Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-3768-2006.pdf
PDF · 92.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/3768/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Margita Rojčeková (nástupca JUDr. Veroniky Kučavíkovej), Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: V. V., I.. XX.XX.XXXX, I. Z.: J. XX, Ž., (E. X. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,51 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.10.2006, exekučného titulu
- rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-1439/ODI-2004-II zo dňa 12.11.2004 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonania exekúcie dňa 20.03.2007
č. 5511 022862 *.
Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2006 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel už pred začatím exekučného konania. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 89,42 eur +DPH.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, ako aj z vlastnej činnosti súd zistil, že povinný zomrel dňa 08.08.2006. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil, nakoľko povinný už od začiatku exekučného konania nebol spôsobilý byť účastníkom konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý svojim návrhom na začatie exekúcie v čase, keď už povinný nebol spôsobilý byť účastníkom konania zavinil, že exekúcia musela byť zastavená.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 22.10.2007 a pripojeného exekútorského spisu EX 1038/2006 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 37,51 eur.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 29,88 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hod. 35 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Preštudovanie návrhu 15 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 30 min.
· Výzva 5 min.
· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (10x) 30 min.
· Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 15 min.
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného
· Zisťovanie majetku povinného
· Zisťovanie bydliska povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,40 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 1,40 eur
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 31,28 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 6,26 eur.
Sumár: 29,88 + 1,40+ 6,26(20% DPH) = 37,51 eur.
Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal. Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32 eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo. Z rovnakého hľadiska súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako súčinnosť -soc. poisťovňa, dopravný inšpektorát, mestský úrad a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie bydliska, majetku a platiteľa mzdy povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie majetku, bydliska, účtu a platiteľa mzdy povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú - založenie spisu, zapísanie do registra, vyčíslenie trov exekúcie, zrušenie príkazu na začatie exekúcie s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie - 10x je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Výkon exekučnej činnosti v súvislosti s vyhotovením upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe exekúcie a príkazu na začatie exekúcie je však zohľadnený pri posudzovaní odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu v zmysle § 14 vyhlášky.
Čo sa týka náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde boli zásielky doručované osobne súdnym exekútorom s tam, kde chýbala poštová doručenka preukazujúca ich doručenie. Po takomto posúdení súd priznal súdnemu exekútorovi iba poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko iba tento výdavok na poštovné vyplýva z pripojeného exekútorského spisu
EX 1038/2006.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu. Vzhľadom na uvedené exekučný súd nepriznal uplatnenú náhradu poštovného do budúcnosti za zrušenie príkazov na začatie exekúcie, keďže predmetný výdavok nepovažoval za dostatočne preukázaný.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - kancelárske potreby 1,66 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z., a preto súd priznal súdnemu exekútorovi ich náhradu podľa vyššie uvedenej špecifikácie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.
Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.
V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.