Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_5C-50-2013.pdf
PDF · 79.15 KB
Case nature
Subarea
5C/50/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Skultétyovou v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava , IČO: 00 151 700, proti odporcovi: Z. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX I., o zaplatenie 80,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania (ďalej len návrhom) doručeným súdu dňa 8.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 80,06 Eur s príslušenstvom.
Svoj nárok uplatnený návrhom odôvodnil nasledovne:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), účinnú dňa XX.XX.XXXX predmetom ktorej bolo poistenie privátneho majetku - poistenie budov na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím a poistným vo výške 152,49 Eur. Navrhovateľ v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka doručil odporcovi výzvu na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, v ktorej vyzval odporcu na zaplatenie dlžného poistného vo výške 221,37 Eur za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a upozornil ho, že v prípade ak dlžné poistné nebude zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie uplynutím tejto lehoty zanikne. Odporca na výzvu navrhovateľa nereagoval., preto podľa navrhovateľa poistenie dňa 26.08.2010 zaniklo. V zmysle § 803 Občianskeho zákonníka tak navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, tj do zániku poistenia. Odporca ku dňu podania návrhu na súd neuhradil navrhovateľovi dlžné poistné vo výške 80,86 Eur pozostávajúce z poistného za dobu do zániku poistného s príslušenstvom.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 05.06.2013 žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva z dôvodu, že navrhovateľ mu výzvu na zaplatenie dlžného poistného nedoručil, čím porušil dohodnuté podmienky obsiahnuté v poistnej zmluve. Všetky písomnosti, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva boli i napriek podmienkam dohodnutým a zdôrazneným v zmluve (viď kontaktná adresa) doručované na adresu Múzejná 2.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11.06.2014 za prítomnosti odporcu. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.sp. z dôvodu, že navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal súd, aby vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom odporcu, písomným vyjadrením odporcu, písomným vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu odporcu, listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, najmä poistnou zmluvou zo dňa 16.04.2010, výzvou na zaplatenie poistného, poštovou doručenkou č. XXXXXXXX, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a vyjadrení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd opakovane poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a tiež na pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rámec návrhu účastníkov, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Navrhovateľ ako poisťovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX s odporcom ako poistníkom poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie budovy nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX v Rovinke so začiatkom poistenia dňom XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľ a odporca sa dohodli na platení poistného ročne vo výške 152,49 Eur. Poistník (odporca) v zmluve označil ako kontaktnú adresu A. XX, I..
Listom zo dňa 23.07.2010 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 221,37 Eur s odvolaním sa na ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom odporcu poučil o následkoch nezaplatenia dlžného poistného, teda o zániku poistenia. Výzva adresovaná odporcovi na adresu Múzejná 68/2 Bratislava sa vrátila navrhovateľovi nedoručená dňa 26.07.2010 z dôvodu, že adresát bol na uvedenej adrese neznámy.
Pre posúdenie nárokov s právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd vychádzal s právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku.
Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poisťovateľ právo na poistné na dobu do zániku poistenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / neprijateľná podmienka/.
Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná poistná zmluva. Vychádza sa z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s poisťovňou - právnickou osobou, od ktorej sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti klientovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné.
Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
Predmetná poistná zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou
dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pričom poistník (odporca) už pri uzatváraní zmluvy označil kontaktnú adresu pre doručovanie písomností odchylnú od adresy jeho trvalého pobytu, preto dôvodne očakával, že písomnosti týkajúce sa uzatvorenej zmluvy mu budú doručené na označenú adresu. V súvislosti s uvedeným, ako aj vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru uzavretej zmluvy nemôže obstáť tvrdenie navrhovateľa uvádzané v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporcu, že adresou poistníka je adresa trvalého pobytu a že v prípade zmeny adresy bol odporca povinný túto ohlásiť navrhovateľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už v čase uzavretia zmluvy si odporca splnil svoju povinnosť a navrhovateľovi riadne označil adresu, v zmluve označenú ako kontaktná, ktorou rozumel adresu pre doručovanie. Odporca nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a označenie údajov v nej (išlo o zmluvu formulárovú), na druhej strane navrhovateľ ako ten vo vzťahu právne "zdatnejší" mal možnosť doručiť výzvu podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka na adresu pre doručovanie, najmä potom čo sa výzva na zaplatenie dlžného poistného vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.
Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob
zániku poistnoprávneho vzťahu viazaný na doručenie kvalifikovanej výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného. Navrhovateľ v konaní podmienky pre vznik nároku na zaplatenie poistného do zániku zmluvy nepreukázal, preto súd prisvedčil obrane odporcu a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnému odporcovi ako vyplýva z obsahu spisu trovy nevznikli ani si ich neuplatnil preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.