Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-84-2014.pdf
PDF · 95.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/84/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: U. G. - T. U. U., Ž. B. XX, XXX XX X., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
žalobný návrh z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom C. U. P. B. O. doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 175 Eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eura z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že na základe jeho návrhu ako oprávneného vedená bola u súdneho exekútora pod číslom Q. XXXX/XXXX exekúcia na majetok povinnej H. L.. V priebehu exekučného konania požiadal, aby súd rozhodol o zmene exekútora, túto povinnosť mal súd realizovať v lehote 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný súd však napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si značnú spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Postup exekučné súdu bol nesprávny, v dôsledku tejto nesprávnej činnosti žalobcovi vznikla majetková škoda, ktorá predstavuje sumu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľovi priznal Ú. U. U. G. pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období, primeranou sumou podľa žalobcu je suma 663,88 eura za každý rok meškania, resp. 55,32 eura za jeden mesiac meškania.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Q. W. súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Taktiež poukázal na to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi bola vznikla. Taktiež suma žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom vyčíslená vychádzajúca z rozhodnutia Ú. U. U. G. nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide a pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú, žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania pokiaľ k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora došlo pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Predmetom konania bol nárok žalobcu, predmet ktorého nedosiahol sumu 1 000 Eur, išlo o drobný spor. Súd preto vo veci pojednávanie na prejednávanie veci nenariadil a rozhodol na základe dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu predložené. Súd sa oboznámil s listinami z exekučného spisu C. U. P. B. O. sp. zn. XEr XX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.12.2006 podal žalobca ako oprávnený Exekútorskému úradu, súdnemu exekútorovi N.. T.. X. V., návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bol rozsudok U. G. U.. Oprávneným zvolený exekútor požiadal C. U. P. B. O. 11.1.2007 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie; poverenie bolo vydané dňa 16.1.2007. Dňa 15.10.2009 žalobca ako oprávnený podal C. U. P. B. O. návrh na zmenu exekútora. 26.10.2009 bol preto súdny exekútor N.. T.. X. V. vyzvaný k podaniu správy, či si uplatňuje trovy exekúcie. Po podaní správy zo strany exekútora C. U. P. B. O. uznesením XEr XX/XXXX - XX z 12.1.2010 vyhovel žiadosti o zmenu exekútora; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.2.2010.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobnému návrhu vyhovieť možné nebolo. Je síce pravdou, že pokiaľ oprávnený požiadal o zmenu exekútora, mal súd o tejto zmene rozhodnúť v lehote 30 dní. Z dôkazov vyplynulo, že táto lehota dodržanou nebola. Rozhodnutiu o zmene exekútora predchádzala ďalšia nevyhnutná činnosť súdu spočívajúca v požiadavke adresovanej exekútorovi, ktorý bol pôvodne poverený vykonaním exekúcie k tomu, aby sa vyjadril, či uplatňuje trovy exekúcie a v prípade, ak áno, aby predložil ich špecifikáciu spolu s exekučným spisom. Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto pokiaľ exekučný súd vykonával ďalšiu činnosť potrebnú pre rozhodnutie exekútora, dĺžka tejto jeho činnosti a nedodržanie 30 dňovej lehoty nebola takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o zmene exekútora by vykazovalo znaky prieťahov v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. U. U. G. N.. Ú. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. U. U. G. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno aplikovať a vykladať predovšetkým materiálne. Podľa Ú. U. U. G., ktorý posudzoval tvrdené prieťahy exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na to musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Podľa názoru súdu tento názor ústavného súdu je názorom, ktorý je možné aplikovať aj na vec, ktorá bola predmetom tohto konania. Zo spisu, ale aj z inej rozhodovacej činnosti súdu mal súd za zistené, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase a v rovnaký deň doručil exekučnému súdu viac návrhov na zmenu exekútora. Tento väčší počet podaní bol dôvodom istého zdržania exekučného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že s účinnosťou od 1.1.2012 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 zmenený tak, že znie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia žiadosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že súd sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Q. U. L. Ľ. L., ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú. U. U. G. o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom C. U. P. B. O. (zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnom exekučnom konaní žalobcu ako oprávneného voči povinnému, dlžníkovi z úverových zmlúv, ktoré s ním uzavrel. Výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - C. U. P. B. O. nedodržal zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o zmene exekútora.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Q. U. L. Ľ. L., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ú. U. U. G. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Žalobca poukazoval na to, že v exekučnom konaní podával žiadosť s cieľom získať informácie o stave exekučného konania, táto jeho žiadosť však nie je sťažnosťou, akú právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou uplatneného nároku.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné, aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnemu exekučnému konaniu vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenie za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná súvislosť z tvrdenia žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.
Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že existencia predpokladov pre to, aby mal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu preukázaná nebola a žalobný návrh preto zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých. Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.