Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-163-2013.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/163/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: O. F., bytom Q., W. XXX/XXX, zastúpená JUDr. Dagmar Danóciovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Hodálova 2, proti odporcom: 1. C. C., bytom R., N. N. studni XXX/X, 2. V. C., bytom R., N. N. studni XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, o určenie priebehu hranice pozemkov, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. februára 2013 č. k. 15C/18/2007-219, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že hranica medzi nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území A., obec Nitra, zapísanou na LV č. XXXX ako CKN parcela č. 9/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2 a nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území A., obec Nitra, zapísanou na LV č. XX ako CKN parcela č. 14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1108 m2, prechádza bodmi 258-24, 258-29 a 258-30 tak, ako je zakreslená v grafickej prílohe znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 08. 10. 2012 znalca X.. G. I., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súd ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania a náhrade trov konania, ktoré platil štát, rozhodne samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) OSP, § 124 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 162/1995 Zb. a § 151 ods. 3 OSP. Poukázal na to, že určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susednými pozemkami treba len rekonštruovať, ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, v takom prípade ide o určenie, ktorému z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha. Súd prvého stupňa mal bezpečne preukázané, že v prejednávanej veci hranicu netreba obnoviť, t. j. rekonštruovať, ale navrhovateľka napáda správnosť existujúcej geometrickej hranice. Odporcovia v 1. a 2 rade si uplatňujú vlastnícke právo k časti susediacej parcely, ktorá doposiaľ nebola geometricky vyčlenená a svoje vlastnícke právo vyvodzujú z vydržania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že sporná plocha bola súčasťou parcely č. 9/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2. Z výsledkov znaleckého dokazovania bolo preukázané, že pôvodná parcela 9/1 bola rozdelená na parcelu č. 9/1 - zastavaná plocha o výmere 1 m2, parcelu č. 9/5 - zastavaná plocha o výmere 3 m2 a parcelu č. 9/6 - zastavaná plocha o výmere 1 m2. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že stavby odporcov zasahujú do vlastníctva navrhovateľky - sú označené novovytvorenou parcelou č. 9/5 - zastavaná plocha o výmere 3 m2 a okap stavieb odporcov zasahuje do vlastníctva navrhovateľky a je označený novovytvorenou parcelou č. 9/6 - zastavaná plocha o výmere 1 m2. Zo znaleckého dokazovania je zrejmé, že novovytvorené parcely č. 9/1, 9/5 a 9/6 na jednej strane a parcela č. 14 na
druhej strane sú susediacimi pozemkami. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali právny dôvod držby nehnuteľností. Týmto titulom nie je kúpna zmluva a iné listiny, ktoré tvrdili odporcovia a to s poukazom na to, že odporcovia v 1. a 2. rade spornú plochu užívali od roku 1966 až doposiaľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade nemali vedomosť o tom, že majú v držbe parcelu č. 9/1, nevedeli, že porušujú záujmy navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov. Preto sa nedá vychádzať z toho, že ako držitelia so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im vec - pozemok patrí. Preto sa nemohli stať vlastníkmi spornej plochy. Odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali okolnosti, z ktorých možno ukazovať na existenciu okolností, ktoré musia v spore preukázať ako držitelia tejto veci (nadobúdací titul). Navrhovateľka, ktorá mala dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby odporcov, toto dôkazné bremeno preukázala. Preukázala platný právny titul - dôvod nadobudnutia vlastníctva. Súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP rozhodol tak, že o náhrade trov konania a o náhrade trov konania, ktoré platil štát. rozhodne samostatným uznesením.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním odporcovia v 1. a 2. rade, domáhajúc sa jeho zmeny v zmysle ustanovenia § 220 OSP tak, že súd návrh navrhovateľky zamietne. V podanom odvolaní vytýkali súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že výroková časť rozsudku nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom, keď súd v rozsudku nesprávne určil priebeh hranice a to v časti identifikácie parciel, vrátane ich výmery, medzi ktorými má hranica prechádzať, pretože nebral do úvahy nový právny stav vytvorený na základe znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 08. 10. 2012, keď na základe výsledkov znaleckého dokazovania už parcela 9/1 neexistuje o výmere 5 m2, ale z tejto vznikli tri nové parcely: 9/1 o výmere 1 m2, 9/5 o výmere 3 m2 a 9/6 o výmere 1 m2. Ďalej poukázali na to, že od počiatku konania vznášali námietku vydržania spornej plochy. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že špecifikácia spornej plochy o rozlohe 5 m2 bola nesporne zistená až v tomto konaní. Z kúpnej zmluvy z roku 1966 jednoznačne vyplýva nadobudnutie ich vlastníckeho práva k parcele č. 14, avšak v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti nebolo možné, vzhľadom na dostupné metodicko-technologické postupy a prostriedky, určiť hranicu s rovnakou, resp. porovnateľnou presnosťou ako v súčasnosti, a teda zistiť vedomosť o priebehu hranice. Nakoľko im nebola zrejmá hranica vyplývajúca z právneho stavu, svoju dobromyseľnosť opierali o hranicu užívaciu, ktorá v tom čase zreteľne existovala a jej pozostatky sú preukázané vykonanou ohliadkou miesta samého dňa 29. 05. 2008, kde súd konštatoval, že na mieste samom sa nachádza starý kamenný múr vo výške asi 50 cm a nad ním sa nachádza drevená hrada starého dáta. Práve tento kamenný múr a stará klenbová pivnica, nachádzajúca sa presne pod letnou kuchyňou, sú dôkazom skutočnosti, že o usporiadaní pozemkových pomerov neboli počas 40 rokov žiadne pochybnosti, pričom navrhovateľka a jej právni predchodcovia boli s týmto stavom uzrozumení. Nakoľko na spornej ploche novovytvorenej parcely č. 9/5 sa nachádzajú stavby v ich vlastníctve, je zrejmá ich vôľa nakladať s vecou ako vlastnou a nie je možné uvažovať o právnom inštitúte detencie. Od okamihu nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. v roku 1966 užívajú predmetnú spornú plochu v dobrej viere až po kamenný múr nepretržite počas celej zákonom predpokladanej vydržacej doby. Odporcovia ďalej podaným odvolaním namietali nevykonateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa a to jednak z dôvodu už uvedeného nesprávneho označenia parciel, ako i z dôvodu, že súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že hranica medzi pozemkami je vlastne hranicou katastrálnou. Takýto rozsudok je de facto nevykonateľný zápisom do katastra nehnuteľností, pretože príslušná správa katastra nemôže fakticky zaznačiť, resp. zakresliť už existujúcu hranicu. Rozsudkom súdu prvého stupňa sa nenavodil stav, ktorým sa mohlo predísť aj ďalším možným sporom medzi týmito účastníkmi konania a to i s ohľadom na skutočnosť, že bod potenciálnej hranice, vzhľadom na jeho umiestnenie v stavbe v ich vlastníctve, nie je reálne vytýčiteľný v prírode na mieste samom.
K odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Má za to, že výroková časť rozsudku je správna, parcela č. 9/1 je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. územie A. a ona je jej výlučnou vlastníčkou. Novovytvorené parcely č. 9/5 a č. 9/6 uvedené vo Výkaze výmer geometrického plánu, ktorý tvorí grafickú prílohu znaleckého posudku č. 9/2012, znázorňujú spornú plochu predstavujúcu stavby odporcov, ktoré zasahujú do jej vlastníctva. Toto je zrejmé z poznámky č. 1 a 2. vo Výkaze výmer geometrického plánu. Nie je teda pravdou, že parcela č. 9/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2 neexistuje, práve naopak, táto je evidovaná na LV č. XXXX k. ú. A.. Ďalej uviedla, že odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by vlastnícke právo k spornej ploche nadobudli vydržaním, a teda neuniesli dôkazné bremeno. Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie odporcovia v 1. a 2. rade neboli ochotní zúčastniť sa
pojednávania, podrobne sa ku skutočnostiam ohľadne vydržania nevyjadrili a nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, ktorými by preukázali ich tvrdenia. Tiež nie je pravdou, že by odporcovia užívali spornú plochu nepretržite od roku 1966, keďže viacerí svedkovia potvrdili, že stavby boli stavané postupne asi do roku 2000. I odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 22. 07. 2008 uviedla, že šopu prestavali až v roku 1997. S názorom odporcov, že rozsudok nie je vykonateľný, nesúhlasila a poukázala na to, že rozsudok o určení priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter a nevytvára sa ním nový právny stav. Týmto rozsudkom sa deklaruje hranica pozemku v súlade s existujúcimi údajmi, ktoré sú zapísané v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností a nedochádza k zápisu novovytvorených parciel uvedených vo Výkaze výmer geometrického plánu tvoriaceho grafickú prílohu znaleckého posudku č. 9/2012. V danom prípade je deklarovanie existujúcej vlastníckej hranice na základe rozsudku podkladom dosiahnutia vytýčenia hranice pozemkov v teréne a tým riešenia sporu s odporcami ohľadne spoločnej hranice. Právoplatný rozsudok v tomto konaní by bol podkladom na konanie o odstránenie vedľajších stavieb odporcov v 1. a 2. rade postavených na spornej ploche, t. j. jej pozemku a to na novovytvorených parcelách č. 9/5 a č. 9/6 .
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 OSP) a po výsluchu právnych zástupcov účastníkov konania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 01. 2007, zmeneným na pojednávaní dňa 28. 04. 2009 a písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. 01. 2013, domáhala určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v kat. úz. A., obec Nitra, zapísanou na LV č. XXXX ako CKN parcela č. 9/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2 (vo vlastníctve navrhovateľky) a nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v kat. úz. A., obec Nitra, zapísanou na LV č. XX ako CKN parcela č. 14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1108 m2 (vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade) prechádza bodmi 258-24, 258-29 a 258-30 tak, ako je zakreslená v grafickej prílohe znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 08. 10. 2012 znalca X.. G. I., ktorý je nedeliteľnou súčasťou rozsudku.
Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Spravidla súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je i spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva, ktorá ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, a keďže je prostriedkom ochrany práv majiteľa pozemku, je svojou podstatou vlastníckou žalobou.
Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku
nemá konštitutívny účinok, ale má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom) na tvár miesta (v prírode). Potom i rozsudok o určení priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter, keď takýmto rozsudkom sa nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje , aký je právny stav priebehu hranice.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ale i súčasnou právnou úpravou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno, vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
Po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
V danej právnej veci bola nespornou skutočnosť, že účastníci konania sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. obec Nitra, zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky a na LV č. XX v spoluvlastníctve odporcov. Nespornou je i skutočnosť, že hranica dotknutých pozemkov je sporná, pričom odporcovia v 1. a 2. rade v rámci procesnej obrany tvrdili, že k ploche, ktorej sa zásah týkal, nadobudli vlastnícke právo vydržaním, keď, počnúc od roku 1962, resp. 1964 na nej postavili stavby a samotné oplotenie medzi nehnuteľnosťami má 80 rokov. Súd prvého stupňa v priebehu konania nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu X.. G. I., znalkyňu z odboru geodézia a kartografia, so zadanou úlohou obnoviť- rekonštruovať priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľky a vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade, vytýčiť hranicu na mieste samom a vyznačiť ju v prírode. Úlohou ustanovenej znalkyne bolo vypracovať znalecký posudok zodpovedajúci predpisom o vyhotovení geometrických plánov vrátane zakreslenej spornej plochy. Zo znaleckého posudku č. 9/2012 X.. G. I. je zrejmý záver, že vlastnícka hranica medzi parcelami reg. CKN č. 9/1 (vo vlastníctve navrhovateľky) a reg. CKN č. 14 (vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade) má priebeh po bodoch 258-24,258-29 a 258-30, znázornených v prílohe č. 1.3, str. 8 posudku. Stavby odporcov v 1. a 2. rade zasahujúce do vlastníctva navrhovateľky znalkyňa označila novovytvorenými parcelami reg. CKN č. 9/5 - zastavaná plocha o výmere 3 m2 a reg. CKN č. 9/6 - zastavaná plocha o výmere 1 m2, zameranými geometrickým plánom č. 15C/18/2007 tvoriacim prílohu č. 1.1. a 1.2 posudku. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je ďalej zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo k parcele. č. 14, kat. úz. A. v rozsahu 1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 08. 1966, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom pod RI 501/66, na základe ktorej zmluvy nadobudli spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 do bezpodielového spoluvlastníctva. Odporkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu parcely č. 14 v rozsahu 1, nadobudnutého dedením po smrti poručiteľky S. K., zomr. XX. XX. XXXX.
Pokiaľ súd prvého stupňa určil, že hranica medzi nehnuteľnosťou vo vlastníctve navrhovateľky (parcela č. 9/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2) a nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade (parcela č. 14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1108 m2) prechádza bodmi 258-24, 258-29 a 258-30, tak ako je zakreslená v grafickej časti znaleckého posudku č. 9/2012 zo dňa 08. 10. 2012 X.. G. I., jeho rozhodnutie je vecne správne. Takýto výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, keď zo znaleckého posudku č. 9/2012 X.. G. I. mal súd za preukázaný nesúlad medzi vlastníckou hranicou susediacich pozemkov účastníkov konania a hranicou užívacou,
pričom záber odporcov v 1. a 2. rade z pozemku navrhovateľky predstavuje časť o výmere 4 m2. Ak sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, na požadovanom určení má naliehaný právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP, ktorý je okrem uvedenej ochrany vlastníckeho práva daný potrebou vytýčenia hranice pozemkov medzi susediacimi pozemkami a súčasne toto rozhodnutie predstavuje právne relevantný podklad na dosiahnutie súladu stavu právneho so stavom užívacím, v konkrétnom prípade i vo forme prebiehajúceho stavebného konania o odstránenie stavieb odporcov v 1. a 2. rade. Tak, ako odvolací súd konštatoval vyššie, rozsudkom súdu sa nevytvára nový právny stav, keď súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice pozemkov a takého rozhodnutie má deklaratórny charakter. Pokiaľ teda znalkyňa X.. G. I. v zmysle zadania súdu prvého stupňa geometrickým plánom č. 15C/18/2007, tvoriacim prílohu č. 1.1 a 1.2 znaleckého posudku č. 9/2012, zamerala časť predstavujúcu zásah odporcov do vlastníctva navrhovateľky parcelami č. 9/5 - zastavaná plocha o výmere 3 m2 a č. 9/6 - zastavaná plocha o výmere 1 m2, je zrejmé, že uvedeným zameraním označila časť stavieb odporcov v 1. a 2. rade presahujúcich do vlastníctva navrhovateľky bez toho, aby toto malo za následok vytvorenie nového právneho stavu, zapísateľného do katastra nehnuteľností. Z bodu III. znaleckého posudku a prílohy č. 1.1. a 1.2 grafickej časti znaleckého posudku je zrejmé, že novovytvorenými parcelami č. 9/5 a 9/6 sú označené stavby odporcov v 1. a 2. rade zasahujúce do vlastníctva navrhovateľky a geometrický plán č. 15C/18/2007 bol vyhotovený len za účelom uvedeného zamerania, keď súčasne z bodu III. písomnej časti znaleckého posudku je zrejmý priebeh hranice medzi parcelami č. 9/1 a č. 14, čomu korešponduje príloha č. 1.3 str. 8 grafickej časti znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku je pritom jednoznačné, že vlastnícka hranica medzi parcelami č. 9/1 a č. 14, ako i sporná plocha je zakreslená v prílohe č. 1.3 grafickej časti znaleckého posudku. S ohľadom na vyššie uvedené a na dôvody podaného odvolania odvolací súd preto konštatuje, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné považovať za správny, určitý a vykonateľný, keď neoddeliteľnou súčasťou rozsudku súdu prvého stupňa je znalecký posudok č. 9/2012, tvorený písomnou i grafickou časťou ako celkom, s jednoznačným odkazom v písomnej časti posudku na konkrétnu grafickú časť posudku a vyhotovený za účelom určenia priebehu hranice susediacich pozemkov a zakreslenia plochy zásahu odporcov do vlastníctva navrhovateľky.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by k spornej ploche tvoriacej zásah do vlastníctva navrhovateľky nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali naplnenie všetkých zákonných predpokladov vydržania. Z vyjadrení odporcov v 1. a 2. rade je zrejmé len to, že odporkyňa v 2. rade užívala sporné nehnuteľnosti od narodenia (1942) a odporca v 1. rade vstúpil do užívania nehnuteľností v roku 1962, v ktorom roku uzatvoril manželstvo s odporkyňou v 2. rade. Taktiež je zrejmé to, že v rokoch nasledujúcich postavili odporcovia v 1. a 2. rade postupne na parcele č. 14 vedľajšie stavby (šopa, letná kuchyňa), zasahujúce do vlastníctva navrhovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu odporcovia v 1. a 2. rade nepreukázali tvrdenia o tom, že by až do roku 2003, kedy bol vykonaný štátny stavebný dohľad, boli dobromyseľní v tom, že užívajú svoje pozemky. Odporcovia v 1. a 2. rade neosvedčili existenciu takých okolností, ktoré by ich viedli k presvedčeniu, že do užívania nadobudli i toho času zamerané parcely č. 9/5 a 9/6, keď nepreukázali, že užívací stav nehnuteľností v čase, kedy vstúpili do užívania nehnuteľností, zodpovedá súčasnému užívaciemu stavu a že uvedená okolnosť ich viedla k presvedčeniu, že užívajú nehnuteľnosť, ktorá im patrí. Odporcovia, podľa názoru odvolacieho súdu, v konaní nepreukázali, že vo vzťahu k spornej hranici pozemkov po celú vydržaciu dobu pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať, nemali a ani nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im sporná plocha pozemkov patrí. Odporcov v 1. a 2. rade zaťažovalo procesné dôkazné bremeno osvedčenia nimi tvrdených skutočností o nadobudnutí spornej plochy do vlastníctva titulom vydržania, ich postoj v konaní však možno označiť skôr za pasívny, keď sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie konané pred súdom prvého stupňa dňa 31. 01. 2013, pojednávania nezúčastnili, pričom v konaní neprodukovali žiadne právne významné dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti.“ Podľa názoru odvolacieho súdu však odporcovia v 1. a 2. rade neosvedčili, že „so zreteľom na všetky okolnosti“ boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi sporných parciel č. 9/5 a č. 9/6, keď pred súdom prvého stupňa neprodukovali také dôkazy a netvrdili také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačné, že nemali a nemohli mať vedomosť o tom, že súčasný užívací stav nehnuteľnosti nemá priebeh po vlastníckej hranici pozemkov, ako i o tom, že ich presvedčenie, že im sporná plocha patrí, vychádzalo nielen z titulu nadobudnutia parcely č.
14 do vlastníctva, ale i z daného užívacieho stavu tejto nehnuteľnosti, v akom nehnuteľnosť prevzali a vstúpili do jej osobného užívania a ktorý zodpovedá i súčasnej dobe. Uvedené neosvedčili ani v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutí svedkovia, ktorí vo svojich svedeckých výpovediach nepotvrdili vyjadrenia odporcov v 1. a 2. rade, že hranicu pozemkov tvoril starý kamenný múr neurčitého veku, ktorý založil i užívaciu hranicu. S ohľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že odporcov v 1. a 2. rade nemožno považovať za oprávnených držiteľov spornej nehnuteľnosti parcely č. 9/5 a 9/6, a nemožno tak ustáliť záver, že k týmto nehnuteľnostiam nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
Záverom odvolací súd k vyjadreniu právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade na odvolacom pojednávaní, že zásah odporcov do vlastníctva navrhovateľky možno tolerovať z dôvodu, že v zmysle povolenej odchýlky merania až do 40 cm táto môže v danom prípade pokrývať rozsah zásahu odporcov do vlastníctva navrhovateľky, odvolací súd udáva, že v zmysle znaleckého posudku č. 9/2012 je presnosť merania metódou GPS 0,08 m, pričom krajná odchýlka dvoch meraní je 0,14 m a tieto hodnoty neprekračujú medzu povolenej odchýlky merania v zmysle technických predpisov, ako ani nepokrývajú zásah odporcov do vlastníctva navrhovateľky.
S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP nerozhodol o trovách konania. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude rozhodnúť o trovách prvostupňového, ako i odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.