Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-7-2014.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporkyni: M. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, Ž., o zaplatenie 930,84 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 698,13 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 930,84 Eur od 25.09.2013 do 13.12.2013, zo sumy 853,27 Eur od 14.12.2013 do 16.01.2014, zo sumy 775,70 Eur od 17.01.2014 do 17.02.2014 a zo sumy 698,13 Eur od 18.02.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovu trovy konania vo výške 28,86 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 73,95 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.10.2013, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 15.11.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 930,84 Eur s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver a odporkyňa sa zaviazala ho splácať v mesačných splátkach. Odporkyňa však poskytnutý úver nesplácala riadne a včas.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu oznámenie o zosplatnení, zmluvu o revolvingovom úvere; zmluvné dojednania; oznámenie o schválení úveru s doručenkou; kartu klienta.
Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávania sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že bola účastníkmi konania platne uzavretá dňa 13.05.2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, pričom výška úveru bola 1.128,59 Eur s RPMN 34,49 %, pričom odporkyňa sa zaviazala splácať úver 24 splátkami po 77,57 Eur.
Súčasťou úverovej zmluvy boli úverové podmienky a splátkový kalendár.
Zároveň navrhovateľ v súlade so zmluvnými podmienkami poskytol odporkyni aj revolving dňa 28.06.2010 vo výške 930,84 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach po 77,57 Eur.
Z predložených listín nepochybne vyplýva, že odporkyňa čerpala finančné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré však riadne a včas nesplácala.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 13.05.2009, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Podľa § 3 ods.10 zák.č. 258/2001 Z.z odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom.
Z predložených listín súd mal zistené, že odporkyňa nesplácala úver riadne a včas.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.45, pričom navrhovateľ si uplatnil právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť, do kedy odporkyňa zaplatila iba sumu 3.723,36 Eur. Dňa 25.09.2013 dlh odporkyne bol vo výške 930,84 Eur.
Odporkyňa však po podaní žaloby zaplatila dňa 13.12.2013 sumu 77,57 Eur, dňa 16.01.2014 sumu 77,57 Eur, dňa 17.02.2014 sumu 77,57 Eur.
Podľa uvedenia navrhovateľa v jeho písomnom podaní zo dňa 06.03.2014 žalovaná suma tak zahŕňa 9 splátok po 77,57 Eur, a to konkrétne neuhradenú istinu vo výške 361,89 Eur a neuhradené úroky vo výške 336,24 Eur.
Navrhovateľ uviedol, že žaloba nezohľadňuje úhrady po podaní žaloby, avšak napriek tomu žalobný návrh v tej časti nezobral späť. Preto súd v tej časti žalobný návrh zamietol, nakoľko odporkyňa v tej časti istinu zaplatila, a preto v čase vydania rozhodnutia je nárok navrhovateľ v tej časti neopodstatnený.
Uvedené vyplýva aj z predložených listín.
Vzhľadom k tomu, že z dlžnej žalovanej istiny odporkyňa zaplatila sumu 232,71 Eur, čo potvrdil aj sám navrhovateľ, avšak napriek tomu v tej časti žalobný návrh nezobral späť, súd v tej časti žalobu zamietol, nakoľko v čase rozhodovania skutočným dlhom bola iba suma 698,13 Eur.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím relevantne spochybnené.
Odporkyňa bola v konaní nečinná a ničím relevantným nespochybnila nárok navrhovateľa.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je však spotrebiteľským vzťahom a zmluva sa spravuje ustanoveniami zák.č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníka lex specialis, keďže Obchodný zákonník upravuje zmluvu o úvere.
Súd posúdil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom.
Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, ani že by došlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8,5 % ročne, a to z priznanej sumy podľa jednotlivých úhradách splátok.
Súd výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané tvrdenia navrhovateľa, a základe čoho vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti, keďže v časti splatenej istiny súd žalobný návrh zamietol, keďže bolo preukázané, že odporkyňa po podaní žaloby splatila 3 splátky po 77,57 Eur, teda spolu 232,71 Eur.
Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (746,69 eur : 987,41 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú istinu spolu s príslušenstvom a žiadanú istinu spolu s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 12.06.2014), predstavuje úspech navrhovateľa 76%, jeho neúspech teda predstavuje 24% (100 - 76), čistý úspech navrhovateľa je 52% (76-24), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi
- odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 52%.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania v celkovej výške 142,22 Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 55,50 Eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci: prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, za jeden úkon právnej služby: odmena 51,45 eur + DPH + režijný paušál 7,81 eur + DPH.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 28,86 eur (podľa pomeru čistého úspechu v konaní, t.j. 52% zo sumy 55,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 73,95 Eur (t.j. 52 % zo sumy 142,22 Eur podľa pomeru čistého úspechu navrhovateľa v danej veci) a to za úkony právnej služby:
1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20 % DPH v sume 11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 71,11 Eur,
2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu v sume 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20 % DPH v sume 11,85 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 71,11 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 28,86 eur titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 73,95 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).