Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: C. D. E., trvalý pobyt: F. XXXX/X, G., zastúpená splnomocnencom Chmelo & Partners, advokátska kancelária, s.r.o., Royova 9, Piešťany a H. B., trvalý pobyt: I. XX/XX, B., o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou A., alternatívne na úpravu styku otca s maloletou A., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 1. februára 2022, č.k. -306, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol tak, že: I. A/ Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. bez prítomnosti matky každú stredu od 15.00 hod. do 16,00 hod. za asistencie psychológa Centra pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, v priestoroch tohto centra pre ambulantnú formu opatrení nachádzajúcich sa na Lomonosovovej 6 v Trnave na mieste určenom týmto centrom vždy za asistencie určeného psychológa. B/ V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletej povinní minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť Centru pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, okolnosti, ktoré bránia realizácii styku. C/ Matka je povinná mal. A. riadne pripravenú v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto centra v jeho priestoroch na Lomonosovovej 6 v Trnave.

D/ Otec je povinný mal. A. po realizácii styku v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto centra v jeho priestoroch na Lomonosovovej 6 v Trnave, ktorý zabezpečí odovzdanie mal. A. matke. E/ Matka je povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. A. z dôvodov na strane maloletej alebo matky, otcovi umožniť styk s mal. A. v náhradnom termíne, t.j. najbližšiu nasledujúcu stredu od 15 hod. do 16 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, s tým, že náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi a Centru pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, najmenej 48 hodín vopred. II. A/ Otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. každý párny piatok od 15 hod. do 18 hod. bez prítomnosti matky po 10 zrealizovaných stykoch v Centre pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644. B/ Matka je povinná mal. A. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať v mieste bydliska matky.

C/ Otec je oprávnený mal. A. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase j e povinný maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdať. D/ Matka je povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. A. z dôvodov na strane maloletej alebo matky, otcovi umožniť styk s mal. A. v náhradnom termíne, t.j. najbližší nasledujúci piatok od 15 hod. do 18 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, s tým, že náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi najmenej jeden deň vopred. E/ Matka a otec sú povinní v prípade, že sa styk z objektívnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. III. Nariaďuje sa výchovné opatrenie, ktorým súd ukladá matke, otcovi a mal. A. povinnosť podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine podrobiť sa psychologickému poradenstvu a odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny sídlo: Pečeňady 66, IČO: 351644, za účelom zlepšenia schopností rodičov vzájomne komunikovať ohľadom mal. A., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu mal. A. k otcovi. Toto výchovné opatrenie bude realizované v rozsahu 15 hodín poradenstva každému z rodičov a mal. A. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Matka, otec a mal. A. sú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí. Súd ukladá povinnosť kolíznemu opatrovníkovi, aby v mesačných intervaloch podával súdu správy o priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia predloží v lehote 30 dní od ukončenia výchovného opatrenia. IV. Návrh matky na zákaz styku otca s mal. A. a návrh matky na neupravenie styku otca s mal. A. sa zamieta. V. Matka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu vo výške 704,98 eur titulom náhrady trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VI. Otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu vo výške 704,98 eur titulom náhrady trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa v konaní pôvodne vedenom na OS Piešťany pod sp.zn. domáhala zákazu styku otca s maloletou A.. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.10.2018 tak, že maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 100 eur mesačne a návrh matky na zákaz styku vylúčil na samostatné konanie z dôvodu nutnosti vykonania ďalšieho dokazovania. Matka pred súdom uviedla, že netrvá na zákaze styku, navrhuje, aby zostal neupravený. Počas poradenstva v Centre pre deti a rodiny Pečeňady (ďalej len „CDR“) bola viackrát vyzývaná, aby dopodrobna hovorila o udalostiach, ktoré sa jej stali v minulosti, mala rozprávať o svojej traume, čo jej ale ošetrujúci lekár neodporučil. Maloletá A. nemá záujem o to, aby sa s otcom stretla. Nemožno tu hovoriť o obnove vzťahu medzi maloletou a otcom, nakoľko žiaden vzťah neexistuje. Maloletá nevníma H. B. ako svojho otca, jej otcom je J. E., terajší manžel matky. Ak kolízny opatrovník na základe dôverného rozhovoru medzi maloletou a psychologičkou, ktorého obsah jej nie je známy usúdil, že je tu priestor na obnovu vzťahu, jedná sa o čistú špekuláciu. Maloletá vyslovila, že nemá sestru, on nie je jej tatino, chce iba brata a brata. Nechce byť jeho rodina, nechce, ona s tým nesúhlasí. V znaleckom posudku znalec konštatuje, že maloletá tieto slová opakovala viac ako 10 krát. Nie je to matka, ktorá robí obštrukcie, ale sú to nekritické, necitlivé a egoistické prejavy otca. Žiadala, aby súd bral do úvahy, že otec matku dlhodobo týral a okrem psychického utrpenia jej aj fyzicky ubližoval. Otec pred súdom navrhoval, aby bol upravený jeho styk s maloletou na každý nepárny týždeň od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18. hod., počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov. Tento rozsah úpravy vychádzal z toho, aby bol zosynchronizovaný spolu s dcérou jeho manželky, maloletej I., aby boli maloletá A. s maloletou A. a I.. Psychologičky z CDR maloletú vyšetrili, pričom zistili, že maloletá sa ho nebojí, len je silno ovplyvňovaná zo strany matky. Jeho odsúdenie bolo zahladené asi v marci 2021. Trestné konanie bolo vykonštruované a vymyslené, aby ho matka odstavila za 5 a pol roka dosiaľ od kontaktu s dcérou, a týmto konaním ho zbavila rodičovských práv a povinností a zakázala mu styk. Jej manžel si chce maloletú osvojiť. Kolízny opatrovník odporučil, aby bol styk upravený aspoň v nevyhnutnom rozsahu 1 hodinu týždenne na pôde CDR v Pečeňadoch s tým, že po 10 takýchto zrealizovaných stykoch môže byť styk rozšírený. Zo Znaleckého posudku č. 30/2020 z 18.11.2020 znalca PhDr. Karola Kleinmanna súd zistil, že podľa psychodiagnostického testu zameraného na psychologické väzby, maloletá ako najdôležitejšie osoby vybrala matku, otca J., babku z G. a bratov J. a J.. K biologickému otcovi neprejavuje žiadne zvýšené emocionálne prejavy, ale ani ho neodmieta a nebojí sa ho. K biologickému otcovi, ktorého nevidela viac rokov, zaujíma ambivalentný vzťah. Citová väzba matky k A. je silná, úzkostná, má strach,

že biologický otec začne ovplyvňovať ich vzťah. Biologický otec bol z dcéry ,,očarovaný“. Správal sa k nej veľmi milo, láskavo, získal si jej pozornosť. Maloletá bola mierne zmätená, lebo tento človek jej bol popisovaný v negatívnych konotáciách. Matka má tendenciu prílišne sa zaoberať vlastným telom, telesnými symptómami a ťažkosťami. Výsledky naznačujú, že na časti fyzických problémov menovanej môžu mať podiel psychické mechanizmy. Sklon k somatizácii má tendenciu sa u menovanej prejavovať taktiež majoritne v reakcii na stres. Maloletá A. vníma matku a nevlastného otca pozitívne. O biologickom otcovi má skôr negatívny obraz, hoci ho nevidela skoro 3 a pol roka. Tento sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde maloletá bola vedená k tomu, aby na biologického otca zabudla, lebo je to zlý človek. Počas stretnutia u znalca vyjadrovala k nemu určité sympatie, normálne sa s ním rozprávala a najmä ho počúvala, keď jej rozprával o jeho dcérach. Maloletá má pozitívny vzťah k matke, tak i k nevlastnému otcovi. Biologický otec je pre ňu veľká neznáma, o prípadných negatívnych vplyvoch rodičov pri výchove maloletej A., prípadne jej ovplyvňovanie otcom, či matkou proti druhému rodičovi priame dôkazy neexistujú, ale vyjadrenia maloletej, ktorá niekoľko rokov nebola v kontakte s otcom, tomu nasvedčujú, že v rodine sa o ňom rozprávali v negatívnom slova zmysle. Znalec odporučil maloletú A. ponechať v starostlivosti matky. Maloletá je v súčasnej rodine adaptovaná veľmi dobre, nevlastného otca prijíma ako vlastného a má k nemu bezpečnú citovú väzbu. K biologickému otcovi si bude musieť dlhodobo budovať svoj citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v tejto veci nápomocná. Optimálne by bolo stretávanie biologického otca a maloletej, najmä v úvode, za prítomnosti pracovníkov sociálnych služieb. Neprítomnosť matky pri týchto stretnutiach bude skôr na osoh veci, ako opačne. Psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne také skutočnosti, aby styk otca s A. bolo potrebné zakázať. Zo psychologického hľadiska je potrebné, aby si maloletá A. osvojila čo najskôr, že má aj biologického otca. Z odborného posúdenia B. F. H., B., zo dňa 17.12.2020 súd zistil, že o odborné vyjadrenie k znaleckému posudku bol požiadaný právnym zástupcom matky maloletej. Znalec uviedol, že štruktúra citových vzťahov k otcovi je ovplyvnená skúsenosťou, ktorú má zo sporadických kontaktov s otcom. Anamnesticky možno doložiť, že tento vzťah sa formoval do ambivalentnej polohy na základe negatívnych skúseností s nadväzovaním kontaktu zo strany otca, v čase keď nebola na to pripravená. Otec je podľa predloženej dokumentácie a výsledkov vyšetrení výchovne a pedagogicky negramotným. Maloletá ho nevidela od júna 2016, kedy mala 17 mesiacov, takže medzi nimi neexistuje žiaden citový vzťah, ktorý sa nemal ako vytvoriť. Z preštudovanej dokumentácie znalcovi vyplynulo, že otec svojím konaním v záujme doriešiť svoje požiadavky a predstavy ohľadne maloletej dcéry A. je necitlivý a nekritický. K intelektovým schopnostiam matky sa vyjadril znalec obšírnejšie ako k otcovi. Komplexné posúdenie osobnostnej štruktúry naznačuje jej harmonický vývin, ktorý vytvára optimálne predpoklady k pozitívnym výchovným vplyvom vo vzťahu k maloletej. Prípadné prejavy odmietania biologického otca majú svoju príčinu v traumatických zážitkoch, psychologicky necitlivej forme získavania si dcérinej náklonnosti, čo vyplýva z preštudovaných dokumentov. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov psychologického vyšetrenia možno predpokladať, že v súčasnom psychickom stave sa nenachádzajú žiadne vývinové, respektíve osobnostné anomálie. Psychický stav maloletej zodpovedá psychologicky pozitívnemu a podnetnému rodinnému prostrediu, v ktorom prebieha jej momentálny psychický a sociálny vývin. V osobnom rozhovore maloletá nepotvrdila avizovanú manipuláciu matky v tomto smere. Žiadne negatívne vplyvy pri výchove maloletej sa nepreukázali, čo nemožno tvrdiť o negatívnom vplyve otca v súvislosti už so spomínanými pokusmi nadviazať s maloletou kontakt. Fyzické násilie na maloletej sa nepreukázalo. Doteraz vnútorne nespracovanými traumatickými zážitkami, ktoré spôsobil maloletej A. jej biologický otec (popísané v správach ÚPSVaR a v správe PhDr. Ilenčíkovej) sú s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote traumatické zážitky, ktorých negatívny vplyv pretrváva doteraz. Na základe analýz výsledkov informačného pohovoru, možno konštatovať, že následky, respektíve prežívanie posttraumatickej stresovej poruchy nie sú dlhodobo prítomné v správaní a prežívaní matky. Vzhľadom k prežitým negatívnym osobným skúsenostiam s partnerským vzťahom, považuje za efektívne využiť patričné psychiatrické služby, avšak za predpokladu, že podobnej starostlivosti sa podrobí aj otec, predovšetkým v záujme racionálnej optimalizácie svojho správania voči maloletej A.. Základnou podmienkou akejkoľvek úpravy styku je absolvovanie psychoterapeutickej prípravy otca na postupné efektívne budovanie vzťahu dcéry a otca. Z psychologického hľadiska považuje za kontraindikované, aby maloletá začala proces obnovy vzťahu otca a dcéry až v čase primeranej adaptácie maloletej na školskú dochádzku. Z výsluchu matky súd zistil, že návrh je z roku 2016, kedy bol otec vzatý do väzby. Neskôr bol prepustený z väzby, a sám dobrovoľne sa vzdal toho, že dcéru bude navštevovať alebo sa bude nejako domáhať nejakých informácií. Otec bol potom ešte nejaký rok na monitorovacom náramku, v októbri 2017 mu odobrali zariadenie, tak vtedy kontaktovala ÚPSVaR s tým, či sa otec o dcéru zaujímal. Bolo jej povedané, že zatiaľ nie. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť a či je vhodné, vzhľadom na jeho povahu sa jej aj dožadovať. Pani kurátorka jej vysvetlila, že sú to

peniaze dcéry. Čo považuje za úplnú chybu otca bolo to, akým spôsobom vyhľadával dcéru. Zvolil úplne necitlivý spôsob, odstavil na služobnom aute, natrafil na jej manžela s deťmi na prechádzke pri venčení psa a predstavil sa teda dcére, že je jej otec. Spôsob, ktorý si otec vybral kontaktovať dcéru, si vybral sám, bol nevhodný, ona spravila maximum pre to, aby sa otec s dcérou neskôr dali dokopy. Potom, ako sa otec zjavoval pri ich bydlisku a dcéra mala problémy, sa rozhodla požiadať, aby sa styk zrušil. Zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, vypracovaného v trestnom konaní, kde bol otec uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, vyplýva, že stav otca, teda jeho emočná nestabilita, nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ho zmeniť psychologickými metódami, poradenstvom, ale iba ak má o to otec záujem. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36, § 26, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa článku 29 ods. 1 písm. c) Dohovoru o právach dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doposiaľ o úprave styku otca s maloletou A. súdnym rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté, rozsudkom bola len maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné a zastupovanie a spravovanie majetku. V predmetnom konaní sa matka najprv domáhala zákazu styku otca s maloletou, následne navrhla styk otca výslovne neupraviť, vzhľadom na skutočnosť, že otec bol uznaný zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k nej, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom, bola mu určená skúšobná doba s probačným dohľadom na 2 roky a tiež z dôvodu, že maloletá A. si sama neželá s otcom sa stýkať, čo viacnásobne nielen pred otcom verbalizovala. Naopak, otec sa domáhal úpravy styku s maloletou A. na každý nepárny týždeň od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod., tiež počas letných prázdnin, vianočných sviatkov. Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré by odôvodňovali návrh matky neupraviť styk otca s maloletou A.. Z obsahu spisu je viac ako zrejmé, že na úprave styku sa rodičia nevedia dohodnúť. Je zrejmá preukázaná existencia rodinného vzťahu medzi maloletou A. a otcom. Je v záujme maloletej A. prijať vhodné opatrenia na obnovenie jej vzťahu s otcom, ktorý sa oprávnene domáha styku s maloletou, ako aj prijať opatrenia, aby sa tento vzťah nielen obnovil, ale aj ďalej rozvíjal. Znaleckým posudkom znalca PhDr. Kleinmanna mal súd preukázané, že znalec na základe vlastného pozorovania priameho osobného kontaktu maloletej s otcom konštatoval, že maloletá vyjadrovala k biologickému otcovi určité sympatie, normálne sa s ním rozprávala, a najmä ho počúvala. Správal sa k nej milo, láskavo, získal si jej pozornosť a to napriek skutočnosti, že negatívny obraz maloletej o otcovi sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde bola vedená k tomu, aby na otca zabudla, lebo je to zlý človek, ktorý záver podporuje aj správanie matky a jej manžela, ktorí otcovi navrhli, aby súhlasil s osvojením maloletej A. manželom matky, čo mal súd za preukázané vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že otec dostal počas konferencie v CDR ponuku od matky na osvojenie maloletej jej manželom. Takéto správanie matky, vzhľadom na záujem maloletej, nemôže mať oporu ani v tom, že otec vo vzťahu k matke spáchal zločin týrania blízkej osoby. Súd tiež poukazuje na priebeh testu Strange situation počas znaleckého skúmania, z ktorého vyplynulo, že maloletá A., napriek neprítomnosti matky, s otcom bez problémov komunikovala, teda neboli zistené žiadne reálne traumatické skúsenosti dieťaťa s otcom, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že vyšetrenie psychologičky B. K. bolo vykonané v marci 2019, pričom znalecké dokazovanie bolo vykonané až následne po roku a pol v novembri 2020. Súd v súlade s uvedeným mal za to, že je nevyhnutné súdnym rozhodnutím upraviť styk otca s maloletou A.. Keďže maloletá s otcom nebola dlhodobo v kontakte, nadviazanie opätovného kontaktu otca s dieťaťom musí mať formu postupného adaptačného procesu. Takto sa prirodzeným, nenásilným spôsobom obnovia veľmi oslabené, ak nie úplne prerušené, vzájomné väzby medzi dieťaťom a otcom. Zároveň sa eliminuje akékoľvek významnejšie riziko, že maloletá by takú náhlu zmenu nemusela bez nezvrátiteľných dôsledkov na jej psychický a emocionálny stav zvládnuť. Z uvedených dôvodov potom súd logicky návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, resp. návrh matky styk otca s maloletou výslovne neupraviť, ako nedôvodný zamietol. Súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca a upraviť ho tak pre maloleté dieťa, ako aj oboch rodičov, aby jeho výsledkom boli obnovené stabilné vzájomné vzťahy medzi maloletou a otcom, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Pri opätovnom nadväzovaní kontaktu je nevyhnuté postupovať pomaly a citlivo. Za tým účelom sa stretnutia otca s maloletou budú v prvej etape realizovať za prítomnosti odborníkov z Centra pre deti a rodiny Pečeňady, pričom bude takto zabezpečený dohľad nad zachovaním psychickej pohody maloletej, ktorá už navyše tieto osoby, ako aj priestory pozná. Súd nepovažoval prítomnosť matky za nevyhnutnú aj s prihliadnutím na jej vlastný návrh nebyť pri styku prítomná, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že obmedzovanie styku otca s dieťaťom prítomnosťou matky, znamená zásah nielen do práv otca, ale aj zásah do práv dieťaťa vytvárať a budovať si vzťah s otcom. Po ukončení tejto prvotnej etapy, ktorú pri zodpovednom prístupe oboch rodičov nie je dôvod predpokladať, že by dieťa reálne nezvládlo, najmä s pomocou odborníkov CDR, možno považovať za primerané, aby sa v ďalšom období dieťa s otcom stretávalo už samostatne po vyučovaní v

komfortnejšom časovom rozpätí, ktoré otcovi umožní maloletú odviezť aj do miesta svojho bydliska, a tak ju bližšie zoznámiť so svojou rodinou. V ďalšom však súd nepokračoval v rozširovaní úpravy styku otca s maloletou, nakoľko vzhľadom na aktuálny stav nie je zrejmé, aké časové obdobie bude nevyhnutné poskytnúť maloletej na jej adaptáciu. Súd posúdil aj odborné vyjadrenie B. F. H., B., vyhotovené na základe objednávky matky, z ktorého záverov vychádzala odôvodňujúc nevyhnutnosť vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, t.j. predovšetkým úmrtie znalca Karola Kleinmanna a časový odstup od návrhu konania, samotným vyšetrením a pojednávaním. Súd nepovažoval za dôvodné doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko nemal za preukázané obsahom spisu, že na strane matky, alebo otca by došlo k zmene, ktorú by bolo nevyhnutné posúdiť. Za dobu celého konania je faktická situácia rovnaká. Otec sa s maloletou vôbec nestýka, maloletá má k otcovi ambivalentný vzťah, matka s otcom nekomunikuje. Čo sa týka vyjadrenia matky ohľadom nemožnosti výsluchu znalca, tu súd uvádza, že výsledky znaleckého dokazovania sú zhodné s pozorovaniami zamestnancov CDR, ktorí u maloletej A. nezistili strach z otca, naopak po dôvernom rozhovore zistili priestor na obnovenie vzťahu s otcom. Súd dospel k záveru, že znalec dodržal súdom uložené zadanie, riadne zodpovedal na súdom uložené otázky, závery formuloval určito v súlade s vlastným vyšetrením účastníkov konania, použité metódy riadne opísal. Z obsahu spisu tiež vyplýva, ako aj zo zhodných tvrdení rodičov pred znalcom, že evidentne bol vytvorený vzťah medzi maloletou A. a otcom v čase, keď matka po pôrode pracovala, kedy počas jej pracovnej doby starostlivosť o maloletú zabezpečoval otec, ktorej kvalitu matka nenamietala. Je tiež zrejmé, že matka následne prežila traumu spôsobenú trestným činom otca, avšak maloletú dcéru v udržiavaní vzťahu k otcovi nielenže nepodporovala, naopak negatívne ho ovplyvňovala, čo mal súd za preukázané znaleckým posudkom PhDr. Kleinmanna, z ktorého vyplýva, že maloletá A. nevlastného otca prijíma ako vlastného, k biologickému otcovi si bude musieť dlhodobo budovať svoj citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v tejto veci nápomocná. Negatívny obraz maloletej o otcovi sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde bola vedená k tomu, aby naňho zabudla, lebo je to zlý človek. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nie je z odborného posúdenia B. H., B., zrejmé, ako a či vôbec sa týmito informáciami uvedenými v znaleckom posudku PhDr. Kleinmanna zaoberal, nakoľko uvedené situácie vôbec neboli v odbornom posúdení nielenže vyhodnotené, ale ani uvedené a to najmä skutočnosti o tom, že otec sa k maloletej správal milo, láskavo, maloletá bola mierne zmätená, lebo otec jej bol popisovaný v negatívnych konotáciách. Keď sa na to pýtala mamy, prečo ten ujo bol na ňu taký milý, matka jej odpovedala, že to iba hral. Z uvedeného vyplýva, že matka nerobí účinné kroky k obnoveniu vzťahu maloletej A. k otcovi. Uvedené odôvodňuje prežitou traumou spôsobenou otcom, ako aj ďalšou retraumatizáciou nevhodným správaním otca. Tu súd poukazuje na výsledok znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že matka má tendenciu prílišne sa zaoberať vlastným telom, telesnými symptómami a ťažkosťami, výsledky naznačujú, že na časti fyzických problémov menovanej môžu mať podiel psychické mechanizmy. Nebola zistená prítomnosť posttraumatickej poruchy použitými diagnostickými metódami, určité prejavy strachu a úzkosti vyplývajú z jej štruktúry. Uvedené charakteristiky značne znižujú schopnosť matky pripravovať maloletú na styk s otcom, lebo má strach, že ju stratí. Ďalším dôkazom, ktorý matka navrhla vykonať, bol výsluch H. L., ktorý je ošetrujúcim lekárom matky. Súd tento zamietol ako nadbytočný. Pri úprave styku vychádzal zo skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním, ktoré zohľadnilo vyšetrenie všetkých účastníkov konania, nie iba vlastným pozorovaním, ako to možno konštatovať z lekárskej správy H. L., ktorý vychádzal zo subjektívneho vlastného vyjadrenia matky. Zároveň súd rozhodol o úprave tzv. náhradného styku, poukazujúc na skutočnosť, že z obsahu spisu, najmä zo správy CDR sa javí, že matka nedostatočne spolupracuje pri obnove vzťahu otca s maloletou A.. Predmetným rozsudkom je styk otca s maloletou upravený skutočne v minimálnom rozsahu, pričom práve preto by malo dôjsť k rozširovaniu styku a nie k jeho zužovaniu. Preto prípadné nerealizovanie, ani takto upraveného rozsahu stretávania sa otca s maloletou A., nie je v najlepšom záujme maloletej a preto súd upravil tiež spôsob nahrádzania termínov styku otca s maloletou v prípadoch prekážok styku na strane matky alebo maloletej. Ďalej súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 37 ods. 2 písm. d), ods. 4 písm. a, b) Zákona o rodine, na základe preukázaných skutočností znaleckým posudkom, správou CDR za mesiac január 2022 dospel k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia rodičom maloletej A. za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať ohľadom maloletej, za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu maloletej A. k otcovi je dôvodné a v záujme ďalšej starostlivosti a výchovy maloletej. Výchovné opatrenie uložil z dôvodu, že obaja rodičia navzájom vôbec konštruktívne nekomunikujú. Matka nerešpektuje rolu otca vo vzťahu k maloletej. Za predpokladu riadnej spolupráce rodičov výchovné opatrenie môže mať pozitívny dopad aj na posilnenie jednotlivých rodičovských kompetencií a zručností u každého rodiča. Keď rodičia budú schopní nájsť spoločné riešenia a postupy aj pri vytvorení obnovení vzťahu maloletej k otcovi, uvedené

bude mať pozitívny vplyv na jej zdravý vývoj, jej prežívanie a možnosti sa čo najlepšie vyrovnať so situáciou, ktorú priniesol pretrvávajúci konflikt rodičov. Výchovné opatrenie uložil aj maloletej A. za účelom zvládnutia aktuálnej situácie. Úlohou súdu je rodinné väzby scelovať, poskytnúť všetky dostupné prostriedky a pomoc pri obnovení vzťahu maloletej k otcovi. Čo sa týka rozsahu uloženého opatrenia, súd ho určil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poradenstvo už prebiehalo v užšom rozsahu 15 hodín každému z rodičov, aj maloletej A.. Výchovné opatrenie nariadil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z trestnom konania, kde bol otec odsúdený, z výsluchu znalkyne MUDr. Martišovej vyplynulo, že stav emočnej nestability otca nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ho zmeniť psychologickými metódami, poradenstvom, iba ak o to má otec záujem. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, obom rodičom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Ustanovený znalec predložil súdu vyúčtovanie svojej odmeny, ktorá mu bola priznaná a vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. V sume 1.409,95 eur. Vzhľadom na povahu a predmet konania, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka konania, keďže ide o tzv. mimosporové konanie, bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme maloletého dieťaťa. Je na mieste, aby sa obaja rodiča podieľali na vzniknutých trovách konania rovným dielom, takže na každého rodiča pripadá suma vo výške 704,98 eur. Súd nezistil v danej veci splnenie podmienok pre nepriznanie trov konania v zmysle . Preto rozhodol, že tak otec, ako aj matka, sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany každý sumu 704,98 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletej a to v celom jeho rozsahu. Matka má za to, že súd prvej inštancie na skúmanie najlepšieho záujmu maloletej, resp. či pri strete dvoch práv dieťaťa prevažuje záujem na styk s biologickým otcom nad inými jej záujmami rezignoval, a za základ svojho rozhodnutia vzal iba právo maloletej na styk s biologickým otcom, bez skúmania rozporu s inými záujmami maloletej. Za najlepší záujem maloletej považoval výlučne iba právo otca na styk s maloletou. Jediným putom, ktoré medzi maloletou a otcom existuje, je biologické pokrvné príbuzenstvo. A iba táto okolnosť má byť základom pre naplnenie najlepších potrieb a záujmov maloletej. Súd prvej inštancie mal za to, že úprava styku maloletej s otcom je v najlepšom záujme maloletej a to na základe skutočností, ktoré mal preukázané zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom zo dňa 18.11.2020. Matka navrhla, aby súd vykonal kontrolný znalecký posudok, vzhľadom na odborné posúdenie B. F. H., ktoré doložila na skutočnosť, že znalec Kleinmann medzičasom zomrel. Súd návrh matky zamietol. Znalecký posudok, ktorého závery vychádzajú zo zistení znalca spred 14 mesiacov, nemôže byť spoľahlivým podkladom pre úplné a správne zistenie skutočného stavu veci v čase rozhodovania súdu. Matka pred prvoinštančným súdom namietala správnosť záverov znaleckého posudku a to s poukazom na odborné posúdenie B. F. H.. Vo viacerých záveroch znalca PhDr. Karola Kleinmanna nie je uvedené na základe akých konkrétnych zistení znalec k týmto záverom dospel. Znalec nevzal na zreteľ, že maloletá A., aj keď sa s otcom nestretávala, mala negatívne zážitky z jeho prítomnosti a z jeho kontaktu s rodinou maloletej A., keď otec zastavil rodinu maloletej na ulici a pod., k tejto okolnosti bola súdu zo strany matky doložená aj správa jej detskej lekárky, v ktorej boli tieto negatívne následky opísané. Znalec uviedol, že použitými psychodiagnostickými metódami nebola zistená posttraumatická porucha u matky. Podľa názoru znalca určité prejavy strachu u menovanej vyplývajú zo štruktúry jej osobnosti. Znalec vo svojich záveroch len odkazuje na použité psychodiagnostické metódy, avšak nevyplýva a nie je možné zistiť, aké konkrétne metódy použil pre zistenie skutočností potrebných na zodpovedanie otázky, ani zdôvodnenie použitých metód. Navyše znalec sa vyjadril len smerom k matke, k osobe otca odpoveď nedal. V odpovedi na otázku č. 11 sa znalec vyjadril k frekvencii a rozsahu styku otca s maloletou. Otázka posudzovania podmienok styku, či úprava z hľadiska jeho frekvencie, sú otázkami právnymi, nie odbornými a znalcovi neprislúcha takúto otázku posudzovať. V znaleckom posudku vo výsledkoch psychodiagnostického vyšetrenia otca je uvedené, že u menovaného sa manifestovala prítomnosť paranoidných a disociálnych rysov, že sa uňho manifestovala tendencia k menej obvyklému správaniu v súvislosti s interpersonálnymi vzťahmi a menovaný dosiahol signifikantne vyššie hodnoty v škále antisociálneho správania. Tieto zistenia sú nepochybne významné z hľadiska úpravy stretávania otca s maloletou, avšak súd sa nimi bližšie nezaoberal. Charakteristika osobnosti otca vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, či stretávanie maloletej s otcom je skutočne v najlepšom záujme maloletej a malo by byť spoľahlivo zistené, že tieto rysy osobnosti otca nemôžu mať negatívny vplyv na maloletú A.. Súd v rozsudku zdôrazňuje závery znalca, týkajúce sa osobnosti matky. Matka navrhla, aby bol vykonaný dôkaz výsluchom H. M. L., jej psychiatra, súd toto zamietol ako nadbytočné. Považoval za vierohodné ohľadom osobnosti matky závery PhDr. Kleinmanna, ktorý matku posudzoval len na základe jedného znaleckého vyšetrenia podľa

testov a dotazníkov, ktoré navyše prebiehali pod vplyvom stresu, pretože cez miestnosť, v ktorej ich matka vypĺňala, opakovane prechádzal otec maloletej fajčiť a telefonovať. Vzhľadom na časový odstup od vypracovania predmetného znaleckého posudku, ako aj nedostatky k nemu vytknuté matkou, má matka za to, že bolo na spoľahlivé a úplné zistenia aktuálneho skutočného stavu veci, aj na určenie, čo je v čase rozhodovania súdu v najlepšom záujme maloletej, dôvodné a potrebné, aby súd ustanovil nového znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Matka sa snažila dcéru pripraviť na stretávanie s otcom, maloletá k tomuto zaujala negatívny postoj s tým, že jej znalec sľúbil, že ak sa s otcom porozpráva, môže ísť domov a už ju nikto nebude trápiť, že jej sľúbil, že napíše svoje vyjadrenie tak, aby nikam nemusela chodiť. Matka B. H. oslovila ako nestranného odborníka bez akýchkoľvek predchádzajúcich kontaktov s ním. Len zo skutočnosti, že odborné posúdenie bolo zabezpečené matkou, nemožno vyvodzovať, že B. H. pri vypracovaní odborného posúdenia nepostupoval objektívne. Súd ďalej vychádzal zo správy CDR Pečeňady. Na stretnutiach, ktoré prebehli od júna do novembra 2021 sa CDR venovala takmer výlučne matke, aj minulosti, čo neprinieslo žiaden pozitívny efekt pokiaľ ide o vytvorenie vzťahu maloletej A. k otcovi. Je nepopierateľným a preukázaným faktom, že matka bola obeťou týrania zo strany otca maloletej, na tento fakt nemá vplyv, že sa otec v skúšobnej dobe osvedčil. Fakt, že je obeťou trestného činu, nemôže stratiť zo zreteľa ani súd rozhodujúci v prejednávanej veci. Napriek tomu je na matku naliehané, aby s otcom komunikovala, žiada sa od nej, aby sa zúčastnila na konferencii v priamom kontakte v jednej miestnosti s otcom. Uvedené vyznieva ako bagatelizácia postavenia obete týrania. U otca maloletej nenastala žiadna sebareflexia pokiaľ ide o jeho správanie sa voči matke, pre ktoré bol odsúdený, naopak, otec je stále presvedčený, že matka vykonštruovala jeho obvinenie a vybavila mu väzbu. Tento postoj prezentoval viackrát aj pred súdom. Ani odstup času neprispel k tomu, aby otec zmenil svoje správanie k matke tak, aby smerom k jej osobe prejavoval aspoň elementárnu slušnosť. Pokiaľ sa týka výroku II. rozsudku, súd rozhodol o úprave styku do budúcnosti, pričom nemohol mať spoľahlivo zistené, že po realizácii 10 stykov v centre, budú vzťahy medzi otcom a maloletou v takej kvalite, že maloletá bude bez akejkoľvek ujmy na svojom psychickom a emocionálnom stave a zdravom vývine schopná absolvovať styk s otcom už bez asistencie psychológa a takáto úprava bude v najlepšom záujme maloletej. Pokiaľ sa týka nariadeného výchovného opatrenia, tak pokiaľ bol súd prvej inštancie názoru, že je potrebné ho nariadiť, mohol tak spraviť v rámci prebiehajúceho konania ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci a predtým, ako rozhodne o úprave styku otca s maloletou, zistiť a zodpovedne posúdiť výsledky výchovného opatrenia. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení na súdnych pojednávaniach.

Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je rozhodnutie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou a návrhu na neupravenie styku otca s maloletou A..

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhy matky na zákaz styku a neupravenie styku otca s maloletou zamietol, upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia a nariadil tiež výchovné opatrenie matke, otcovi i maloletej za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať ohľadom maloletej, za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu maloletej A. k otcovi.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba tak možno zhodnotiť niektoré okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa a skutočnosti týkajúce sa rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku, zdravotného stavu dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomného vzťahu rodičov, ich časových a materiálnych možnosti a tomuto potom treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu na prospech.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhoch matky, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky na zákaz styku, resp. neupravenie styku za nedôvodný, úpravu styku a nariadenie výchovného opatrenia za dôvodné, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní navyše neuviedla nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa plne stotožňuje ( ).

K odvolaniu matky odvolací súd dodáva nasledovné: rodičia maloletej A. nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá žije v domácnosti svojej matky, ktorej je zverená do osobnej starostlivosti a ktorá je vydatá. Z jej manželstva pochádzajú dve maloleté deti, synovia J. nar. v r. XXXX a J. nar. v r. XXXX. Manžela matky maloletá považuje za svojho otca. Otec maloletej s maloletou nebol v kontakte od júna 2016, kedy bol vzatý do väzby, do januára 2019, kedy prišiel za maloletou a oznámil jej, že je jej biologickým otcom. Takže maloletá v súčasnosti má vedomosť o tom, že jej biologickým otcom je H. B.. V súčasnosti na otca maloletej neboli zistené žiadne negatívne a zlé relácie. Je faktom, že v minulosti sa dopustil

trestného činu voči matke, za čo bol odsúdený a trest si odpykal. Voči maloletej sa však nikdy zle nesprával, ani s ňou zle nezaobchádzal. Je biologickým otcom maloletej, má zákonné práva a povinnosti, teda má právo na styk s maloletou. Je jednoznačne aj v záujme maloletej, aby sa stretávala so svojím biologickým otcom, ktorý o maloletú javí záujem. Maloletá je v súčasnosti druháčka na základnej škole. Vie o existencii svojho biologického otca, aj keď za otca považuje manžela matky. Z otca pri stretnutí u znalca nemala strach, dokázali vzájomne spolu komunikovať. Odvolací súd tak považoval za správne upraviť styk otca s maloletou. Pokiaľ sa týka rozsahu tejto úpravy, takisto považoval za správny rozsah určený súdom prvej inštancie. Keďže sa maloletá s otcom niekoľko rokov nestretla, maloletá v podstate na svojho otca zabudla, a pokiaľ sa o ňom v rodine matky rozprávalo, tak len v negatívnych reláciách, je preto potrebné, aby otec s maloletou nadviazal opätovne vzájomný vzťah rodiča a dieťaťa a preto je vhodné, aby pri prvých stretnutiach otca s maloletou bol odborník, ktorý k obnove ich vzájomného vzťahu bude nápomocný. Následne rozšírenie styku po zrealizovaných 10 stretnutiach odvolací súd takisto považoval za primerané, pričom rozsah styku na 3 hodiny raz za týždeň bez prítomnosti matky, považoval za správny a primeraný situácii. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by maloletá vo veku 7 rokov nemohla stráviť 3 hodiny týždenne so svojím rodičom, navyše 3 hodiny môže maloletá v jej veku stráviť aj s cudzou osobou, napr. s opatrovateľkou, susedkou, s kamarátkou matky. Matka má negatívne spomienky na otca, čo je vzhľadom k jeho správaniu voči nej pochopiteľné, no napriek tomu musí maloletú riadne na styk s otcom pripraviť, čomu môže byť nápomocné výchovné opatrenie, keďže aj do budúcna, teda do dospelosti maloletej bude potrebné, aby rodičia medzi sebou dokázali odkomunikovať podstatné veci týkajúce sa maloletej a jej výchovy. Či sa to matke páči, alebo nie, H. B. je biologickým otcom maloletej, o maloletú javí záujem, má okrem rodičovských povinností aj práva, ktoré vyplývajú zo zákona. Za danej situácie jeho právom je styk s maloletou, ktorý je jedinou formou, akou sa môže podieľať na výchove svojej dcéry, pričom je určite v záujme maloletej, aby si vybudovala vzťah so svojím biologickým otcom a je na oboch rodičoch, tvrdiacich, že im záleží na najlepšom záujme maloletej, aby vstup otca do života maloletej bol pre ňu čo najmenej stresujúci.

Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania štátu i trov konania účastníkov, pričom v odvolaní matka napriek tomu, že uviedla, že sa odvoláva voči celému rozhodnutiu, žiadne námietky k týmto výrokom neuviedla.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).