Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/128/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne O. L., rod. L., nar. X.XX.XXXX, bytom J. J., G. X. XXXX/XX, právne zastúpenej V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 783/4, proti žalovanej W. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., G. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. Novembra 3215, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -138 zo dňa 19. mája 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol žalobu žalobkyne. Východiskovo konštatoval, že žalobkyňa vymedzila za materiálny základ sporu určenie vlastníckeho práva k domu a pozemku odvedené od pozemnoknižnej vložky č. XX a parc. č. 1671 kat. územie G. (ďalej bez uvádzania katastrálneho územia, nakoľko všetky dotknuté nehnuteľnosti sú situované v katastrálnom území G.). Zároveň ustálil rozpor medzi týmto tvrdením žalobkyne a tvrdením žalovanej, ktorá pozemok parc. č. 1416/1, na ktorom stojí rodinný dom č. sup. XX (v zmysle označenia podľa údajov aktuálnej evidencie nehnuteľností; t.j. podľa údajov katastra nehnuteľností), stotožňovala s pôvodnou pkn. parc. č. 1820 vedenou vo vl. č. XXX.

2. Navyše, žalovaná tvrdila, že predmetná domová nehnuteľnosť bola vytvorená stavebnou činnosťou jej právnych predchodcov v roku 1953, resp. krátko pred ním. Žalobkyňa pritom uvádzala, že ňou požadovanú nehnuteľnosť, vrátane rodinného domu, nadobudla jej matka K. L., rod. T. po L. T. a dom sa v zápisoch podľa pozemkovej knihy spomína už v 19. storočí. V tejto spojitosti okresný súd vyslovil, že v dotknutých dedičských konaniach/rozhodnutiach sa uvádza rodinný dom súp. č. XX; o rodinnom dome súp. č. XX „nikde nie je žiadna zmienka“. Pokiaľ by starí rodičia žalobkyne mali dva domy, tak jej starý otec by v závete tieto oba jednoznačne uviedol.

3. Okresný súd považoval za kľúčové stotožnenie predmetu sporu opísaného žalobkyňou, keďže bez identifikácie parciel žalobkyňou zdôrazňované údaje pozemkovej knihy nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Po tom ako okresný súd vymedzil sporné skutočnosti mala žalobkyňa v lehote 3 mesiacov (od pojednávania dňa 23.9.2021) zabezpečiť znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie ohľadne identifikácie parciel. Žalobkyňa však zostala úplne nečinná, a to napriek výzve zo strany okresného súdu (doručenej dňa 7.2.2022), či predvolaniu na ďalší termín pojednávania (na deň 19.5.2022). Okresný súd pripomenul, že žalobkyňa nepožiadala o predĺženie lehoty na zabezpečenie znaleckého posudku, nepreukázala, že by vôbec o identifikáciu parciel požiadala; pričom pri náležitej bdelosti by ňou mala disponovať už v čase podania žaloby, prípadne byť iniciatívna po oboznámení sa s konkrétnou vecnou obranou protistrany. Nakoľko nebola zodpovedaná odborná otázka čo do identifikácie nehnuteľností uplatňovaných (označovaných) žalobkyňou, ďalšie dokazovanie sa javilo ako neúčelné a nadbytočné, preto okresný súd návrhy oboch sporových strán obsiahnuté v ich písomných podaniach na doplnenie dokazovania zamietol.

4. V súvislosti s pojednávaním dňa 19.5.2022 okresný súd neakceptoval žiadosť žalobkyne o jeho odročenie. Hoci žalobkyňa bola práceneschopná od 18.4.2021 (predvolanie jej procesnej strane bolo doručené už 9.3.2022), žiadosť o odročenie pojednávania podala až dňa 17.5.2022 o 17.09 hod. Keďže žalobkyňa bola počas celého priebehu sporu kvalifikovane právne zastúpená a nebol predložený znalecký posudok, ktorá povinnosť bola žalujúcej strane uložená, okresný súd v záujme predídenia zbytočným prieťahom v konaní žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Doplnil, že z potvrdenia o práceneschopnosti žalobkyne nevyplýva, že by sa táto nemohla zúčastniť pojednávania; či ne/mala povolené vychádzky a pod. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore plne úspešná žalovaná má voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania jej bolo znemožnené realizovať príslušné procesné práva. Uviedla, že bola „zasiahnutá“ respiračným ochorením, ktoré sa mohlo zlepšiť v priebehu pár dní, preto vyčkávala so žiadosťou o odročenie pojednávania. Žalobkyňa poukazovala na to, že navrhla svoj výsluch a súčasne ako strana sporu má právo byť osobne prítomná na pojednávaní vo veci samej. Mala za to, že žiadosť o odročenie pojednávania predložila „s dostatočným časovým predstihom“.

6. Z vecného hľadiska tvrdila, že predložila dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že jej právni predchodcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností (najmä rodinného domu súp. č. XX.) a že ona je „v kontexte dedičských a súvisiacich rozhodnutí“ ich právnym nástupcom. Okresnému súdu vytýkala, že nevykonal nijaký z predmetných dôkazov napriek ich výpovednej hodnote. Uviedla, že vzhľadom na pandemickú situáciu nemohla zadovážiť znalecký posudok.

7. Žalobkyňa doplnila, že pokiaľ nebola pozemnoknižná vložka pre okresný súd dostatočne relevantná (podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku preto, že pozemnoknižné vložky sa používali až do konca roku 1964), tak potom i rodinný dom, ktorý podľa vyjadrení žalovanej bol postavený v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, musel by byť zapísaný v pozemkovej knihe; čo sa však nestalo. Preto nemožno hovoriť o účinnom popretí tvrdení žalobkyne zo strany žalovanej. Okresný súd sa zároveň nevyporiadal so spochybnením nadobúdacích titulov žalovanej (osvedčenia o vydržaní a darovacej zmluvy).

8. Žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Mala za to, že neodročením pojednávania nedošlo k zásahu do práv žalobkyne, keďže procesný postup závisel od znaleckého posudku, ktorý žalujúca strana nepredložila. Pokiaľ žalobkyni bránili objektívne okolností v zabezpečení dôkazu, mohla uvedené oznámiť už na výzvu okresného súdu. Žalobkyňa ani nepripojila vyjadrenie lekára, že by prípadnou účasťou na pojednávaní došlo k ohrozeniu jej života a zdravia, prípadne k zhoršeniu zdravotného stavu.

9. Vo vecnej rovine žalovaná súhlasila so závermi okresného súdu vychádzajúcimi práve z tvrdení a dokladov samotnej žalobkyne. Žalobkyňa totiž nepreukázala identifikáciu sporných parciel, ktorý dôkaz sama navrhla. Navyše, dostatočne nepreukázala ani nadobúdacie tituly, na základe ktorých by mala byť vlastníčkou sporných nehnuteľností, osobitne rodinného domu súp. č. XX.

10. Na predmetné vyjadrenie k (jej) odvolaniu už žalobkyňa nereagovala.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

12. Pojednávanie okresného súdu nariadené na deň 19.5.2022 bolo v poradí už druhým pojednávaním v súdenej veci, pričom dôvod odročenia (prvého) pojednávania bol nielenže jasne definovaný - predloženie žalobkyňou znaleckého posudku (najmä) za účelom identifikácie/stotožnenia dotknutých nehnuteľností zapísaných vo vl. č. XX - ale priamo vychádzal z dôkazného návrhu žalujúcej strany. Žalobkyňa stanovenú lehotu 90 dní nedodržala, neoznámila okresnému súdu žiadne okolnosti, ktoré by jej mali v uvedenom brániť, úplne nečinná v danom smere zostala aj po „urgencii“ zo strany okresného súdu (výzva zo dňa 4.2.2022- č.l. 121) a rovnako tak po doručení predvolania na pojednávanie dňa 19.5.2022 (predvolanie prevzala prostredníctvom právneho zástupcu dňa 9.3.2022).

13. Už samotné tieto procesné súvislosti boli dostatočné na to, aby okresný súd nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania, ktorej základom mala byť práceneschopnosť žalobkyne. Ako náležite konštatoval okresný súd, kľúčovým pre jeho ďalší procesný postup definovaný práve skutkovými tvrdeniami žalobkyne (ako strany prioritne zaťaženej bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom) bola identifikácia parciel, t.j. ich odborné stotožnenie, ktorého neexistenciu nijako nemohla ovplyvniť prítomnosť či neprítomnosť žalobkyne na pojednávaní dňa 19.5.2022.

14. Žalujúca strana až dňa 17.5.2022 (navyše v čase po úradných hodinách; čiže reálne jeden deň pred pojednávaním) učinila podanie, ktorým žiadala o odročenie pojednávania z titulu práceneschopnosti žalobkyne; podľa pripojenej fotokópie dokladu o práceneschopnosti táto pritom trvala už od 18.4.2022. Odvolateľka neopodstatnene zdôrazňuje podanie žiadosti o odročenie pojednávania „v dostatočnom časovom predstihu“. Dotknuté zákonné ustanovenie - - nie je vo vzťahu k časovému kritériu vystavané na oznámení dôvodu odročenia s dostatočným predstihom pred termínom pojednávania, ale na jeho oznámení bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo dozvedieť mohla. O vlastnej práceneschopnosti žalobkyňa pritom vedela už odo dňa 18.4.2022.

15. V odvolaní žalobkyňou tvrdené okolnosti - bez ohľadu na to, že nie sú ničím konkrétnym zdôvodnené a už vôbec nie preukázané - sú svojou povahou neprípustnými odvolacími novotami ( ). Pokiaľ by naozaj žalobkyňa až do 17.5.2022 čakala, či sa jej ochorenie trvajúce už takmer mesiac „zrazu“ nezlepší, mohla a mala takúto okolnosť tvrdiť už v žiadosti o odročenie pojednávania. Samozrejme bola by povinná súčasne svoje tvrdenia preukázať, napr. výsledkami priebežných kontrol, liečebným postupom, konkrétnou medikamentóznou, či inou liečbou, o ktorej bolo dôvodné sa domnievať, že práve k termínu 19.5.2022 dôjde k ukončeniu práceneschopnosti.

16. Inými slovami, ani z izolovaného hľadiska práceneschopnosti žalobkyne nebol dôvod na odročenie pojednávania dňa 19.5.2022. Opodstatneným je i konštatovanie okresného súdu, že žalobkyňa bola počas celého priebehu sporu zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 19.5.2022 a teda nehrozila pre žalobkyňu nemožnosť realizácie procesných práv zákonom priznaných strane súdneho sporu.

17. Zhodne ako v prípade práceneschopnosti žalobkyňa nijako konkrétne (verifikovateľne) skutkovo netvrdí (nie to ešte preukazuje), že dôvodom nevyhotovenia/nepredloženia znaleckého posudku boli objektívne okolnosti. Tvrdenia o súvislostiach pandemickej situácie sú maximálne všeobecné, bez uvedenia relevantných konkrétností - kedy, ktorého geodeta, akým spôsobom kontaktovala, aká bola jeho reakcia, či požiadala o identifikáciu parciel katastrálny odbor príslušného okresného úradu, ktorý v zmysle , je prioritne v danom smere činný, atď.

18. Významnou v rozoberanom ohľade je aj absolútna pasivita žalobkyne vo vzťahu k okresnému súdu, ktorý - v podstate až nad rámec jeho postavenia v sporovom/ /kontradiktórnom konaní - po márnom uplynutí súvisiacej lehoty vyzýval žalobkyňu na splnenie uloženej dôkaznej povinnosti, eventuálne na oznámenie dôvodov, ktoré tomu bránia. V období od odročeného (prvého) pojednávania dňa 23.9.2021 až do (druhého) pojednávania dňa 19.5.2022 - čiže takmer 8 mesiacov - žalobkyňa nielenže bola úplne „dôkazne pasívna“, ale dokonca vôbec nekomunikovala s okresným súdom (neriadila sa jeho pokynmi

- Základných princípov ). Takéto konanie v nemalej miere hraničí až s ignorovaním (autority) súdu. Nadväzne neskoršie (v rámci odvolania, či na pojednávaní dňa 19.5.2022) tvrdenia žalobkyne o údajných problémoch so zabezpečením identifikácie parciel vyznievajú iba účelovo.

19. Žalobkyňa svoj vlastnícky nárok odvodzuje výlučne od zápisov v pozemkovej knihe. Krajský súd zdôrazňuje, že evidencia nehnuteľností, vrátane vlastníckych vzťahov k nim, bola v pozemkovej knihe ako určujúcom súbore informácií ukončená k 31.3.1964 (§ a 2, či ); čiže takmer 60 rokov pred podaním žaloby. Pozemková kniha je v zmysle „len“ dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou a hoci má stále svoj význam (aj) v sporoch o určenie vlastníckeho práva (v zmysle ods. 1 písm. e/ označeného zákonného ustanovenia „slúži ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam“), údaje v nej obsiahnuté sami o sebe nie sú spôsobilé preukázať vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti.

20. Zároveň nehnuteľnosť označená iba údajmi v pozemkovej knihe nepredstavuje spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov. Takým sa stane až v spojení s identifikáciou parciel, eventuálne z geometrickým plánom, kedy je stotožnená s konkrétnym pozemkom podľa aktuálneho systému evidencie - s údajmi katastra nehnuteľností, prípadne s konkrétne zadefinovanou časťou/plochou zemského povrchu za situácie, keď „jednoduchá“ identifikácia nie je možná.

21. Nakoľko takéto úplne elementárne skutkové tvrdenia žalobkyňa nedokázala vymedziť (logicky tak ani preukázať), nemohla byť úspešná v spore, v ktorom sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným podľa údajov katastra nehnuteľností iba odkazom na údaje pozemkovej knihy. Navyše, žalobkyňa nepredložila žiadne listinné dôkazy o tom, že by mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti.

22. V dedičskom rozhodnutí (osvedčení o dedičstve) po jej matke K. L., rod. T., ktorý jediný doklad zo všetkých listín predložených žalobkyňou by teoreticky mohol preukázať nadobudnutie vlastníctva žalobkyňou, sa rodinný dom súp. č. XX vôbec neuvádza. Pokiaľ sa v dotknutom dedičskom rozhodnutí spomína pozemnoknižný pozemok parc. č. 1671, je výslovne konštatované, že tento je v stave neidentickom. Ako už bolo uvedené vyššie, pôvodný pozemnoknižný pozemok môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov len v spojitosti s konkrétnym výsledkom identifikácie parciel (stotožnením s údajmi katastra nehnuteľností). Nadväzne predmetné dedičské rozhodnutie nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným podľa údajov katastra nehnuteľností nevyvoláva (žiadne) právne účinky.

23. Obdobne len ťažko si predstaviť, že rodinný dom, ktorý je trvale užívaný na štandardné uspokojovanie potreby bývania, bude mať hodnotu iba v desiatkach eur. Všeobecná cena majetku poručiteľky K. L., ktorého súčasťou boli navyše aj ďalšie pôvodné pozemnoknižné nehnuteľnosti (vrátane niekoľkých zidentifikovaných), bola totiž v osvedčení o dedičstve z 6.7.2009 určená sumou 200 eur.

24. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že z neidentickej (teda nestotožnenej, čiže konkrétne právne i fakticky neexistujúcej) nehnuteľnosti žalobkyňa dedením nadobudla iba neurčitý podiel. Za situácie, kedy ani len čiastočne nebol preukázaný žalobkyňou tvrdený nárok vo vzťahu k nehnuteľnostiam podľa aktuálnej evidencie nehnuteľností, bolo úplne bezpredmetné zaoberať sa titulmi nadobudnutia týchto (katastrálnych) nehnuteľností žalovanou. Zároveň žalovaná strana nemala reálne čo spochybňovať, keďže žalobkyňa predmet sporu riadne nevymedzila; čo platí tak pre jeho zadefinovanie v materiálnom (hmotnom) zmysle, ako aj pre označenie tvrdeného nadobúdacieho titulu.

25. Za takéhoto procesného stavu bolo úplne neúčelné vykonávanie ďalších dôkazov. Rovnako neobstojí odvolateľkino tvrdenie o nevykonaní dokazovania listinnými dôkazmi. V zmysle sa dôkaz listinami nevykonáva, ak boli tieto navzájom doručené sporovým stranám (čo okresný súd výslovne skonštatoval na pojednávaní dňa 23.9.2021) a ich obsah nebol protistranou spochybnený. Obsah listín spochybňovaný nebol, ak aj strany mali v tomto smere námietky, tieto smerovali nie k samotnému obsahu listín, ale k záverom z nich vyvodzovaným. Napokon, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd sa jednotlivými listinami zaoberal; samozrejme, východiskovo tými, ktoré boli pre ďalší postup určujúcimi.

26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

27. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľ - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalovaná voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .