Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-752-2020.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Subarea
45Ek/752/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C. D. E., proti povinnému: F. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., o vymoženie 1 100 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu I. B. J.X, XXXXX K. ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, pod sp. zn. 202EX 327/20, o sťažnosti povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/752/2020 zo dňa 26.03.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/752/2020 zo dňa 26.03.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 100 Eur na podklade exekučného titulu - Trestný rozkaz sp. zn. 10T/41/2012, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 22.2.2013 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 06.07.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
3. Uznesením sp. zn. 45Ek/752/2020 zo dňa 26.03.2024 vyšší súdny úradník exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 1 033,20 Eur v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.), návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že preskúmaním opätovného návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu so všetkými prílohami mal za dostatočne preukázané, že podanie povinného je sčasti dôvodné. Súd vychádzal z fotokópii vykonaných úhrad a predovšetkým z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 26.06.2020, sp. zn. EX 164/20136, ktoré vydal súdny exekútor: JUDr. Jaroslav Špička, a to z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uplynula rozhodná doba. Na podklade uvedeného súd zistil, že výška vymoženej pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní predstavovala sumu vo výške 1 033,20 Eur a odmena súdneho exekútora predstavovala sumu vo výške 286,80 Eur. Na základe vyššie uvedeného ako aj skutočnosti, že sa oprávnený k predmetnému návrhu povinného nevyjadril je nesporné, že povinný si sčasti splnil svoj záväzok voči oprávnenému vyplývajúci mu z exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora zastavil v časti istiny vo výške 1 033,20 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinný nepripojil dostačujúce dôkazy, ktoré by spôsobili zánik celého vymáhaného nároku (časť uhradenej pohľadávky pripadla na odmenu pre súdneho exekútora), ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná alebo ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Exekučný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s
ustanovením § 61k ods. 1 v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol.
4. Proti výroku II. uznesenia podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že žiada o vysvetlenie rozhodnutia, a to konkrétne o podanie informácií o akú zvyšnú časť ide a teda čo konkrétne ako zvyšnú časť súd zamieta.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného napriek výzve súdu nevyjadril.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. V uvedenom uznesení sa vyšší súdny úradník riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinného. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvádza:
15. K sťažnosti povinného súd uvádza, že povinný odôvodnenie podanej sťažnosti obmedzil len na strohé uvedenie toho, že žiada o vysvetlenie o akú zvyšnú časť ide a teda čo konkrétne ako zvyšnú časť (rozumej návrhu na zastavenie exekúcie) súd zamieta. Sudca pritom uvádza, že preskúmavacia právomoc súdu je obmedzená rozsahom a dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
16. Sudca v prvom rade uvádza, že obsahom uvedeného podania povinného, ktoré podľa vyjadrenia povinného tento mienil ako sťažnosť proti výroku II. uznesenia je len všeobecná námietka, bez skutkovej a právnej argumentácie, ktorú nemožno považovať za relevantnú v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. sťažnosti. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné
a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie a následne v rámci podanej sťažnosti proti zamietnutiu takéhoto návrhu je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie a príp. sťažnosti, príp. z vyjadrenia oprávneného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie a následnú sťažnosť potrebné zamietnuť. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno teda spočívalo na povinnom. Povinný pritom v sťažnosti presne neuviedol, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému podal sťažnosť. Súd preto dospel k záveru, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie ako ani v konaní o sťažnosti neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
17. Sudca zároveň teda dodáva, že povinný v sťažnosti žiadal o objasnenie v akej časti súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie. Sudca pritom uvádza, že z výroku I. uznesenia (nenapadnutého sťažnosťou) vyplýva, že súd zastavil exekúciu v časti vymoženia len istiny vo výške 1 033,20 Eur, pritom nárok oprávneného vymáhaný v tomto exekučnom konaní (v zmysle poverenia na vykonanie exekúcie) predstavuje istina vo výške 1.100 Eur a trovy exekúcie oprávneného 21,60 Eur, plus taktiež trovy exekútora. O vyčíslenie zostávajúcej časti vymáhaného nároku a trov môže povinný požiadať súdneho exekútora.
18. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/752/2020 zo dňa 26.03.2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti.
19. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).