Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/273/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny, so sídlom Malé Straciny, 990 01 Veľký Krtíš, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/0007-2.1 O-150/2013/2 zo dňa 20. augusta 2013 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24. septembra 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného S/2013/0007-2.1 O-150/2013/2 zo dňa 20. augusta 2013, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa , a rozhodol, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica sp. zn. 112/10-1.0/ pokr/r./II. zo dňa 13. mája 2013.

Žalobcovi bola uvedeným rozhodnutím uložená pokuta 2 000.-Eur za porušenie , v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nelegálne zamestnával P.. P. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, pretože využíval závislú prácu tejto fyzickej osoby ako to vyplýva z príjmových a pokladničných dokladov bez založenia pracovno-právneho vzťahu, pričom oznamovaciu povinnosť si voči sociálnej poisťovni podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov splnil podľa registračného listu fyzickej osoby - prihlášky s dátumom prihlásenia 10. 2. 2010 spätne odo dňa 1. 12. 2009. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že výrok z ktorého vyplýva, že výkon inšpekcie bol vykonaný 7. 5. 2010 priamo u žalobcu a v dňoch 21. 5. 2010 a 2. 6. 2010 na inšpektoráte práce. Príjmové pokladničné doklady vyhotovené P.. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010 č. 123 zo dňa 28. 2. 2009, č. 126 zo dňa 30. 12. 2009 a č. 2 zo dňa 3. 1. 2010 je žalobcovi nejasný v gramatickom význame.

Žalobca v žalobe uviedol, že v priebehu prvostupňového konania poukázal na to, že P.. Z. nevykonávala s vedomím žalobcu a pre neho žiadnu pracovno-právnu činnosť v predmetnom období, neboli jej vyplácané ani finančné náležitosti a časť účtovných dokladov nie je zaevidovaná v účtovníctve žalobcu a P.. Z. konala svojvoľne, keď doklady vystavila. Ďalej namietal, že nesúhlasí so skutkovým záverom, podľa ktorého bol sankčný delikt preukázateľne dokázaný a potvrdený svedkami. Jediným dôkazným prostriedkom bol odkaz na pokladničné doklady a ostatné dôkazy, ktoré boli vykonané, boli také nepresvedčivé, že skutkový záver správneho orgánu nie je opretý o potrebné dôkazné prostriedky.

Ďalej namietal aj nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosť, nesprávne právne posúdenie a skutkové posúdenie. Taktiež, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami a nerešpektoval právne názory vyslovené v rozhodnutí zo dňa 23. 8. 2012, ktoré bolo vydané v predmetnom konaní, v ktorom boli žalobcovi pôvodne uložené tri pokuty v celkovej sume 4 400.-Eur. Poukázal na znenie , podľa ktorého má inšpektorát práce zohľadňovať preventívne pôsobenie pri ukladaní pokút a na závažnosť porušenia povinnosti ako aj závažnosť následkov, počet zamestnancov, počet nelegálnych zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. b), či ide o notorické porušovanie alebo ojedinelý výskyt nedostatku a pod.. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom, ktoré úmyselne nekonal tak, aby zakryl nelegálnu prácu. Podľa žalobcu v , umožňuje uložiť pokutu s dolnou hranicou 1 000.-Eur, resp. s dolnou hranicou 300.-Eur a v jeho prípade nešlo o závažné porušenie, aj keď to z výrokovej časti nevyplýva.

Žalobca namietal premlčanie resp. preklúziu práva odporcu na uloženie pokuty, nakoľko lehota na jej uloženie dvoch rokov od prejednania protokolu uplynula 2. 6. 2012 a trojročná objektívna lehota uplynula najneskôr 10. 2. 2013, keďže malo ísť o tzv. pokračujúci delikt v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a v súlade s právnymi predpismi. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené, pretože bolo vydané na základe dokazovania, ktorým bolo kvalifikovane preukázané zdokladované nelegálne zamestnávanie P.. Z.. Žalovaný sa v konaní riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 8. 2012. Bolo doplnené dokazovanie a boli vypočutí žalobcom navrhnutí svedkovia. Poukázal na to, že pri prerokovaní protokolu 2. 6. 2010 predseda výboru pán A.. C. výslovne uviedol, že nemá námietky k zisteným skutočnostiam a nedostatkom, spôsobu zisťovania, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v prerokovanom protokole. Žalobca sám uznáva, že došlo k porušeniu zákona a skutočnosť, že sa nejednalo o úmyselné konanie, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za následok porušenia. Žalovaný ďalej uviedol, že trvá na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. K námietke preklúzie lehoty na uloženie sankcie uviedol, že vzhľadom na predchádzajúce súdne konanie dodržal všetky zákonné lehoty. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil absorpčnú zásadu a túto uložil len za nelegálne zamestnávanie P.. Z.. Sankčný delikt bol preukázateľne dokázaný a potvrdený svedkami navrhnutými žalobcom, P.. Z. vykonávala pre žalobcu prácu v mesiacoch december 2009 až február 2010, pričom túto prácu vykonávala aj celý rok 2010, ale dohodu o pracovnej činnosti podpísala až 12. 8. 2010.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), so súhlasom účastníkov v ich neprítomnosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán prejednal so žalobcom zastúpeným predsedom A.. C. C. protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná 7. 5. 2010 u žalobcu a 21. 5. 2010 a 1. a 2. 6. 2010 na inšpektoráte práce. Boli zistené nedostatky a to, že P.. P. Z. pracovala na základe dohody o vykonaní práce v období od 5. 2. 2009 do 30. 11. 2009 a zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Ďalším nedostatkom bolo, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca využíva závislú prácu P.. P. Z., čo vyplýva z predložených príjmových a pokladničných dokladov vyhotovených touto osobou a faktúr ňou vystavených a podpísaných p. Z. členom výboru pozemkového spoločenstva pokladníkom a hospodárom v roku 2010 a tiež z registračného listu fyzickej osoby - prihlášky s dátumom prihlásenia dňa 10. 2. 2010, kedy si zamestnávateľ splnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a prihlásil ju do registra poistencov. Tým bolo zistené porušenie o nelegálnej práci. Z obsahu správneho spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový správy orgán za zistené nedostatky uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 400.-Eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. S/2010/02380-2.1 O-188/2010Či zo dňa 29. 12. 2010. Pokuta bola uložená za porušenie - vo výške 400.-Eur, ďalej za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práce spočívajúcej v tom, že žalobca zamestnával Ing. P. Z. v období od 1. 2. 2009 s vykonaním pracovnej úlohy od 5. 2. 2009 do 30. 11. 2009 a súčasne si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa

o sociálnom poistení vo výške 2 000.-Eur a za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca nelegálne zamestnával P.. P. Z. od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, pretože využíval jej závislú prácu čo vyplýva z predložených príjmových a pokladničných dokladov a faktúr vyhotovených P.. Z. v tomto období bez založenia pracovnoprávneho vzťahu a oznamovaciu povinnosť si splnil podľa preloženého registračného listu 10. 2. 2010 spätne odo dňa 1. 12. 2009. Za toto bola uložená pokuta 2 000.-Eur spolu 4 400.-Eur. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu -27 zo dňa 1. 7. 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 8. 2012. Žalovaný následne zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a rozhodol rozhodnutím č. k. 112/10-1.0/pok/r/II zo dňa 13. 5. 2013 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 000.-Eur za porušenie , v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nelegálne zamestnával zamestnanca P.. P. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, pretože využíval závislú prácu tejto fyzickej osoby ako to vyplýva z príjmových a pokladničných dokladov, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa o sociálnom poistení si splnil podľa preloženého registračného listu FO-prihlášky s dátumom prihlásenia dňa 10. 2. 2010 spätne odo dňa 1. 12. 2009. V ďalšej výrokovej vete bolo uvedené, že výkon inšpekcie práce bol vykonaný dňa 7.5.2010 u účastníka konania a v dňoch 21. 5. 2010, 1. a 2. 6. 2010 na inšpektoráte práce. V ďalšej výrokovej vete, bolo uvedené, že príjmové a pokladničné doklady vyhotovené P.. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010 - č. 123 zo dňa 28. 12. 2009, č. 126 zo dňa 30. 12. 2009, č. 2 zo dňa 3. 1. 2010. V ďalšej výrokovej vete prvostupňový správny orgán uviedol, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia s uvedením účtu, kde treba pokutu zaplatiť. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pri výkone inšpekcie bolo inšpektorátom práce zistené, ako vyplýva z protokolu z 2. 6. 2010, ktorý patril medzi podklady rozhodnutia, že žalobca porušil právne predpisy tým, že ako zamestnávateľ nelegálne zamestnával P.. P. Z., pretože využíval jej závislú prácu ako to vyplýva z príjmových pokladničných dokladov, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa , zákona o sociálnom poistení si splnil predložením registračného listu FO-prihlášky s dátumom prihlásenia 10.2.2010 spätne odo dňa 1. 12. 2009, čo je porušením , v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ďalej, že o tom svedčia príjmové a pokladničné doklady vyhotovené p. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, ktoré sú uvedené zhodne s výrokom rozhodnutia. Ďalej tým, že obsah protokolu bol prerokovaný so žalobcom, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá žiadne námietky k zisteným skutočnostiam. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom činnosti žalobcu v kontrolovanom období bolo pestovanie lesa a ťažba dreva. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou podnikajúcim v oblasti lesného hospodárstva a ostatných služieb v lesníctve u ktorého nie je potrebné osobitne preukazovať, že je podnikateľom. Vymenoval doklady z ktorých jeho rozhodnutie vychádzalo. Ďalej v odôvodnení uviedol, že počas legislatívy platnej v čase vykonávania inšpekcie je predpokladom legálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa splnenie dvoch základných povinností, a to založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom toto prihlásenie musí trvať počas celého trvania pracovného pomeru zamestnanca a musí sa vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia bolo vykonané ďalšie dokazovanie hoci podklady na vydanie rozhodnutia boli už obsiahnuté v protokole. Ďalej v odôvodnení zhrnul zamestnávanie Ing. Z. žalobcom a uviedol, že pozemkové spoločenstvo malo len dve pečiatky, jednu mal predseda A.. C. a druhú mala P.. Z., aby ju mohla oraziť na doklad o pôvode dreva, pre jeho odberateľov, tak aby nemali na ceste problém s kontrolami. Pán Z. pokladník z PS odovzdal P.. Z. príjmové pokladničné doklady ako aj faktúry, aby ich mohla vystavovať pre odberateľov dreva. P.. Z. preberala aj nájomné za pôdu pozemkového spoločenstva. Spolu s pánom Z. podpisovala faktúry. Všetky doklady a peniaze odovzdávala pánovi Z., bez potvrdenia o prevzatí, keďže to bol rodinný priateľ. Istila sa však tak, že zo všetkých dokladov si urobila fotokópie, ktoré predložila aj inšpektorátu práce. Dohodu o vykonaní práce na ktorej je uvedený dátum 1. 2. 2009 podpísala 23. 12. 2009. Dovtedy pracovala bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Táto dohoda bola uzatvorená spätne od 5. 2. do 30. 11. 2009. Vypovedala, že nemala vedomosť o tom, žeby prácu nemala vykonávať aj v mesiaci december 2009, keďže dohodu o vykonaní práce podpísala až 23. 12. 2009. Nikto ju neupozornil na to a nikto od nej ani nepýtal ani pečiatku ani meracie pomôcky. Z výpovede pána Z., t. j. osoby, ktorá ju kontrolovala vyplynulo, že ani on nemal vedomosť o tom, že túto prácu už P.. Z. nemá vykonávať

a každého by poslal za ňou. Táto skutočnosť sa neobjavila ani na žiadnom dokumente predloženým pozemkovým spoločenstvom. Valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva sa konalo 26. 3. 2011 za rok 2010 a tam pani Z. pred 172 prítomnými podľa zápisnice uviedla, že dohodu o pracovnej činnosti podpísala 23. 12. 2009. Konštatoval, že dôkazmi bolo preukázané, že P.. Z. vykonávala v mesiacoch 12/2009 až 2/2010 prácu pre pozemkové spoločenstvo. Vykonávala ju plný rok 2010, pričom dohodu o pracovnej činnosti podpísala až 12. 8. 2010. Oznamovaciu povinnosť si podľa registračného listu splnil žalobca dňa 10. 2. 2010 spätne odo dňa 1. 12. 2009 a to len z toho dôvodu, že externá účtovníčka prišla na to, že v decembri 2009 vyplatilo pozemkové spoločenstvo odmenu za prácu a bolo ju potrebné v účtovníctve vykázať. Ďalej uviedol, že prijal za svoju absorpčnú zásadu a vo výroku uviedol len jeden správny delikt, pre ktorý bolo možné dodržať objektívnu ako aj subjektívnu lehotu pre vydanie rozhodnutia. Výšku pokuty odôvodnil veľkosťou zamestnávateľa, dĺžkou obdobia v ktorom nelegálne zamestnávanie pretrvávalo, skutočnosťou, že u účastníka konania sa jednalo o prvý výkon inšpekcie práce a skutočnosťou, že ide o región z vysokým percentom nezamestnanosti a správny orgán má za to, že aj v tejto výške splní svoj výchovný účel.

Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri výkone inšpekcie práce bolo inšpektormi zistené, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní konkrétne z predpisov uvedených , bod 4 zákona. Obsah protokolu bol prerokovaný 2. 6. 2010 s predsedom žalobcu, ktorý nemal námietky k zisteným skutočnostiam. Ďalej tým, že podľa platnej legislatívy bolo v čase výkonu inšpekcie práce predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov splnenie dvoch základných povinností a to založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca musí trvať počas celého trvania pracovného pomeru a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán odôvodnil porušenie , v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že žalobca ako zamestnávateľ nelegálne zamestnával zamestnanca P.. P. Z. v období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, pretože využíval jej závislú prácu ako vo vyplýva z príjmových a pokladničných dokladov, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom oznamovaciu povinnosť si voči Sociálnej poisťovni splnil predložením registračného listu fyzickej osoby prihlášky s dátumom prihlásenia dňa 10. 2. 2010 čiže spätne odo dňa 1. 12. 2009. Ďalej uviedol, že tento delikt je preukázateľne dokázaný a bol posúdený aj svedkami navrhnutými žalobcom podľa ktorého P.. Z. vykonávala pre žalobcu prácu v mesiacoch 12/2009 až 2/2010, pričom prácu vykonávala po celý rok 2010, pričom dohodu o pracovnej činnosti podpísala až 12. 8. 2010. Pokuta bola uložená v rozpätí v zmysle , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci, ktoré je od 2 000.-Eur do 200 000.-Eur.

Podľa o inšpekcii práce inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 4 pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa § 19 ods. 6 inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa v znení účinnom do 28.2.2010 inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 33 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 3 300 eur; za nesplnenie povinnosti uloženej podľa až i) možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa , v znení účinnom do 28. 2. 2010 Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6.osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj.

Žalobca založil svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia na tom, že v prvostupňovom konaní poukázal na to, že P.. Z. pre neho nepracovala a neboli jej vyplácané ani finančné náležitosti a preto nesúhlasí s tým, že sankčný delikt uvedený vo výroku rozhodnutia bol preukázateľne dokázaný a potvrdený svedkami. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že úvaha, ktorou sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán spravoval pri hodnotení pokladničných dokladov vystavených P.. Z. v predmetnom období od 1. 12. 2009 do 10. 2. 2010, hodnotení skutočnosti, že sám žalobca túto osobu prihlásil do registra poistencov v Sociálnej poisťovni ako ním zamestnanú osobu spätne od 1. 12. 2009 a urobil tak vo februári 2010 a tiež hodnotení skutočnosti, že robila v pracovnom vzťahu pre žalobcu aj v predchádzajúcom období aj v nasledujúcom období, teda úvaha, že P.. Z. vykonávala závislú činnosť pre žalobcu bez toho, aby s ňou bol uzatvorený vzťah podľa osobitného predpisu je skutkovým záverom, ktorý nevybočuje z medzí logického uvažovania pri hodnotení vykonaného dokazovania. Takisto skutové závery obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia - podrobnejšie viď čl. 5 tohto rozsudku korešpondujú s výpoveďami svedkov vypočutých v správnom konaní. Žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ich obsahom. Z pokladničných dokladov vyplýva, že P.. Z. preberala peniaze pre žalobcu a vystavila platiacej osobe pokladničný doklad opatrený pečiatkou žalobcu, z čoho je zrejmé, že vykonávala v mesiacoch december 2009 a január 2010 prácu pre žalovaného. Dôkaz o výkone závislej činnosti je aj prihláška do registra poistencov, ktorou žalobca P.. Z. prihlásil 10. 2. 2010 spätne ku dňu 1. 12. 2009. A tiež žalobca sám nemal žiadne výhrady k zisteniam pri rokovaní protokolu, kde bolo zistené, že Ing. Z. v danom období vykonávala závislú prácu pre žalobcu. Ide o dôkazy, ktoré preukazujú zamestnávanie menovanej bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Z tohto dôvodu teda súd nedospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom.

Ďalšia žalobou uplatnená námietka, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ako aj skutkového stavu a že prvostupňový orgán sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu v tejto veci neboli nijakým spôsobom konkretizované. Žalobca neuvádza, čo by malo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovať a v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia. Neobstojí preto dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné zdôvodnenie a nesprávne právne posúdenie a skutkové posúdenie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie z ktorého výroku nie je možné zistiť ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, kedy nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím

zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia a nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich s rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež ide o prípady, keď rozhodnutie je založené na takých skutočnostiach, ktoré v konaní vôbec neboli zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutie takýmito chybami netrpí. Naopak z obsahu odôvodnenia tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia ako sú opísané na č. l. 4 - 6 tohto rozsudku je jednoznačné, že odôvodnenie obsahuje skutkové zistenia, ku ktorým žalovaný dospel z dôkazov, ktoré boli predkladané v konaní žalobcom a ktoré boli vykonané z podnetu správneho orgánu. Tiež je z neho zrejmé, ako boli tieto zistené skutočnosti právne posúdené.

Žalobca namietal, že v jeho prípade nešlo o závažné porušenie, aj keď z výrokovej časti to nevyplýva, a že účinný predpis za porušenie v umožňuje uložiť pokutu s dolnou hranicou 1 000.-Eur resp. dolnou hranicou 300.-Eur. Namietal, že pokuta nie je primeraná stupňu previnenia. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výšku pokuty tak ako je uvedené vyššie závažnosťou zisteného nedostatku ako aj jeho dôsledku, pretože zamestnanec P.. Z. bola poškodzovaná nielen na jej sociálnych právach, ale aj na pracovnoprávnych nárokoch. Dôvodil, že pri určení výšky pokuty zohľadnil veľkosť zamestnávateľa, dĺžku obdobia, v ktorom nelegálne zamestnávanie pretrvávalo, skutočnosť, že u účastníka konania sa jednalo o prvý výkon inšpekcie práce a tiež skutočnosť, že ide o región s vysokým percentom nezamestnanosti a tiež, že pokuta v takejto výške splní svoj účel. Napadnutým rozhodnutím bola takáto výška pokuty potvrdená s tým, že takéto odôvodnenie zodpovedá právnym predpisom, podľa ktorých sa pokuta ukladá. Žalobca k tomu v žalobe len jednoducho odkázal na , ktorý odcitoval a poukázal na , a uviedol, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie a cit.: „v tejto súvislosti poukazujeme na to, že účinný predpis pri porušení v , umožňuje uložiť pokutu s dolnou hranicou 1 000.-Eur, resp. s dolnou hranicou 300.-Eur“. Táto námietka však nebola dôvodná, nakoľko ustanovenie, na ktoré žalobca odkazuje, neupravuje výšku sankcie za nelegálne zamestnávanie. Odkazovať na ustanovenie, v ktorom zákon určuje sankciu za iný správny delikt, nemá žiadny právny význam. Správny orgán môže uložiť len takú sankciu, ktorú za daný správny delikt určuje zákon.

Žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR, pretože prevzal pôvodné znenie skutku, v ktorom „vzhliadol“ zo strany žalobcu porušenie zákona. Žalobca teda neudáva, čo chýba výroku napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia v intenciách špecifikácie skutku v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR . Podľa obsahu tohto výroku je z neho zrejmé, že konanie, ktorým bol spáchaný správny delikt je vo výroku špecifikované dostatočne určito, zrozumiteľne, s uvedením časovej, vecnej a miestnej súvislosti tak, že nie je možné toto konanie zameniť s iným, keď žalovaný rozhodol, že žalobca sa dopustil nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu P.. Z. v čase od 1.12.2009 do 10. 2. 2010. Predchádzajúce rozhodnutie žalovaného nebolo v súlade so zákonom, pretože žalovaný za tri správne delikty uložil tri pokuty a nepostupoval pri sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami správneho poriadku, na ktorý odkazuje , veta prvá a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy sankcionovanie neposúdil analogicky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd žalovanému vo svojom rozhodnutí vysvetlil, že pri súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy bolo potrebné použiť analógiu legis a tzv. absorpčnú zásadu. Žalovaný tvrdí, že takto postupoval, avšak toto tvrdenie nemá žiadny význam, nakoľko žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol len o spáchaní jedného správneho deliktu a potom uložil sankciu za tento jeden správny delikt. Preto ani z takto uplatneného dôvodu nezákonnosti nebolo možné dospieť k záveru, že by rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.

Na námietku žalobcu, že došlo k preklúzii práva na uloženie sankcie, súd zhodne so žalovaným uvádza, že táto nie je dôvodná. Lehoty určené pre zánik zodpovednosti za správny delikt počas konania podľa piatej časti neplynú v zmysle . V tomto prípade dvojročná lehota na uloženie sankcie, ktorá začala plynúť odo dňa prerokovania protokolu 2. 6. 2010 neplynula od 16. 3. 2011 do 15. 10. 2012, v období počas ktorého prebiehalo konanie na súde o preskúmanie zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. S/2010/02380-2.1 O-188/2010/

Či z 29. decembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v lehote dvoch rokov od prerokovania protokolu, nakoľko lehotu, ktorá pôvodne mala skončiť 2. 6. 2012 bolo potrebné predĺžiť o obdobie, počas ktorého neplynula z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a to o osemnásť mesiacov. Táto lehota po predĺžení mala uplynúť až 1. 12. 2013. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred jej uplynutím a to 25. 8. 2013. Žalovaný o správnom delikte rozhodol a sankciu uložil v zákonom stanovenej lehote.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v konaní podľa piatej časti preskúmava zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Súd dôvody za žalobcu nie je oprávnený ani doplniť ani domyslieť, ani vyhľadávať. Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania v medziach žaloby, to znamená z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca a to len v prípade, ak je čiastočne alebo celkom úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.