Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-73-2013.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/73/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r. o., so sídlom Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, IČO: 35 683 724, právne zastúpený advokátom: Mgr. Richard Mošať, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Trnava, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova ul. 31, 917 02 Trnava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-TT-KDI3-24/2013-ODV zo dňa 12.03.2013, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 17.5.2013 na Krajský súd v Nitre, tunajšiemu súdu postúpenou dňa 19.8.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-TT-KDI3-24/2013-ODV zo dňa 12.03.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Trnava č.p.: ORPZ-TT-ODI-2-322/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že nevykoná evidenčný úkon v evidencii vozidiel na vozidle Toyota Avensis, ev.č.TT 057 BY.
Právny zástupca žalobcu v žalobe namietal, že správne orgány svojim rozhodnutím nerešpektovali jednak uzatvorenú kúpnu zmluvu medzi žalovaným a spoločnosťou Crash Cars s.r.o., Lodenice, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na spoločnosť Crash Cars s.r.o.. Rovnako nerešpektovali správne orgány aj skutočnosť, že Okresný súd v Nitre rozsudkom sp.zn.20Cb/51/2011 zo dňa 4.5.2012 rozhodol, že žalovaný nie je vlastníkom, držiteľom a ani prevádzkovateľom motorového vozidla Toyota Avensis. Z tohto dôvodu považuje obe rozhodnutia za nezákonné. Právny zástupca poukázal na to, že súčasný skutkový stav je v rozpore s objektívnym právom a to konkrétne s ust. § 111 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého je evidencia vozidiel informačným systémom policajného zboru, ktorý sa vedie na účely získavania informácii o vlastníkoch vozidiel, technických údajov vozidiel a pod.. Poukázal ďalej, že v danom prípade neboli rešpektované ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy vlastníckych vzťahov, nakoľko je evidentné z listinných dôkazov, že žalobca nie je vlastníkom ani držiteľom vozidla a je v rozpore s objektívnym právom aby bol evidovaný ako vlastník vozidla. Podľa jeho názoru v danom prípade nebolo rešpektovaní ani ust. § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ktorý ukladá povinnosť správneho orgánu vychádzať vo svojich rozhodnutiach zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Na záver poukázal aj na článok 2 ods. 2 Ústavy SR ktorá zakotvuje zásadu zákonnosti a ktorá nebola podľa jeho názoru zo strany správnych orgánov rešpektovaná.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.11.2013 vyplýva, že žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že žalobca nie je už vlastníkom motorového vozidla a ani už jeho držiteľom, avšak jeho žiadosti o odhlásenie motorového vozidla do cudziny nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že zmena vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla prihláseného do evidencie je pri odhlásení vozidla do cudziny je limitovaná ust. § 119 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. podľa ktorého musí žiadateľ evidenčného úkonu predložiť osvedčenie o evidencii časť I., osvedčenie o evidencii časť II., ak bolo vydané a doklady podľa § 114 ods. 7 a § 116 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z., preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivo. Keďže žalobca tieto doklady nepredložil, nesplnil podmienky na vykonanie evidenčného úkonu odhlásenie motorového vozidla do cudziny. Záverom žalovaný uviedol že jestvujúci právny stav nebol spôsobený evidenčným orgánom teda žalovaným, ale práve žalobcom ktorý si nesplnil povinnosti vlastníka predmetného vozidla.
Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Trnava č.p.: ORPZ-TT-ODI-2-322/2012 zo dňa 19.11.2012, prvostupňový správny orgán rozhodol o nevykonaní evidenčného úkonu vzhľadom na to, že držiteľ vozidla nesplnil podmienky ustanovené zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 119 ods. 1 a nepredložil odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom spôsobilé, nie staršie ako 15 dní.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom poukázal v podstate na rovnaké dôvody ako boli uvedené v žalobe.
Druhostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava rozhodnutím číslo: KRPZ-TT-KDI3-24/2013-ODV zo dňa 12.3.2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Trnava č.p.: ORPZ-TT-ODI-2-322/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že nevykoná evidenčný úkon v evidencii vozidiel na vozidle Toyota Avensis, ev.č.TT 057 BY. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom rozpor medzi skutočným a právnym stavom vznikol z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosti ktoré mu ukladá zákon pri odhlasovaní vozidla do cudziny, čo znamená že tento právny stav nebol spôsobený evidenčným úradom.
Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 12.6.2014 prejednal vec v zmysle § 246 ods. 1, O.s.p., § 246a ods. 2,3 O.s.p. a § 247 ods. 1, 2 O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že súčasný právny stav je v rozpore so skutočným stavom, pretože v evidencii vozidiel je evidovaný ako vlastník vozidla niekto iný ako je skutočný vlastník, ktorý aj disponuje s vozidlom a ktorý sa stal vlastníkom na základe splnenia ust. Občianskeho zák., ktorý je normou vyššej právnej sily nadradenou zákonu č. 8/2009 Z.z.. Žalobou sa domáhal, aby krajský súd nariadil Krajskému dopravnému inšpektorátu vykonať zmenu vlastníctva, keďže si je vedomý, že samotný zákon o cestnej premávke svojim ustanovením určuje podmienky ktoré je povinný správny orgán dodržať pri odhlásení vozidla do cudziny. Poukázal aj na ust. § 111 ods. 1 zák. č.8/2009 Z.z., podľa ktorého evidencia vozidiel má len informačný charakter, v ktorom sa uvádzajú v označení vozidla vlastník príp. iné skutočnosti potrebné na identifikáciu vozidla a vlastníka vozidla.
Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov ktoré boli uvedené v druhostupňovom rozhodnutí, kde bolo zdôvodnené prečo nie je možné vykonať evidenčný úkon a to odhlásenie vozidla do cudziny. Nie vinou dopravného inšpektorátu došlo k takejto situácii, túto zavinil žalobca, keď mal v lehote 15 dní odhlásiť vozidlo a doložiť potrebné doklady v zmysle ust. §116 zák. č.8/2009 Z.z..
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 119 ods. 1 zák.č.8/2009 Z.z.
(1) Vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného do evidencie je pri odhlásení vozidla do cudziny povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II, ak bolo vydané, doklady podľa § 114 ods. 7 a § 116 ods. 5, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, ak je na tento účel zavedené, uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a odovzdať tabuľku s evidenčným číslom; osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo tabuľka s evidenčným číslom sa neodovzdávajú, ak boli stratené alebo odcudzené.
Podľa §114 ods. 7 zák.č.8/2009 Z.z.
(7) Orgán Policajného zboru prihlási vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel okrem zmeny podľa § 116 ods. 1 písm. i) len po predložení potvrdenia o poistení zodpovednosti 55) alebo preukázaní uzavretia poistenia.
Podľa § 116 ods. 5 zák.č.8/2009 Z.z.
(5) Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odseku 1 písm. c) až e) je povinný na vykonanie evidenčných úkonov predložiť odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom "spôsobilé" nie starší ako 15 dní.
Podľa § 111 ods. 1 zák.č.8/2009 Z.z.
(1) Evidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, 32) ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie.
Krajský súd v Trnave v súvislosti s námietkami žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu podaných námietok, pričom zistil, že tieto nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že skutočný stav nezodpovedá právnemu stavu, teda že v evidencii vozidiel je v súčasnej dobe evidovaný ako vlastník žalobca, hoci predmetné vozidlo už nemá vo svojom vlastníctve, ani v držbe, krajský súd je rovnakého názoru aký vyslovil druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že táto skutočnosť nenastala vinou žalovaného, ale práve vinou žalobcu.
Žalobca sa nesprávne domnieval toho, že na zmenu evidencie vlastníka vozidla pri odhlásení vozidla do cudziny postačuje, aby predložil príslušnému evidenčnému úradu dopravného inšpektorátu kúpnu zmluvu preukazujúcu prevod vlastníckeho práva vozidla na inú osobu, resp. rozhodnutie súdu o tom, že nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla. Tieto podklady samy o sebe neodôvodňujú vykonanie evidenčného úkonu - odhlásenie vozidla do cudziny, pretože zákon č. 8/2009 Z. z. v ust. §
119 ods.1 jasne určuje pravidlá, ktoré musia byť splnené aby mohlo dôjsť k zmene evidencii vozidiel pri odhlásení vozidla do cudziny. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vlastník alebo držiteľ vozidla je pri odhlásení vozidla do cudziny povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť doklady určené v tomto ustanovení, medzi ktoré patrí aj doklad - odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom spôsobilé nie staršie ako 15 dní. Je nesporné, čo nepopiera ani sám žalobca, že takýto doklad žalobca evidenčnému úradu nepredložil.
Keďže ide o kogentné ustanovenie zákona, bolo potrebné, aby žalobca bez výhrady rešpektoval jeho obsah.
Pokiaľ žalobca namieta, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, v tomto smere krajský súd sa s jeho názorom nestotožňuje.
Z § 3 ods. 1 zák.č.71/1967 Zb. o správnom konaní vyplýva, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Jedným zo základných princípov dobrej verejnej správy je princíp viazanosti právom, podľa ktorého vykonávatelia verejnej moci pri vydávaní svojich rozhodnutí a pri svojich úkonoch musia postupovať tak, aby ich činnosť mala oporu v právnom poriadku, aby obsah rozhodnutí bol v súlade s právnymi predpismi.
Právomoc a úlohy vykonávateľov verejnej správy musia byť v platnom práve dostatočne jasným spôsobom upravené a špecifikované. Namiesto pojmu princípu viazanosti právom sa v slovenskej teórii správneho práva používa princíp zákonnosti. Toto pomenovanie však neznamená že by pre orgány verejnej správy boli záväzné len všeobecne záväzné právne predpisy ktoré sú zákonmi, ale to, že zákony schválené parlamentom sú hlavným originálnym zdrojom ich právomoci.
Vykonávateľ verejnej správny nie je viazaný len všeobecne záväznými pravidlami zákonnej sily, ale na základe zákona aj inými všeobecne záväznými pravidlami obsiahnutými v právnych predpisoch nižšej právnej sily.
Pokiaľ žalobca namieta, že zákon č.8/2009 Z.z. je zákonom nižšej právnej sily ako Občiansky zákonník, resp. Ústava SR, súd sa s touto argumentáciou stotožňuje, keďže Ústava ako základný prameň práva je najvyšším zákonom upravujúcim právne vzťahy fyzických a právnických osôb Slovenskej republiky. Ak však žalobca namieta rozpor zákona č. 8/2009 Z.z. a najmä aplikáciu jeho ustanovení zo strany správneho orgánu s niektorým článkom Ústavy, resp. s niektorým ustanovením Občianskeho zákonníka, je povinný konkrétne uviesť v akom smere je aplikácia zákona o cestnej premávke v rozpore s týmito právnymi normami. Rozpor však nemôže vyplývať zo zanedbania povinnosti ktoré určuje zákon o cestnej premávke pri odhlásení vozidiel do cudziny zo strany žalobcu. Je nesporné, že práve žalobca pochybil pri odhlasovaní vozidla do cudziny tým, že evidenčnému úradu nepredložil požadované doklady. Pokiaľ by predložil policajnému orgánu odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom spôsobilé nie staršie ako 15 dní, došlo by zo strany správneho orgánu k vydaniu pozitívneho rozhodnutia, teda k vykonaniu evidenčného úkonu týkajúceho sa zmeny v evidencii vlastníka motorového vozidla. Práve zanedbaním povinností žalobcu nastala skutočnosť, že súčasný právny stav nekorešponduje so skutočným stavom.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov je správne, pričom zistil, že správne orgány v dostatočnej miere zdôvodnili o ktoré dôkazy opierajú svoje rozhodnutie, teda rozhodnutie správneho orgánu je náležite odôvodnené s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ako aj s opisom úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.