil, že dlh vo výške 18.937 eur uznáva čo do dôvodu aj výšky a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi do 15 dní odo dňa, kedy mu bude doručená písomná výzva veriteľa na vrátenie dlhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 18.937 eur voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, pričom podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný z dlžnej sumy neuhradil žiadnu čiastku.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa uznaním dlhu rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Súd konštatuje, že dohoda o uznaní dlhu zo dňa 30.6.2009 vystavená žalovaným spĺňa všetky zákonné náležitosti inštitútu uznania dlhu.
Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade sporu tak veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý namieta, že dlh v čase uznania neexistoval alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, toto musí preukázať.
Na základe skutočností uvedených vyššie súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 18.937 eur. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, priznal súd žalobcovi tiež nárok na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania, ktorých výška bola stanovená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Počiatok omeškania stanovil súd na deň 25.7.2009, teda deň nasledujúci po dni, kedy mali žalovanému uplynula lehota na plnenie v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 6.7.2009.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo výške 1.136 eur podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnom poplatku a poplatku za výpis z registra trestov, v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).