Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/287/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: TATRAREKREA, spol. s r.o., so sídlom K Zábraniu 623, 911 01 Trenčín, IČO: 31 734 316, zast. JUDr. Dagmar Vavreková, advokátka, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy č. 44/a, 825 11, Bratislava, IČO: 35 815 256, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod č. EX 28/10 o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdnej exekútorky proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -287 zo dňa 30.06.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie súdnej exekútorky proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -287 zo dňa 30.06.2021 o d m i e t a . II. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci osobou sudcu, A) podľa v spojení s (ďalej len „“) opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora, v časti výroku uznesenia nasledovným spôsobom: „ Súd určuje trovy súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica vo výške 19.986,68 Eur, ktoré má povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, B) zároveň opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora, v časti celého odôvodnenia a C) opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora, v časti poučenia uznesenia nasledovne: „Proti výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.“

2. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci rozhodol opätovne o oprave uznesenia č.k. -203 zo dňa 17.09.2015, o trovách súdneho exekútora potom, čo už raz rozhodol o jeho oprave uznesením č.k. -225 zo dňa 11.01.2016, avšak Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté opravné uznesenie, uznesením č.k. -272 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. V zmysle pokynov odvolacieho súdu súd prvej inštancie okrem realizácie opravy v časti výšky odmeny súdnej exekútorky, ktorú súd prvej inštancie s poukazom na , NR SR č. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len: „EP“) ustálil v zmysle vyčíslenia súdnej exekútorky v spojení s nálezom -42 na sumu 19.986,68 Eur, opravil aj k tomuto výroku prislúchajúce odôvodnenie, nakoľko jeho pôvodný obsah vôbec nekorešpondoval s jeho výrokom, resp. odôvodnenie k nemu absentovalo. Napokon súd prvej inštancie pochybil aj pri uvádzaní nesprávneho poučenia o prípustnosti opravného prostriedku, kde malo byť správne uvedené, že proti výroku nie je prípustné odvolanie, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o trovách súdneho exekútora, preto opravil aj poučenie o opravnom prostriedku.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním súdna exekútorka, ktorá považovala napadnuté uznesenie za vecne a právne nesprávne. V odvolacej argumentácii uviedla, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa nestotožnila s výškou trov, ktoré jej ako súdnej exekútorke boli vyčíslené exekučným súdom. Súčasne namietala aj spôsob, akým jej boli trovy exekúcie určené. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a opravil výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. -203 zo dňa 17.09.2015 o trovách súdneho exekútora, v časti výroku uznesenia nasledovným spôsobom: „ Súd určuje trovy súdneho exekútora: JUDr. Eleonóra Nosková, Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica vo výške 39.923,48 Eur, ktoré má povinný povinnosť uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň žiadala, aby odvolací súd opravil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -203 zo dňa 17.09.2015 aj v časti celého odôvodnenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v , bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky smerujúce proti napadnutému uzneseniu je nutné odmietnuť.

5. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj z obsahu odvolania, mal odvolací súd za nesporné, že napadnuté uznesenie je síce opravným uznesením, avšak je rozhodnutím, ktorým exekučný súd rozhodoval o výške trov exekúcie, nakoľko pochybil pri uvádzaní nesprávnej sumy trov priznaných súdnej exekútorke, keď v uznesení, ktoré opravoval, nesprávne uviedol sumu 37,39 Eur. Z uvedeného dôvodu rozhodol o oprave tohto uznesenia napadnutým opravným uznesením. Z obsahu samotného odvolania vyplýva, že sa súdna exekútorka neuspokojila s výškou trov, ktoré jej boli priznané v sume 19.986,68 Eur a namietala, že jej mali byť priznané vo vyššej sume.

5.1 Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že súdnej exekútorke ide iba o trovy exekúcie a v odvolaní nenamieta žiadne chyby v písaní, či počítaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť.

6. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté dňa 09.02.2010, v ktorom bolo uznesenie o trovách exekúcie č.k. -203 vydané dňa 17.09.2015. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu predmetného rozhodnutia o trovách exekúcie došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou , účinnou dňom 01.11.2013, čo je dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie.

7. Podľa , EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Odvolanie smeruje a jeho predmetom je opravné uznesenie exekučného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie súdneho exekútora.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

12. Odvolací súd v súvislosti s posudzovaním prípustnosti odvolania a exekučným súdom aplikovanej právnej normy (zákonných ustanovení) uvádza, že Exekučný poriadok upravuje inštitút trov exekúcie súdneho exekútora komplexne a pri rozhodovaní o tomto nároku vychádza výlučne len z úpravy Exekučného poriadku.

13. Trovy exekúcie upravené v § 196 až § 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017, nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného). Ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených v exekučnom konaní.

14. V prejednávanej veci exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie (§200 ods. 5 EP).

15. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), preto je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá , podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti).

16. Z toho plynie, že v prípade novelizácie Exekučného poriadku je potrebné aj na skôr začaté konania aplikovať novú právnu normu ak z intertemporálnych ustanovení nevyplýva inak.

17. Prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so zastavením exekúcie, sa v rozhodovacej praxi súdov do 1.11.2013 analogicky odvodzovala od ustanovenia EP, ktorý pripúšťal odvolanie voči trovám konania (tiež pri subsidiárnom použití cez ).

18. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie, podľa EP (ide o tento prípad), Exekučný poriadok predpokladal, pred novelou vykonanou , v ustanovení EP, ale tiež pri subsidiárnom použití cez , prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa, ale od 1.11.2013 (účinnosťou novely EP č. ) zmenil tak, že na tento typ rozhodnutia sa začala vzťahovať všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná v danom čase . Prechodné ustanovenie obsiahnuté v identifikovanej novely dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnili tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, ak napadnuté rozhodnutie o trovách bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a o odvolaní doposiaľ nerozhodol sudca, alebo rozhodnutie obsahujúce výrok o trovách bolo vydané sudcom pred 1. novembrom 2013 a odvolateľ podal odvolanie pred 1. novembrom 2013. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, podľa EP, rozhodol po 1. novembri 2013, alebo ak aj rozhodol do 31. októbra 2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1. novembri 2013, odvolanie je neprípustné.

19. Procesné podmienky zakladajúce prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie v prejednávanej veci splnené neboli. Rozhodnutie, obsahujúce odvolaním napadnutý výrok o trovách exekúcie vydal sudca po 1.11.2013.

20. Ako odvolací súd uviedol v prechádzajúcej argumentácii, trovy exekúcie sú osobitným procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý má pôvod a výlučnú úpravu v ustanoveniach Exekučného poriadku. Na rozdiel od trov účastníkov konania (oprávneného a povinného), ktoré Exekučný poriadok upravuje len fragmentálne a pri ich posudzovaní je potrebné aplikovať aj ust. a nasl. , v prípade trov exekúcie je úprava Exekučného poriadku komplexná a úplná. Novelou Exekučného poriadku č. 299/2013, účinnou od 1.11.2013, ktorou došlo k zmene EP, bola vylúčená prípustnosť odvolania voči trovám konania a ďalej nebola možná analogická aplikácia tohto ustanovenia na trovy exekúcie. Exekučný poriadok prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie neumožňoval ani cez ust. a , EP. Komplexnosť úpravy trov exekúcie v Exekučnom poriadku pri posudzovaní trov exekúcie, vrátane prípustnosti odvolania, vylučuje aplikáciu ustanovení . Z uvedených dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie dovodiť ani cez ustanovenie a toto ustanovenie nie je možné v prejednávanej veci aplikovať.

21. Na výrok o trovách exekúcie sa vzťahuje všeobecná neprípustnosť odvolania vyplývajúca zo zásady, že rozhodnutie v exekučnom konaní je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje. Trovy exekúcie upravené v § 196 až 203 EP, v znení účinnom do 31.3.2017 ustanovenia o prípustnosti odvolania neobsahujú. Pokiaľ prípustnosť odvolania nevyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku (čo v prejednávnej veci splnené nie je), odvolanie proti trovám exekúcie je

potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s ).

22. Napokon, ak by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (prostredníctvom ust. ), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku odvolanie proti trovám exekúcie nepripúšťa.

23. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( EP v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle odmietnuť.

24. Podľa súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

26. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným ustanovením poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 29. 10. 2019, sp. zn. , v zmysle ktorého: „...výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie (teraz , pozn.). Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle (teraz ) tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle...“.

27. Odvolací súd k obsahu odvolania podaného súdnou exekútorkou naviac dopĺňa, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v oprave výroku o trovách exekúcie, nakoľko zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k zrejmej nesprávnosti vo výroku opravného uznesenia č.k. -287 zo dňa 30.06.2021, keďže nedošlo k rozporu medzi obsahom vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vydania prejaviť chcel a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto vôle. Podaním odvolania súdna exekútorka nežiadala opraviť pisárske chyby, či chyby v počítaní, ani nežiadala opraviť inú zrejmú nesprávnosť, predmetným odvolaním vyvinula snahu docieliť zmenu výšky odmeny, ktorá jej bola priznaná tak, že túto žiadala navýšiť.

28. O trovách odvolacieho konania účastníkov konania na strane oprávneného a povinného odvolací súd rozhodol podľa tak, že im ich náhradu nepriznal nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a v súvislosti s odvolacím konaním im ani žiadne trovy nevznikli. Odvolateľka na náhradu trov odvolacieho konania nemá nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).