Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/245/2013

Potvrdené rozhodnutím 24Co/636/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, O., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Cako, Štefana Moyzesa 25, Trnava, proti odporkyni: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, O., v konaní o zaplatenie 80.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/245/2013-23 zo dňa 13.03.2013, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne L. O., Z.. XX. X. XXXX, B. O. XX, O., zast. JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Štefana Moyzesa 25, Trnava, proti žalovanej P. P., Z.. XX. XX. XXXX, B. P. XX, O., zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Nám. sv. Michala 3, Hlohovec, o zaplatenie 80.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 80.000,00 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 11.08.2012 do zaplatenia a trovy konania 4.800,00 eur a k rukám zástupcu navrhovateľky trovy právneho zastúpenia 6.412,59 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh zamieta.

Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 04.02.2013 č.k. -7.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že účastníci uzavreli 23. 4. 2012 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola čiastka 80000 eur s lehotou splatnosti 10. 8. 2012. Pre prípad nesplnenia záväzku v dohodnutej lehote bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 15,5% p. a. od 11. 8. 2012. Žalovaná pôžičku nevrátila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. rozhodol v neprítomnosti odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd rozhodol v neprítomnosti odporkyne i s použitím ust. Zástupca odporkyne predložil súdu potvrdenie lekára „Ospravedlnenie neúčasti účastníka zo zdravotných dôvodov“, v zmysle ktorého je „zdravotný stav účastníka taký vážny, že mu neumožňuje účasť na pojednávaní z dôvodu závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu“. Toto potvrdenie bolo do spisu predložené až po pojednávaní /a teda i vyhlásení rozsudku/, preto súd s poukazom na ust. konal v neprítomnosti odporkyne, ktorá spolu so svojou zástupkyňou na základe substitučnej plnej moci brala termín na vedomie. Potvrdenie bolo súdu doručené 11. 6. 2014 o 11,40 hod. /do spisu doložené 12. 6.2014 po skončení pojednávania/. Bez ohľadu na túto skutočnosť ospravedlnenie nemalo náležitosti podľa

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie

pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Z predloženého potvrdenia nevyplýva ohrozenie života a zdravia účastníka ani jeho zástupcu v prípade účasti na pojednávaní. Rozhodujúcou je naviac i skutočnosť, že odporkyňa dňa 27. 1. 2014 udelila plnomocenstvo advokátovi JUDr. Milošovi Kaščákovi a len ďalej v rovnakom rozsahu i Mgr. Radku Šturmovú Salejovú a práve u tejto sa jednalo o potvrdenie o zhoršení zdravotného stavu - bez predloženia PN. JUDr.Miloš Kaščák, ktorému bolo udelené plnomocenstvo /a Mgr.Šturmová bola len ďalším zástupcom v rovnakom rozsahu/, sa neospravedlnil. Za daného stavu potom nemožno konštatovať odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.

Žalobkyňa v konaní uviedla, že 23.4.2012 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 80.000 eur, a to tak, že do tohto termínu celkovú sumu poskytla vo forme postupných pôžičiek. So žalovanou boli priateľky, táto ju požiadala o peniaze, prvý krát žiadala 5.000 eur, povedala, že to potrebuje na obchod s komoditami. Peniaze mala 1.000 eur nasporených v banke, 4.000 eur si požičala od známych, potom prefinancovala úver. O dva týždne žalovaná žiadala ďalších 5.000 eur, peniaze mala, lebo bývalý priateľ F. jej mal vyplatiť peniaze za dom. Najprv jej dal 11.000 eur, potom 13.000 eur a potom 5.000 eur. On jej dal peniaze na účet alebo jej ich priniesol. V priebehu troch mesiacov takto odporkyňa žiadala najprv ďalších 10.000 eur, potom povedala, že to nestačí, sumy navyšovala. Čiastky jej dávala po 500, 1.000 eur, 5.000 eur, vždy v hotovosti. Žalovaná jej povedala, že účet nemá. Prisľúbila, že keď bude zisk z komodít a zainvestuje, bude mať z toho zisk aj žalobkyňa . Zmluvu spísali až v auguste 2012, chcela mať už istotu, že peniaze dostane, lebo už odporkyni neverila, táto stále pýtala ďalšie peniaze. Povedala, že pristaví autá, že tam budú známi, ktorým má dať peniaze. Žalobkyňa chcela, aby ju zoznámila s človekom, ktorému dáva na údajný obchod peniaze. Hoci jej to prisľúbila, nikdy k tomu nedošlo. Zmluvu o pôžičke stiahla z internetu. Údaje písané rukou dopisovala sama, pred odporkyňou, aby to videla. Odporkyňa sa opýtala, či jej neverí, že peniaze dostane. Žalobkyňa jej povedala, že chce mať naspäť svoje peniaze. Pri podpise sa už nebránila, dohodli sa, že ak jej peniaze vráti, zmluvu roztrhajú. Jednu zmluvu si nechala odporkyňa, predtým, ako ju podpísala, si ju aj prečítala. Vedela, že odporkyňa nepracuje a sama povedala, že takto si dokáže zarobiť peniaze. Zdroj svojich prostriedkov opísala v trestnom konaní. Žalovaná od viacerých osôb takto získavala peniaze. Zmluva bola podpísaná 6.8. takmer 7.8.2012 okolo polnoci. Zmluva bola podpisovaná v aute, kde bol brat odporkyne. Peniaze dala odporkyni v byte, bolo to 2.000 eur. Za dverami bola svedkyňa /.. Svedkyňa jej dala peniaze do ruky a ž po tom, ako jej ukázala podpísanú zmluvu, inak by jej ich nedala.

Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že nikdy navrhovateľke nepodpisovala zmluvu o pôžičke na 80.000 eur. Po nahliadnutí na č.l. 3 v spise uviedla, že sa jedná o jej podpis. S navrhovateľkou boli priateľky a sama sa na ňu obrátila s tým, či pozná ľudí a či by nemohli investovať každá rovnakým dielom do nejakého obchodu. Cez jej nebohého priateľa sa zoznámila s pánom U.m, býva v E.h, adresu nevie. Navrhoval jej, že je možnosť investovať do komodít, ak oni dve dajú 50.000 eur. malo sa jednať o komodity na burze, burzovému maklérovi a mali z toho získať zisk 50.000 eur. Tento zisk mal byť dosiahnutý za mesiac. Tento pán jej povedal, že ak nedajú 50.000, neoplatí sa im to, lebo o všetkom prídu. S navrhovateľkou o tom hovorila, a povedala, že do toho idú. Odporkyňa mala po smrti matky 1.700 eur, sestra J.á jej dala 15.000 eur. Zobrala si od babky peniaze, ktoré mala na pohreb, 2.000 eur, babka medzitým zomrela a nemala ju za čo pochovať. Získala peniaze od starostu 350 eur, od otca a jeho priateľov po menších sumách. Takto dala dohromady asi 40.000 eur. Nevie, koľko takto zohnala navrhovateľka a jednotlivé menšie čiastky nosili pánovi J.i. Potvrdenia si nepýtali, ani im ich nedal, povedal iba, že keď bude celá suma 50.000 eur, vystaví zmenku. Za pánom J. boli asi 8krát, dva alebo trikrát bola sama, inak chodili s navrhovateľkou. Posledná suma, ktorú niesli, dala odporkyňa 2.000 eur, navrhovateľka nevie, ale nedali dohromady 50.000 eur. Prišli o všetky peniaze. Peniaze pánovi

J.i odovzdávali na dohodnutých miestach, napr. v B. pre Ikeou, na ulici v obálke. Od navrhovateľky si požičala 79,00 eur dňa 23.4.2012 na opravu ramena na aute. Dala jej podpísať zložený papier, a povedala, že keď jej týchto 80 eur vráti, (dala jej 79eur), tak papier roztrhá. Ona tento papier nedostala a potom jej navrhovateľka povedala, že keď ju zavezie za priateľkou, peniaze jej nemusí vrátiť, tak jej to nevrátila. Toto bolo v období, keď už peniaze na komodity nosili. Dňa 7.8. v noci chcela navrhovateľka, aby jej podpísala zmluvu na 80.000 eur. Toto odmietla.

Svedkyňa T. uviedla, že s navrhovateľkou sú dlhoročné priateľky. V lete 2012 ju navrhovateľka oslovila s tým, že potrebuje požičať peniaze. Prvý krát pýtala asi 600 eur, potom 50 eur, 100, 300, boli to rôzne sumy. Najprv sa nepýtala na účel, ale potom jej to bolo podozrivé, že pýta tak často peniaze. Povedala jej, že má nejaký kšeftík, ktorý prinesie nejaký zisk, podrobnosti sa nepýtala, len jej povedala, aby si dávala pozor. Požičala jej asi 5.000 eur, zatiaľ ich nevrátila. Vie, v akej je situácii, preto si myslí, že jej ich zatiaľ ani nevráti. Vie, že navrhovateľka bola pod veľkým psychickým nátlakom a bola psychicky vydieraná od odporkyne. Bola pri tom, keď odporkyňa volala navrhovateľke alebo jej písala SMSky, napr. „Už na teba vonku čakajú“. Navrhovateľka býva na prízemí, niekto jej v noci vyklopával na okno. Bola vtedy v byte. Raz, keď mala navrhovateľka s odporkyňou stretnutie, stretli sa v nejakej herni, s nejakým pánom a navrhovateľka si nechala zapnutý telefón a svedkyňa všetko počula. Dotyčný pán povedal, že odporkyňa mu je dlžná peniaze a navrhovateľka sa mala za ňu zaručiť. Hovoril, že sú spolu v biznise a on tie peniaze chce. Nevie, kto ten pán bol. Bola pri tom, keď sa odpisoval papier, kvôli peniazom, ktoré je odporkyňa dlžná navrhovateľke. Dátum si nepamätá, ale bolo ešte teplo, pred jeseňou. Papier čítala, bolo tam napísané, že sa odporkyňa zaväzuje v nejakej lehote vrátiť navrhovateľke 80.000 eur. Písala to navrhovateľka, odporkyňa ešte chcela nejakých pár tisíc eur, ale navrhovateľka povedala, že kým jej nevráti všetky peniaze, už jej nič nedá. Vie, že navrhovateľka založila byt, zobrala všetky peniaze, ktoré dostala od bývalého priateľa za dom, od všetkých známych si peniaze požičala. Svedkyňa nemala problém požičať 5.000 eur, lebo bývalý manžel celkom dobre zarábal a mali úspory. Na doklade, ktorý účastníčky podpisovali, boli dva podpisy. Podpisovali to pri dverách bytu navrhovateľky, na chodbe. Odporkyňa prišla k nej. Po nahliadnutí na zmluvu v spise /č. l. 5, 6/ uviedla, že je to zmluva, pri podpise ktorej bola. Údaje dopisované rukou dopisovali na chodbe, lebo navrhovateľka ich dopredu nevedela. Zdá sa jej, že to dopisovala navrhovateľka, ale nie je si istá.

Svedok F. uviedol, že s navrhovateľkou bol v partnerskom vzťahu, do začiatku roku 2012. Po rozchode prerušili kontakty, ale do jej bytu mu stále chodí pošta, pre ktorú si chodil. Niekedy v lete 2012 si všimol, že sa navrhovateľka inak správa, bola nervózna, nechcela sa s ním rozprávať, tvrdila mu ale, že sa nič nedeje. Asi po mesiaci alebo dvoch sa priznala, že požičala veľkú sumu peňazí na to, že sa jej vráti viac, lebo ich preinvestuje. Pýtal sa jej, či má na to doklad a povedala, že nemá. Prinútil ju, aby za tou osobou išla a vystavili o tom doklad. V tom čase od nej tá osoba ešte pýtala 7.500 eur, išiel teda s navrhovateľkou, ale peniaze nemali. Išli na parkovisko a keď odporkyňa zbadala, že ide aj on, išla k autu a povedala navrhovateľke, aby odišiel, že nič predo mím riešiť nebude. Bolo to pri byte navrhovateľky, tak išiel do bytu a počúva, o čom hovoria, lebo byt je na prízemí. Odporkyňa hovorila, že potrebuje 7.500 eur, lebo sú komplikácie. Povedala, že peniaze má poslať do Švajčiarska, aby neprišli o peniaze, čo už dali. Navrhovateľka mu povedala, že peniaze, ktoré požičala, mali ísť do Švajčiarska a tam sa zhodnotiť. Potom sa mu priznala, že odporkyňa s nejakými vyholenými mužmi ju zatiahli na pole, pýtali od nej peniaze a zastrašovali ju. Videl aj v telefóne navrhovateľky, že jej odporkyňa volala a posiela SMS-ky, že potrebuje raz sto, raz dvesto, päťsto, tisíc eur a rôzne sumy. Začali potom spolu odporkyňu sledovať a zistili, že sa vozí po meste a keď išla domov, oslovili ju, aby vrátila peniaze, ale znova nasadla do auta a odišla. Pred ním nechcela nič riešiť. Navrhovateľka mala peniaze z toho, že jej vyplatil dom, ktorý spolu stavali. Dal jej 25.000 eur. Teraz jej požičal na advokáta. Videl zmluvu o pôžičke, z ktorej vie, že požičať mala 80.000 eur, a vie tiež, že založila byt, zobrala si hypotéku. Navrhovateľka dostala byt ešte kým sme mali známosť. Kúpili jej ho starí rodičia po smrti matky. Do bytu určite úver neinvestovala, pretože nie je zrekonštruovaný. Navrhovateľka mu hovorila, že má peniaze požičané od rôznych ľudí. Keď sa navrhovateľky pýtal na dôvod pôžičky v takej vysokej sume, povedala mu, že chcela pomôcť babke, zaplatiť jej kúpele a podobne, a chcela zrekonštruovať byt. Navrhovateľka je taká, že keď má aj v práci peniaze na voľné použitie, nejdú do baru, ale kúpi hračky a dá ich do detského domova. Keď navrhovateľke povedal, že si má dať podpísať zmluvu, požičal jej 7 a pol tisíca eur s podmienkou, že zmluvu podpíše a tieto potom odniesla odporkyni. Na základe SMS-iek vie o sumách, ktoré uvádzal. Keď mu zavolala, dal jej ďalšie sumy, ale všetko to bolo v sume 25.000 eur, pretože túto navrhovateľke nevyplatil naraz, zapisoval si to. Mrzelo ho, že navrhovateľka o tieto peniaze príde. Pracoval so susedom

odporkyne X., ktorý povedal, že je to rodina podvodníkov a v živote tie peniaze neuvidia. Nebol prítomný pri podpise zmluvy účastníčok. Osobne nebol pri odovzdávaní peňazí odporkyni. Nevie, v akej výške brala navrhovateľka hypotéku, má jednu, a má aj úvery. Výšku nevie.

Svedok F.k uviedol, že brat odporkyne bol jeho spolužiak na ZŠ, teda ich rodinu odvtedy pozná. Chodili aj k nim domov, kým žila jeho matka, čo bolo asi v roku 2008, 2009. Ale menej tam chodil po skončení VŠ. Otec odporkyne robil asistenta konzula v L.e, robil s peniazmi, svedok nejaké peniaze a v roku 2012 ho teda oslovil, aby mu ich zhodnotil. Dal mu 20.000 eur. Prisľúbil mu, že mu ich zhodnotí na 90.000 eur, za rok. Spôsob zhodnotenia mu nepovedal. Doklad o odovzdaní peňazí nemá a ani si ho nepýtal. Bol vtedy na území SR a povedal, že v L. urobil s niekým medzinárodný podvod a teda keď ho potom kontaktoval, povedal, že 20.000 eur použil na nejaké právne veci. Peniaze mu nikdy nevrátil. V tom istom období dal odporkyni 7.660 eur, takisto s tým, že mi ich zhodnotí za týždeň na 10.000 eur. Takisto si nepýtal potvrdenie. Prebehlo to celé tak, že dal otcovi odporkyne 27.660 eur a on dal z toho odporkyni 7.660 eur. Povedal, že ona otočí túto sumu a on 20.000 eur. Keď odporkyňu urgoval, povedala, že peniaze použila na falošné doklady pre ľudí, ktorí zlikvidovali podnikateľa F.a. Tento bol zavraždený. Dňa 23.12.2013 išiel k nej domov (rodina má pri sebe tri domy a spoločný dvor). Pýtal si peniaze a keď povedala, že nemá, dal jej dve facky. Prišiel jej otec, zavolali na neho policajtov, trestné oznámenie nepodali - aby sa nikto nedozvedel o jeho medzinárodnom podvode. Pred policajtmi odporkyňa priznala, že si požičali odo svedka peniaze. Policajti mu poradili, aby išli spísať doklad o pôžičke, ale neurobil to. Otec odporkyne povedal, že mu to za ňu vráti, tak chodil iba za ním. Dňa 13.6.2013 išiel znova do domu pýtať peniaze a zavolali políciu, s tým, že sa im vyhráža nožom. Mal pri sebe vyskakovací nôž vo vrecku. Nepoužil ho. Trestné stíhanie bolo zastavené. Peniaze mu dodnes nevrátil. Odvtedy si ich nešiel ani pýtať. Keď tam bol v lete, robili rozsiahlu rekonštrukciu domu. Bratovi odporkyne robil otec celé poschodie. Koncom roku 2013 sa od svojej sestry dozvedel, že odporkyňa dlhuje peniaze aj navrhovateľke, preto sa s navrhovateľkou skontaktoval. Povedala mu, že požičala odporkyni 80.000 eur. Nepovedala mu však na čo. Hovorila, že peniaze dávala postupne.

Ďalších svedkov /ktorí neboli konkrétne označení/ súd nepovažoval za potrebné vypočuť, nakoľko sa mali vyjadriť len k menším čiastkam, ktoré zapožičali odporkyni. Súd tieto dôkazy vzhľadom na ostatné výpovede svedkov a listinné dôkazy nepovažoval za účelné a hospodárne.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníčky uzavreli Zmluvu o pôžičke peňazí, predmetom ktorej bola čiastka 80000 eur. V zmysle čl. I zmluvy túto sumu za dobu od 23. 4. 2012 do 7. 8. 2012 prenecháva navrhovateľka ako veriteľ dlžníkovi - odporkyni a táto sa zaväzuje vrátiť ju do 10. 8. 2012. V zmluve je uvedené, že túto sumu poskytol veriteľ dlžníkovi podľa čl. I v období od 23. 4. 2012 do 7. 8. 2012, podľa čl. II je uvedené pri podpise zmluvy, v oboch článkoch je uvedené v hotovosti. V zmysle čl. IV si dohodli úroky z omeškania vo výške 15,5%. Podľa čl. VI zmluvy účastníci potvrdili zmluvnú voľnosť, ako i skutočnosť, že zmluvu uzavreli slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a pod nátlakom. Zmluva bola podpísaná oboma účastníkmi.

V konaní nebolo sporné, že listinu predloženú ako zmluvu o pôžičke odporkyňa podpísala, sama svoj podpis potvrdila, a teda z hľadiska platnosti a pravosti podpisu nebolo potrebné vykonávať dokazovanie, keď táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Odporkyňa namietala samotnú existenciu pôžičky. V konaní však nepoprela, že s navrhovateľkou mala „obchodné“ vzťahy a sama potvrdila, že odporkyňa jej dávala peniaze, ktoré následne odovzdávali s mužom, ktorého identitu ani nepozná, nevie označiť jeho bydlisko. Napriek pomerne vysokým čiastkam, ktoré v konečnom dôsledku mali byť do výšky 50000 eur /odovzdať mali 40000 eur/, žiadne potvrdenie od osoby, ktorej peniaze odovzdávali, sama nemá. Už samotný účel týchto prostriedkov mal byť za účelom ich zhodnocovania a javí sa ako prinajmenšom nekalý. Odporkyňa iba nevedela konkretizovať čiastku, ktorú navrhovateľka takto poskytla. Pokiaľ odporkyňa na svoju obranu uvádzala skutočnosť, že podpisom zmluvy mala potvrdiť pôžičku 80 eur na opravu vozidla, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala a táto obrana sa javí ako účelová najmä za situácie, kedy na jednej strane sama odporkyňa bez potvrdenia odovzdávala väčšie sumy peňazí takmer neznámej osobe a na strane druhej na v tomto smere zanedbateľnú čiastku by došlo k vystaveniu písomného potvrdenia. Účelovosť potvrdzuje vo

svojom odpore odporkyňa i tým, že ako svoj príjem uvádza sumu 200 eur mesačne a na druhej strane vkladá do „zhodnocovania“ veľké čiastky a pokiaľ aj uvádza, že tieto si sama požičiavala, vyvracia svoje tvrdenie v odpore, že by si „čiastku 80000 eur nemohla požičať, ide o obrovskú hotovosť, ktorá sa fakticky nedá ani splatiť.“

Z výpisov SMS správ vyplýva, že navrhovateľka odporkyňu opakovane žiadala o vrátenie peňazí. Zo správ vyplýva tiež, že navrhovateľka odporkyni poskytovala finančné prostriedky. Zo správ je zrejmý tok finančných prostriedkov i medzi ďalšími osobami. Zo správy z 8. 8. 2012 napríklad vyplýva, že odporkyňa je „dlžná nie malú sumu/. Zo správ je zrejmé, že odporkyňa pýtala peniaze aj pre vlastnú potrebu /úhrada pokút, vrátenie peňazí okrem iného aj do herne, nejakej rodine../ Zo správy 7. 8. 2012 o 0:11:27 vyplýva práve úmysel podpísať zmluvu na 80000 eur.

Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplývajú výbery na meno E. 5. 7. 2012 v sume 900 eur, 6. 8.2012 - 500 eur, na meno F. v období od 17. 5. 2012 do 30. 7. 2012 spolu 1440 eur, na meno F. za obdobie od 10. 5. 2012 do 16. 7. 2012 spolu 960 eur, na meno E. 750 eur spolu /12. 6. a 19. 6. 2012/, na meno A.á od 9. 5. 2012 do 31. 7. 2012 spolu 2150 eur, na meno T.o od 27. 4. 2012 do 2. 8. 2012 spolu 2170 eur, L. od 15: 5. 2012 do 24. 7. 2012 spolu 1600 eur, na meno F. za obdobie od 21. 2. 2012 do 8. 6. 2012 spolu 22.570 eur, L. za obdobie od 1. 4. 2012 do7. 8. 2012 v SLSP 24120 eur, OTP 14.990 eur, Quatro 2000 eur.

Z Čestného prehlásenia T. vyplýva, že navrhovateľke požičala 1800 eur, F. si podľa čestného prehlásenia požičal od svojej mamy F. 5000 eur z dôvodu mjetkového vysporiadania s navrhovateľkou, F. podľa čestného prehlásenia požičal navrhovateľke 3000 eur, J. si v máji 2010 d navrhovateľky požičal 2500 eur a 20. 6. 2012 ich vrátil.

Navrhovateľka súdu predložila Zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Quatro zo dňa 24. 4. 2012, predmetom ktorej bola suma 2000 eur, Zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľnou zo dňa 6. 7. 2012 v sume 19000 eur so splátkami 272,93 eur mesačne, splatnosť úveru 20. 7. 2011, úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške. Ďalej predložila Zmluvu o účte sporenia v SS zo dňa 28. 6. 2012, žiadosť o prevod peňažných prostriedkov z účtu sporenia na osobný účet, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 28. 6. 2012 so SS, predmetom ktorého bola suma 13000 eur, poskytnutá okamžite, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27. 4. 2012 na uspokojenie pohľadávky 600 eur, Zmluvu o OTPHYPO úvere zo dňa 24. 5. 2012 , predmetom ktorej bol spotrebný úver 26400 eur, Rozhodnutie SK O. č. V 854/12, zo dňa 18. 6. 2012, ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko, predmetom ktorého bol byt č. X, O., ako aj zmluvu o zriadení tohto záložného práva. Predložila tiež Zmluvu s OTPbanka zo dňa 30. 7. 2012 o poskytnutí povoleného debetného zostatku, Zmluvu o medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel F. dňa 19. 6. 2012 s PSS na úver v sume 12700 eur, Zmluvu o OTPHYPO úvere, ktorú uzavrel F.a, predmetom bol spotrebný úver 63000 eur /, v tej súvislosti i zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť - rozostavaný rodinný dom /z ktorého podiel mal vyplatiť navrhovateľke/.

Z výpovede svedkyne X. vyplýva, že navrhovateľke požičala sumu 5.000 eur, ktoré poskytla odporkyni. Potvrdila tiež výhražné správanie sa odporkyne voči navrhovateľke rôznou formou, pri ktorej bola svedkyňa prítomná. Svedkyňa potvrdila okolnosti podpísania zmluvy, pričom sama bola oboznámená so zmluvou, na ktorej bola uvedená suma 80000 eur, nebola síce priamo pri podpise, ale poskytnutie ďalšej časti pôžičky podmienila podpisom zmluvy, čo sa aj stalo. Tiež potvrdila, že zmluva bola navrhovateľkou vopred pripravená a údaje dopísané rukou dopísala pri podpise zmluvy.

Svedok F. potvrdil, že telefonicky sa odporkyňa navrhovateľke vyhrážala, pýtala peniaze. Sám jej postupne vyplatil podiel na ich dome vo výške 25000 eur. Videl zmluvu o pôžičke, na ktorej bola uvedená suma 80000 eur, i keď pri jej podpise nebol prítomný. Sám jej navrhol podpísanie zmluvy, keďže o požičaných peniazoch nemala doklady.

Svedok MT. potvrdil skutočnosť, že odporkyni takisto poskytol čiastku 7.660 eur, jej otcovi 20.000 eur, ktoré mali zhodnotiť, tieto čiastky mu však neboli vrátené. Rovnako nemal potvrdenie o prevzatí týchto čiastok. Od navrhovateľky sa dozvedel, že takisto odporkyni poskytla peniaze, nebol však prítomný pri ich odovzdávaní a k samotnému predmetu sporu a vzťahu účastníkov sa nevyjadril. Objasnil len okolnosti spôsobu používania peňazí odporkyňou.

Zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že k poskytnutiu čiastky 80000 eur nemalo dôjsť jednorazovo pri podpise zmluvy, jedná sa o deklarovanie skutkového stavu za obdobie od 23. 4. 2012 do 7. 8. 2012, kedy boli prostriedky poskytované. Zo samotných výpovedí oboch účastníčok vyplýva, že k odovzdávaniu peňazí došlo postupne a túto skutočnosť potvrdila i odporkyňa. Okolnosti účelu /“zhodnocovania“/ takto poskytovaných prostriedkov z hľadiska trestno-právneho nie sú predmetom tohto konania.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je neformálne dvojstranné konanie. Podstatné časti zmluvy sa týkajú určenia veci. Môže ísť podľa povahy veci len o veci hnuteľné, i peniaze, ktorých sa zmluva bude týkať predovšetkým.

V danom prípade účastníčky uzavreli Zmluvu o pôžičke peňazí, ktorá mala náležitosti zmluvy o pôžičke, t. j. predmet pôžičky aj dobu splatnosti. Odporkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila skutočnosť, že podpísala túto zmluvu. Svoj podpis nenamietala a pokiaľ namietala podpis listiny, nevyvrátila skutočnosť, že podpísala práve predloženú Zmluvu o požičaní peňazí. Podpísanie zmluvy potvrdila i svedkyňa X., ktorá bola v čase jej podpisu v byte navrhovateľky a zmluva bola podpisovaná pri byte. Sama odporkyňa potvrdila, že navrhovateľka postupne odovzdávala peňažné prostriedky, i keď sumu nekonkretizovala. Na druhej strane navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi - výbermi, úvermi, ale i svedeckými výpoveďami svedkyne X.o a svedka I. zdroj finančných prostriedkov. Odporkyńa ani nepopierala skutočnosť, že takto poskytované finančné prostriedky mali byť zhodnotené treťou osobou. Jej tvrdenie, že medzi účastníčkami došlo k uzavretiu pôžičky, predmetom ktorej mala byť čiastka 80 eur, nebolo preukázané a javí sa ako účelové práve s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti.

Odporkyňa nevyvrátila tvrdenie navrhovateľky, že jej postupne pôžičku poskytla /teda že sama chcela zhodnotiť peniaze a dosiahnuť zisk/, pričom nebolo sporné, že sama navrhovateľka nedisponovala dostatočnými prostriedkami na poskytnutie pôžičky, tieto si zadovážila formou pôžičiek /čiastočne výplatou podielu od svedka I./. Tvrdenie, že navrhovateľka odporkyňu oslovila so žiadosťou o získanie finančných prostriedkov „formou ich zhodnotenia“ teda nebolo preukázané. Z vyjadrenia navrhovateľky len vyplýva, že odporkyňa jej za poskytnuté peniaze vyplatí zo svojho obchodu nejaký zisk, bližšie nekonkretizovaný. Za daného stavu má súd za to, že zo strany navrhovateľky sa skutočne jednalo o pôžičku v prospech odporkyne, nakoľko nebolo ani preukázané, že by navrhovateľka sama jednala s osobami, prostredníctvom ktorých odporkyňa zisky mala dosahovať. I výpisy SMS potvrdzujú, že sa malo jednať medzi účastníčkami o pôžičku. Nespornou bola však i skutočnosť, že navrhovateľka od takto poskytnutej pôžičky očakávala zúročenie, ktoré definovala až v zmluve o pôžičke výškou úrokov 15,5% ročne, pričom zmluva bola vypracovaná a podpísaná až po poskytnutí pôžičky, nie v čase jej poskytnutia. Uzavretie zmluvy až po poskytnutí predmetu pôžičky /nie v čase poskytnutia/ nerobí zmluvu samo osebe neplatnou. Podpisom zmluvy deklarovala odporkyňa skutkový stav, ktorým uznala svoju pohľadávku voči navrhovateľke a zaviazala sa ju vrátiť v dohodnutej lehote. Navrhovateľka pritom predložila dôkazy o tom, že finančnými prostriedkami, ktoré odporkyni poskytla ako pôžičku, disponovala - formou úveru / ktorý neinvestovala preukázateľne napr. do nehnuteľnosti/, formou pôžičiek od vypočutých svedkov X. a osôb, ktorých predložila výpisy z účtov práve v spornom období, ako aj prostriedkami získanými od svedka I.. Jednalo sa vo všetkých prípadoch o prostriedky takto čerpané a získané v spornom období, kedy navrhovateľka odporkyni postupne prostriedky odovzdávala. V tomto smere navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, ktoré odporkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila. I z jej vyjadrenie je nesporné, že malo dôjsť k vráteniu finančných prostriedkov /zhodnotenou, resp. zúročenou formou/.

Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle môže byť urobený konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

V danom prípade súd dospel k záveru, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Vyplýva to z predloženej zmluvy, výpovedí svedkov X. ako aj z bankových výpisov s spojení s úverovými zmluvami /finančné prostriedky v hotovosti/, ktorými prostriedkami navrhovateľka odporkyni pôžičku poskytovala. Odporkyňa žiadnym relevantným spôsobom tvrdenia a dôkazy navrhovateľky nevyvrátila a nespochybnila, naopak, potvrdila „vkladanie“ prostriedkov zo strany navrhovateľky do jej obchodných transakcií, ktoré odporkyňa neobjasnila. Z výpovedí účastníčok i svedkov vyplýva, že tieto prostriedky poskytovala navrhovateľka odporkyni ako pôžičku, ktorú mala odporkyňa navrhovateľke vrátiť s tým, že lehota splatnosti bola dohodnutá preukázateľne až v písomnej zmluve účastníčok /pri odovzdávaní jednotlivých čiastok lehota splatnosti preukázaná nebola/. Prejav vôle zo strany oboch účastníčok v čase vzniku ich vzťahu, t. j. odovzdávania jednotlivých čiastok, bol nepochybne taký, že k vráteniu peňazí navrhovateľke dôjde /nejednalo sa o dar, plnenie bez právneho dôvodu alebo iný právny dôvod poskytnutia tohto plnenia/. Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že práve s poukazom na vôľu účastníčok sa jednalo o zmluvu o pôžičke, pre platnosť ktorej sa nevyžaduje nevyhnutne písomná forma, táto bola uzavretá v záujme právnej istoty. Navrhovateľka preukázala zdroj finančných prostriedkov, odporkyňa jej tvrdenie nevyvrátila a potvrdila tým, že odporkyňa jej dávala peniaze, ktoré následne odovzdávali tretej osobe za účelom dosiahnutia zisku. Navrhovateľka však tieto peniaze neodovzdávala priamo tejto tretej osobe, ale odporkyni. Z toho je potom založený právny vzťah navrhovateľky a odporkyne.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, a preto mu vyhovel v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania a vo zvyšku v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V súlade s týmto ustanovením zákona priznal súd úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby, porada s klientom /po podaní odporu/, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania, pojednávanie 28. 1. 2014, 3. 4. 2014, 12. 6. 2014 á 585,89 eur, paušál za r. 2013 - 6x7,81 eur, 3x8,04 eur, DPH 20% v , , , vyhl. č. vyhl. č. Takto priznané trovy právneho zastúpenia považoval súd za účelné. Za neúčelné súd považoval ďalšiu poradu s klientom 1. 5. 2013 -ohľadne návrhu na prerušenie konania, 12. 11. 2013 - ďalšia porada s klientom ohľadne prerokovania výpovede žalovanej na pojednávaní 7. 11. 2013, 9. 6. 2014 - ďalšia porada s klientom ohľadne prerokovania ďalšieho postupu vo veci po pojednávaniach s prerokovaním možnosti doplnenia dokazovania. Tieto úkony súd nepovažoval za účelné, keď prerokovanie návrhu na prerušenie

konania nevyžaduje od zástupcu ako advokáta prerokovanie s klientom /jedná sa o právne zhodnotenie, pre ktoré práve slúži zastupovanie účastníka z radov advokátov/, rovnako ďalšie porady - prerokovanie ďalšieho postupu po každom pojednávaní sa nejaví ako účelné a je súčasťou právneho zastupovania, obsiahnuté v úkone za účasť na pojednávaní. Trovy právneho zastúpenia potom predstavujú čiastku 6.145,59 eur.

V zmysle ust. . súd zrušil platobný rozkaz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.