Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoPr/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: E.. X. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XX, XXX XX, zastúpeného JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., advokátom, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného JUDr. Evou Koščovou, advokátkou, so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -94 zo dňa 19.05.2022 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom pôvodne žalovaného štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik so sídlom Ulič 96, 067 67 Ulič, IČO: 00 492 531, a to so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351.

II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil konanie a vo výroku II. nepriznal sporovým stranám nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal preukázané, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred začatím pojednávania. Preto žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýval a konanie v súlade s ustanovením (ďalej v texte len „CSP“) zastavil.

3. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie aplikoval ust. . Aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia odôvodnil tým, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, určenie ďalšieho trvania pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným a vyplatenie náhrady mzdy zo strany žalovaného. Podľa žalobcu bola dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná z dôvodu jej podpísania za žalovaného neoprávnenou osobou a z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Z hľadiska predmetu konania išlo medzi stranami o individuálny pracovnoprávny spor. Súd prvej inštancie prihliadol na výnimočné okolnosti spočívajúce v tom, že podaním žaloby sa žalobca snažil brániť svoje právo na ďalšie trvanie pracovného pomeru z dôvodu porušenia povinností pri jeho skončení na strane zamestnávateľa, ktorý je žalovanou stranou. Žalobcu, ktorý ako zamestnanec je slabšou stranou v pracovnoprávnom vzťahu, primäla ochrana jeho práva pred svojvoľným prepustením z pracovného pomeru ( ) k podaniu žaloby.

4. Ďalej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie prihliadol na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a zistil nepriaznivú situáciu žalobcu. Zistil, že príjem žalobcu za posledných sedem mesiacov tvorila len dávka v nezamestnanosti a v súčasnosti je príjem z podnikateľskej činnosti vzhľadom na jej nedávne začatie ešte nepatrný. Za krátke obdobie vykonávania podnikateľskej činnosti žalobca nedosahuje dostatočné príjmy, ktoré by mu umožnili uspokojiť jeho životné ako aj potreby jeho rodiny a súčasne zaplatiť trovy konania žalovanému. Súd prvej inštancie posúdil aj pomery žalovaného a zistil, že sa jedná o štátny podnik, u ktorého neuhradenie trov konania nebude mať za následok ohrozenie jeho existencie alebo ohrozenie jeho činnosti a uspokojenia potrieb. Zdôraznil, že v konaní boli vykonané len úkony spojené s prevzatím zastúpenia, vyjadrením k žalobe a k vyjadreniu žalovaného, preto nepriznanie trov právneho zastúpenia pri týchto úkonoch, ktoré by tým znášal sám žalovaný, bude mať podľa názoru súdu len nepatrný dopad na žalovaného. Súd prvej inštancie preto v súlade s ust. nepriznal ani jednej zo strán náhradu trov konania.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie nepredvídateľne, teda bez toho, aby sa k jeho aplikácii mala možnosť vyjadriť strana konania, pre ktorú bola jeho aplikácia v neprospech, teda žalovaný. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 18.júla 2018, sp. zn. , ktorý sa v tomto smere vyjadril, že je povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestor umožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. S poukazom na citovaný nález Ústavného súdu SR namietal, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť vyjadriť svoje stanovisko k potenciálnej aplikácii tohto ustanovenia ešte pred prijatím samotného rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov súdneho konania. Vo vzťahu k výnimočným okolnostiam ohľadne zániku pracovného pomeru uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe dohody podľa . Žalobca ako zamestnanec v rámci svojej zmluvnej autonómie prejavil vôľu skončiť pracovný pomer so žalovaným ako zamestnávateľom a žalovaný to akceptoval. Odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia súdom prvej inštancie tým, že žalobcu primäla k podaniu žaloby ochrana jeho práva pred svojvoľným prepustením z pracovného pomeru je arbitrárne, lebo taká skutočnosti v konaní nebola preukázaná. K názoru o nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu súd prvej inštancie dospel bez relevantných dôkazov. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. a rodné listy detí. Tieto doklady žalovanému predložené neboli a nemohol sa k nim vyjadriť. Pri rozhodnutí o nepriznaní nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu bez reálneho preukázania tvrdených skutočností. Nezisťoval, aká bola výška dávky v nezamestnanosti, ktorú poberal žalobca od 18.08.2021 do 18.02.12022, aké sú jeho majetkové pomery, či vlastní nehnuteľnosti alebo hnuteľný majetok. Poukázal na skutočnosť, že žalobca na základe zmluvy o výkone funkcie riaditeľa štátneho podniku uzavretej medzi ním a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR po dobu výkonu funkcie - od 29. júla 2020 do dňa odvolania z funkcie riaditeľa 05.08.2021 mal mesačný plat vo výške 3.600 eur. Žalobcova sociálna situácia mu umožňovala bezprostredne po ukončení vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie splatiť peňažný vklad spoločníka vo výške 5.000 eur. Súd prvej inštancie iba zo skutočnosti, že bol žalobca evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, vyvodil záver o jeho nepriaznivej sociálnej situácii, čo podľa názoru žalovaného nebolo nijako preukázané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca v celom rozsahu zotrval na právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v súdnom konaní a má za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nepredvídateľnosti aplikácie . Súdne konanie skončilo späťvzatím žaloby ešte pred predbežným prejednaním sporu podľa ust. , resp. pred začatím pojednávania podľa ust. 173 a tak nedošlo ku „klasickej“ fáze dokazovania podľa ust. . Konajúci súd tak rozhodol podľa dôkazov, ktoré mu strany predložili. O postupe a aktivite žalovaného v spore (ktorý tendenčne napáda procesný postup súdu) svedčí aj jeho ostatné vyjadrenie v prvoinštančnom konaní v minimálnom rozsahu pár viet. Súd prvej inštancie mal všetky potrebné dôkazy na aplikáciu tohto ustanovenia, skutkový stav v otázke trov konania bol ustálený a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie detailne odôvodnil. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného ohľadne slobody skončenia pracovného pomeru ako naplnenia základného obsahového rámca zmluvnej voľnosti v individuálnom pracovnom práve. Zákonodarca v ust.

dáva zamestnancovi v lehote 2 mesiacov právo napadnúť žalobou neplatnosť skončenia pracovného pomeru (aj) dohodou. Nemôže byť arbitrárny názor súdu, že k podaniu žaloby žalobcu primäla snaha o ochranu jeho práva, čo v konaní nemusí byť dokazované, keďže podanie žaloby je procesný úkon, ktorým sa (logicky) uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobca nie je a ani nebol v rozhodnom čase zamestnaný, pričom podnikateľskú činnosť začal vykonávať len nedávno, bez reálnych a dostatočných príjmov. Žalobca je otcom a živiteľom dvoch maloletých detí. Životná situácia žalobcu tak predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa. Konajúci súd postupoval správne a najmä v zmysle ust. . Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel k záveru o neohrození jeho existencie a činnosti bez akýchkoľvek dôkazov, žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že podľa ust. súd môže v individuálnom pracovnoprávnom spore vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol. Už len z verejne prístupných zdrojov (akým je stránka finstat.sk) vyplýva, že tržby žalovaného sa za posledné roky pohybujú v rozmedzí 5,52 milióna eur do 5,70 milióna eur.

7. V odvolacej replike žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal vo svojom rozhodnutí iba z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, čo je v rozpore so základným princípom civilného sporového konania upraveného v a v rozpore s citovaným nálezom Ústavného súdu SR. Vzhľadom na procesný postup súdu rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania sporovým stranám preukázateľne vychádzalo iba z dôkazov, ktoré predložil výlučne žalobca bez toho, aby sa žalovaný mohol k týmto dôkazom vyjadriť a predložiť vlastné dôkazy. Žalovaný k argumentom žalobcu ohľadne jeho pomerov uviedol, že príjmom nie je len mzda z pracovného pomeru, ale aj príjem z podnikateľskej činnosti. Žalobca v čase späťvzatia žaloby bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, mal teda reálne príjem z podnikateľskej činnosti. Žalovaný predložil súdu s odvolaním dôkazy o tom, aký bol príjem žalobcu pred skončením pracovného pomeru, ktorý bol vymeriavacím základom pre výšku podpory v nezamestnanosti. Časť príjmu vo výške 20 % skutočne vyplatených platov riaditeľa štátneho podniku bola žalobcovi vyplatená aj po skončení pracovného pomeru, rovnako ako odmena podielu na zisku, čo žalovaný preukazuje potvrdením o príjme žalobcu. Skutočnosť, že žalobca bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a má dve maloleté deti nemôže sama o sebe bez ďalších dôkazov preukazovať jeho zlú sociálnu situáciu.

8. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že namietaný procesný postup súdu prvej inštancie je dávno zhojený. Žalovaný v odvolaní voči uzneseniu mohol (a aj tak učinil) uplatniť všetky námietky a argumenty, ktoré by prezentoval aj v odvolaní. Súd prvej inštancie objektívne nemohol (a ani nemal) prihliadať na odmenu podielu na zisku, ktorá bola žalobcovi vyplatená len nedávno, v júli 2022 (čo vyplýva jasne z potvrdenia o príjme predloženým žalovaným), t. j. dávno po skončení sporu a vydania uznesenia.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania je vecne správne.

10. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

11. Podľa , právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

12. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca pôvodného žalovaného oznámil odvolaciemu súdu, že ku dňu 01.01.2023 došlo k zrušeniu štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik so sídlom Ulič 96, 067 67 Ulič bez likvidácie a to zlúčením so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, ktorý sa stal právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik bol ku dňu 01.01.2023 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra a došlo k jeho zlúčeniu so štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO:36 038 35.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že došlo k zmene právneho subjektu na strane žalovaného a z tohto dôvodu rozhodol odvolací súd v rámci odvolacieho konania podľa vo výroku I. tohto uznesenia o pokračovaní s právnym nástupcom tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.08.2021 je neplatné, pracovný pomer žalobcu a žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.04.2020 trvá, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 11.10.2021 do právoplatnosti rozsudku. Následne podaním doručeným na súd prvej inštancie dňa 16.05.2022 žalobca zobral žalobu voči žalovanému pred prvým pojednávaním späť bez uvedenia dôvodu a žiadal nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v jeho nedostatočných príjmových pomeroch.

16. Súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej so sporových strán v zmysle na podklade zistenej existencie výnimočných okolností prejednávaného pracovnoprávneho sporu zamestnanca ako slabšej strany voči zamestnávateľovi o ďalšie trvanie pracovného pomeru a dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v nepriaznivých sociálnych pomeroch žalobcu.

17. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane ( ) resp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania ( ), nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie existencie podmienok v zmysle ust. , t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

18. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

19. Podľa ust. , môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

20. Z Nálezu Ústavného súdu III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.

21. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).

22. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie sa strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa .

23. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalovaného, ktorý má nárok na náhradu trov konania podľa ako procesne úspešná strana, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

24. K námietke žalovaného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie, keď mu súd prvej inštancie nedal možnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovenia pred rozhodnutím o trovách konania, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať za zhojený možnosťou žalovaného vyjadriť svoje námietky k aplikácii výnimočného ustanovenia, a to podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas a uviedol svoje námietky a právnu argumentáciu. Táto odvolacia námietka žalovaného preto nie je dôvodná.

25. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. . Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o dôvodnosti aplikácie výnimočného ustanovenia . Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o výnimočných okolnostiach, ktoré viedli žalobcu ako slabšej strany v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným ako zamestnávateľom k podaniu pracovnoprávnej žaloby ako reakcie na podľa neho neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie dáva zamestnancovi v lehote 2 mesiacov právo napadnúť žalobou neplatnosť skončenia pracovného pomeru (aj) dohodou. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nemôže byť arbitrárny názor súdu, že k podaniu žaloby žalobcu primäla snaha o ochranu jeho práva, čo v konaní nemusí byť dokazované, keďže podanie žaloby je procesný úkon, ktorým sa (logicky) uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

26. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie . Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Správne preto súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol v rozhodnom čase zamestnaný, pričom podnikateľskú činnosť začal vykonávať len nedávno, 3 mesiace pred vydaním uznesenia, ako zistil súd z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. a lustráciou v Obchodnom registri. Nedá sa teda odôvodnene predpokladať, že v čase vyhlásenia uznesenia by dosahoval žalobca dostatočné príjmy po krátkom období trvania podnikateľskej činnosti. Správne súd prvej inštancie posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. v čase vyhlásenia uznesenia v zmysle ustanovení v spojení s . Neboli tak dôvodné odvolacie námietky žalovaného o vysokom príjme žalobcu z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý skončil 9 mesiacov pred dňom vyhlásenia uznesenia, po ktorom bol 6 mesiacov vedený na úrade práce ako nezamestnaný resp. vo vzťahu k vyplatenej jednorazovej odmene 2 mesiace po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalobca je zároveň živiteľom dvoch maloletých detí.

27. Na druhej strane v prípade žalovaného ide momentálne už o štátny podnik so ziskom 12.243.659 eur za rok 2021 (údaje z webovej stránky https://www.finstat.sk/36038351). Nepriznanie náhrady trov konania preto nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalovaného, ktorý by bol spôsobilý ohroziť jeho ďalšiu činnosť, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu, obzvlášť pokiaľ ide 3 vykonané úkony právnej pomoci právnej zástupkyne žalovaného pred súdom prvej inštancie.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania ako vecne správny postupom podľa potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca síce bol v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no skutočnosť, či dôjde k aplikácii

ust. § 257 závisí od úvahy súdu, a preto za tohto stavu by nebolo spravodlivé, aby dôsledky v podobe povinnosti náhrady trov odvolacieho konania znášal len žalovaný. Zároveň samotný žalobca nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v zmysle jeho vyjadrenia k odvolaniu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).