Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4CoP-32-2014.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Subarea
4CoP/32/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. Z. X., (pôvodne S.), bytom I. U., zastúpenej Mgr. I. H., advokátom so sídlom U., C. G. X/B, proti odporcovi V.. K. S., bytom U., Z. XXX/X, t. č. D. nad U., W. XXXX/XXB, o určenie výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2013 č. k. 30P/362/2012-79 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi určenia výživného na manželku v sume 300 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania v rozhodnom čase žili v manželstve, ale nebola splnená základná podmienka pre priznanie výživného, a to, že by odporca neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke určenú mu ustanovením § 71 ods. 1 Zákona o rodine tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že životná úroveň odporcu nebola v sledovanom období vyššia, ako životná úroveň navrhovateľky. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie 01/2011 až 04/2013 (kedy bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené) bol vo výške vo výške 639,53 Eur (príjem navrhovateľky z pracovného pomeru bol 10.477,81 Eur, plus nemocenské dávky za 11/012-2/2013, 1.033,90 Eur, spolu príjem 11.511,71 Eur :18 mesiacov). Odporca mal v rozhodnom období priemerný mesačný zárobok vo výške 1.447,63 Eur. V konaní bolo preukázané, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti na konci septembra 2012 a v sledovanom období 11/2012 až 03/2013 navrhovateľke prispieval úhradou nájomného a inými platbami na domácnosť spolu vo výške 205,61 Eur mesačne. Na potreby detí prispieval sumou 334,08 Eur mesačne. Spolu na potreby navrhovateľky a detí odporca uhradil mesačne sumu 539,69 Eur. Odporcovi tak mesačne zostala suma 907,99 Eur (príjem 1.447,63 Eur - výdavky 539,69 Eur). Priemerný mesačný príjem navrhovateľky v rozhodnom období bol vo výške 845,14 Eur mesačne (639,53 Eur z pracovného pomeru včítane nemocenských dávok za rozhodné obdobie + 205,61 Eur platby odporcu navrhovateľke na úhradu nájomného a iných platieb do jej domácnosti). Súd pri rozhodovaní o výživnom pre navrhovateľku prihliadol aj na zistenie, že navrhovateľka v dňoch 22.09.2012 a 23.09.2012 vybrala bez súhlasu odporcu z jeho účtu 2-krát po 1.000,- Eur pre vlastnú potrebu. V konaní nebolo preukázané, že odporca má vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľka. V rozhodnom období mal súd za preukázané, že odporca prispieval nielen na potreby navrhovateľky, ale aj na potreby mal detí, ktoré zostali žiť v domácnosti s navrhovateľkou. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca si neplní voči nej vyživovaciu povinnosť preto súd považoval za nepreukázanú. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žiaden z účastníkov si trovy konania neuplatňoval.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote navrhovateľka, navrhovala zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej výživné od novembra 2012 do marca 2013 vo výške 1500 Eur. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že súdom vypočítaný jej priemerný mesačný príjem od obdobia 01.01.2011 do 04/2013 je nesprávny, nakoľko súd mal deliť celú sumu jej príjmu vo výške 11.511,70 Eur číslom 28 a nie 18, pričom takto vypočítaný mesačný príjem navrhovateľky predstavuje sumu 411,13 Eur. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa posudzoval jej príjem od januára 2011, ale odporcov príjem nevyčíslil v rovnakom období. Iba v prípade piatich posudzovaných mesiacoch (od podania návrhu do rozvodu) boli príjmy nasledovné: príjem odporcu za 5 mesiacov od novembra 2012 do marca 2013 = 7.238,15 Eur, príjem navrhovateľky + výživné na deti + náhrada príjmu počas práceneschopnosti = 3.659,37 Eur, rozdiel v životnej úrovni za 5 mesiacov = 3.578,78 Eur, keď odporca mal každý mesiac príjem vyšší o 715,75 Eur. Nie je preto pravda, že životná úroveň navrhovateľky bola rovnaká ako odporcova. Ďalej mala za to, že výdavok na zaplatenie bytu nemôže byť predsa jej príjem, preto súd mal postupovať tak, že od odporcovej čistej mzdy mal odpočítať opodstatnené výdavky (na byt) a výživné na deti. Od jej čistej mzdy mal súd prvého stupňa odpočítať všetky výdavky na chod domácnosti - elektrina, plyn, všetky predložené bločky a následne výsledná suma na navrhovateľku a na odporcu sa mala porovnať. Poukázala na to, že pokiaľ sa týka jej práceneschopnosti z výpisu účtov aj z potvrdenia od zamestnávateľa a sociálnej poisťovne je zrejmé, že jej príjem bol iný ako je uvedený v odôvodnení rozsudku. V januári a vo februári 2013 jej nemocenské dávky predstavovali 390,80 Eur mesačne a výživné za obdobie január a február odporca na tri deti zaplatil vo výške 220 Eur, pričom jeho príjem v týchto mesiacoch činil cca 1.447,63 Eur. Z uvedeného je teda zrejmá rozdielna životná úroveň manžela a manželky v posudzovanom období. Súd prvého stupňa taktiež mal vziať do úvahy, že mzda sa platí mesiac pozadu a nie mesiac dopredu, teda jej príjmy boli v novembri 2012 vo výške 672,95 Eur, v decembri 2012 429,88 Eur + 239,60 Eur, nemocenské dávky v januári 2013 390,80 Eur nemocenské dávky + 110 Eur výživné na tri deti, vo februári 2013 390,80 Eur nemocenské dávky + 110 Eur výživné na tri deti a v marci 2013, 682,64 Eur + 210 Eur výživné na tri deti + doplatok dlžného výživného 420 Eur a preplatenie práceneschopnosti zo sociálnej poisťovne vo výške 12,70 Eur. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy predložené potvrdenia o výdavkoch, keď osem mesiacov viedla sama celú domácnosť s tromi deťmi, teda z jej príjmov žili štyri osoby, pritom platila náklady na bývanie, plyn a elektriku, zakúpila práčku, platila deťom lieky, oblečenie, školské výdavky, hygienické potreby, cestovné, lyžiarsky (potvrdenia zo školy, potvrdenia o platbe, účtenky, prevody platieb na dopravné karty MHD). Zároveň platby (ako výdavky) odporcu boli bezúčelové, pretože nič z toho čo platil, nemohla s deťmi používať, týkalo sa to telefónu, počítača, televízora, opti boxu zariadenia pre satelit. Taktiež odporca nemusel platiť poistenie za auto, keďže auto odhlásil z evidencie. Auto nemohla používať, pretože nemá STK a doklady od auta a technické osvedčenie má odporca.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa správne uviedol priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 11/2011 až 04/2013 (kedy bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené) v rozsahu 18 mesiacov vo výške 639,53 Eur. Na základe vykonaného dokazovania taktiež správne konštatoval, že jeho životná úroveň nebola v sledovanom období vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Na porovnanie životných úrovní oboch účastníkov vzal do úvahy nielen priemerný príjem účastníkov v sledovanom období, ale aj to, že v rozhodnom období prispieval nielen na potreby navrhovateľky, ale aj na potreby maloletých detí, ktoré zostali byť v domácnosti s navrhovateľkou a ďalej aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka si bez dovolenia odporcu v septembri 2012 vybrala z jeho účtu celkovú sumu 2.000 Eur pre svoje potreby. Porovnanie reálnych výdavkov oboch účastníkov súdom prvého stupňa považoval za správne, pretože preukázateľne s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti nebýval a aj napriek tomu jej hradil nájom aj iné platby v domácnosti, čo v konaní preukázal. Poprel, že navrhovateľka musela kupovať práčku, pretože sám kúpil práčku do domácnosti v máji 2012, ktorá má štandardnú záruku dva roky. V rozhodnom období platil deťom cestovné náklady a ostatné výdavky ako lyžiarsky výcvik a formou posielania finančných prostriedkov na osobné účty detí. Peniaze boli posielané na účty detí po dohode s ich matkou a deti ich vždy na konkrétne účely, a to cestovné náklady, sporenie, lyžiarsky výcvik a pod., vždy podľa konkrétnych potrieb detí v daný mesiac. Tieto skutočnosti sú preukázané výpismi z jeho účtu a z účtu detí v priebehu dokazovania na súde prvého stupňa. Pokiaľ sa týka námietky, že hradil bezúčelové výdavky uviedol, že v septembri 2012 vzal telefón, ale len jeden z dvoch, a to bez kábla, takže navrhovateľka s deťmi mohla telefonovať.
Taktiež v septembri vzal počítač, ale v domácnosti ostal druhý počítač, ďalej používali notebook od Ing. X., jej otca a tiež počítač z materskej škôlky. Internet teda používať mohli, taktiež z domácnosti vzal len jeden z dvoch televízorov, ďalej platil káblovú televíziu, aby mohli pozerať televízor naďalej. Uviedol, že v septembri 2012 vzal optibox zariadenie pre satelit z dôvodu, že v domácnosti zostala káblová televízia, ktorú naďalej platil a ktorú aj reálne využívali, preto nebol dôvod, aby na jednom televízore pozerali zároveň káblovú televíziu aj satelitnú. Poukázal na to, že poistenie za auto uhradil v novembri 2012, pretože auto bolo vyradené z evidencie až 26.03.2013. Auto navrhovateľka používala, aj napriek tomu, že nemala doklady od auta, pretože ho odviezla 13.10.2012 z Vranova nad Topľou do Trenčína a odvtedy ho mala a stále má. Auto malo platnú STK až do dátumu odhlásenia auta z evidencie, t. j. 26.03.2013.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam navrhovateľky o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Okolnosti namietané navrhovateľkou k odvolaniu vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná v napadnutom rozsudku prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t. z. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden za manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť na domácnosť.
Tento druh vyživovacej povinnosti vzniká uzavretím manželstva a existuje dovtedy, kým existuje samotné manželstvo, pričom podmienkou jej vzniku je skutočnosť, že manželia spoločne nehospodária a ich životná úroveň nie je rovnaká a základným cieľom inštitútu vyživovacej povinnosti je zmiernenie nerovnováhy v materiálnom zabezpečení.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo preukázané, že účastníci boli v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa manželmi, nežili v spoločnej domácnosti od septembra 2012. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.03.2013 č. k. 30P/248/2012-51. Maloleté deti z manželstva pochádzajúce H., K. a I. boli na základe schválenej rodičovskej dohody súdom zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletému H. sumou po 200 Eur mesačne, maloletej K. sumou po 200 Eur mesačne a mal. I. sumou po 100 Eur mesačne k rukám navrhovateľky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2013.
Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu na začatie konania práceneschopná, konkrétne od 02.11.2012 do 01.02.2013, t. j. v rozsahu 12 týždňov. Za rozhodné obdobie (od podania návrhu 09.11.2012 do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov 22.04.2013) čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky bol - v mesiaci november 2012 440,06 Eur + 239,60 Eur nemocenské dávky, v mesiaci december 2012 nemocenské dávky vo výške 390,80 Eur, v mesiaci január 2013 nemocenské dávky 390,80 Eur, v mesiaci február 2013 685,75 Eur + 12,70 Eur nemocenské dávky, v mesiaci marci 2013 841,40 Eur a v mesiaci apríli vo výške 714,28 Eur. Spolu príjem navrhovateľky v rozhodnom období predstavoval sumu 3.715,39 Eur. Čistý priemerný mesačný príjem za rozhodné obdobie (cca 5 a pol mesiaca) činil 675,52 Eur (3.715,39 Eur : 5,5 mesiaca). Odporca za rozhodné obdobie od novembra do apríla 2013 dosiahol príjem vo výške 8.470,83 Eur (november 2012 vo výške 1.548,91 Eur, december 2012 vo výške 1.311,92 Eur, v januári 2013 vo výške 1.496,56 Eur, vo februári 2013 vo výške 1.553,01 Eur, v marci 2013 vo výške 1.247,06 Eur a v apríli 2013 vo výške 1.313,37 Eur) z čoho čistý mesačný príjem za rozhodné obdobie predstavuje sumu 1.540 Eur (8.470,83:5,5 mesiacov). V konaní bolo preukázané, a to výpisom z účtu odporcu, že v rozhodnom období platil mal. K. a H. mesačne cestovné, a to v novembri 2012 spolu vo výške 60 Eur, v decembri 2012 spolu vo výške 60 Eur, v januári 2013 spolu vo výške 90 Eur, vo februári 2013 spolu vo výške 90 Eur, poistku mal. K. a H. mesačne spolu vo výške 13,80 Eur. Ďalej odporca od novembra 2012 do marca 2013 platil mesačné nájomné za byt po 140 Eur mesačne, káblovú televíziu po 7,69 Eur, satelitnú televíziu po 14,80 Eur mesačne, poplatok za telefón - pevná linka po 9,92 Eur v mesiacoch november a december 2012, v mesiacoch január, február, marec po 8,53 Eur mesačne. Okrem toho v mesiaci január zaplatil poistku na osobné motorové vozidlo vo výške 105,30 Eur, v mesiaci január 2013 koncesionárske poplatky vo výške 55,68 Eur, poistku na byt na jeden rok vo výške 19,42 Eur . Z výpisu účtu odporcu bolo preukázané, že v mesiaci december 2012 zaplatil mal. K. na lyžiarsky výcvik 100 Eur a mal. H. sumu 120 Eur a v mesiaci február 2013 doplatok na lyžiarsky výcvik mal. H. vo výške 40 Eur. V rozhodnom období výživné na maloleté deti pochádzajúce z manželstva zaplatil v mesiaci január 2013 vo výške 110 Eur, v mesiaci február 2013 vo výške 110 Eur, v mesiaci marec 2013 vo výške 210 Eur. Odporca takto prispel na náklady domácnosti aj na potreby maloletých detí v rozhodnom období sumou 2041,59 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 371,20 Eur. Z uvedenej sumy výživné na tri maloleté deti za toto obdobie predstavovalo sumu 840 Eur, čo je v priemere suma 152,73 Eur na všetky tri mal. deti (840 : 5,5). Ako vyplýva z rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, odporca sa zaviazal platiť na maloleté deti výživné spolu sumou 500 Eur mesačne, pritom keď od priemerného čistého mesačného príjmu odporcu v rozhodnom období, a to sumy 1.540 Eur odrátame sumu 371,20 Eur, ktorou prispieval na potreby domácnosti, na potreby a na výživné maloletých detí mesačne dostaneme sumu 1.168,80 Eur (1540 - 1371,20), z ktorého príjmu je odporca povinný platiť výživné na tri maloleté deti aj na čas do rozvodu manželstva v rozsahu ako sa zaviazal v rozvodovom rozsudku, t. j. 500 Eur. Pokiaľ v rozhodnom období odporca výživné na deti zaplatil sumou 152,73 Eur mesačne, znamená to, že zo sumy 1.168,80 Eur je potrebné odrátať ešte sumu cca 347 Eur, ktorá suma predstavuje zročné výživné na tri mal. deti na čas do rozvodu manželstva účastníkov, vzhľadom na zákonnú povinnosť odporcu platiť výživné na mal. deti v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam a schopnostiam. Po odpočítaní sumy 347 Eur od sumy 1168,80 Eur, zostáva odporcovi suma v rozhodnom období na uspokojenie jeho životných potrieb vo výške 821,80 Eur. Ak navrhovateľka v rozhodnom období dosahovala príjem 675,52 Eur, k tomuto je potrebné pripočítať náklady, ktoré hradil odporca na bývanie a na potreby a výživné maloletých detí, t. j. sumu 371,20 Eur priemerne mesačne, dostaneme sumu 1.046,72 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že odporcovi po zaplatení výživného na tri deti pochádzajúce z manželstva zostane porovnateľná suma s príjmom navrhovateľky, ktorá taktiež má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, náklady na bývanie. Životná úroveň oboch účastníkov je teda v zásade rovnaká, pričom správne súd prvého stupňa prihliadol i na tú okolnosť, že navrhovateľka v dňoch 22.09.2012 a 23.09.2012 vybrala bez súhlasu odporcu z jeho účtu 2x po 1000 Eur pre vlastnú potrebu. Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní a týkajúce sa výpočtu jej príjmu a príjmu odporcu neboli preto dôvodné. V konaní nebolo poukázané, tak ako to tvrdila odvolateľka, že 8 mesiacov viedla domácnosť s tromi deťmi a z jej príjmov žili 4 osoby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že platby odporcu boli bezúčelové, pretože nič už z toho čo platil nemohla s deťmi používať, týkalo sa to telefónu s káblom, počítača, internet, televízor, káblového televízora, optiboxu zariadenia pre satelit, odporca tieto tvrdenia navrhovateľky poprel a poukázal na to, že vzal jeden z dvoch telefónov aj to bez kábla aby mohli telefonovať, v domácnosti zostal druhý počítač, internet používať mohli, televízor vzal len jeden z dvoch, pričom poukázal na to, že káblovú televíziu neplatil zbytočne, ale preto aby mohli pozerať ďalej televízor. Uviedol, že v septembri 2012 vzal optibox zariadenie pre satelit z dôvodu, že v domácnosti zostala káblová televízia, ktorú naďalej platil, a ktorú aj reálne navrhovateľka
s deťmi využívali. Preukázané bolo výpisom z účtu odporcu, že poistenie za auto uhradil v novembri 2012. Odhlásené z evidencie bolo až 26.03.2013. Nedôvodná bola aj námietka navrhovateľky ohľadne nesprávneho výpočtu jej priemerného mesačného príjmu za obdobie od 01/11 do 04/13, keď zo správy zamestnávateľa navrhovateľky predloženej súdu prvého stupňa (č.l. 30) je zrejmé, že zamestnávateľ predložil súdu potvrdenie o príjme navrhovateľky za obdobie od 11/11 do 08/13. Z tohto potvrdenia vyplýva, že navrhovateľka za obdobie od 11/2011 do 04/2013 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 10.477,81 Eur, tak ako konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa. Ak súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2011 do 04/2013 činil 10.477,81 Eur, išlo len o zrejmú nesprávnosť v písaní (správne malo byť od 11/2011 do 04/2013), ktorá okolnosť však nie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .