Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-280-2013.pdf
PDF · 110.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/280/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, t.č. X. K.É. X, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné proti odporcovi C. P., nar. X.XX.XXXX, bytom Koškovce 151, zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, 26. novembra 1510/3, Humenné, za účasti maloletého C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky C. P. a odporcu C. P. uzavreté dňa XX.X.XXXX v X. K., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á dz a.
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého C. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Návrh odporcu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. P. sumou 40 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk odporcu s maloletým C. P. takto:
„Odporca je oprávnený stretávať sa maloletým C. P. každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a odovzdá po skončení styku navrhovateľke v mieste bydliska maloletého.
Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým v čase letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod do 15.7. do 17.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase Vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a po skončení styku ho odovzdá matke v mieste bydliska maloletého.“
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Náhradu súdneho poplatku Slovenskej republike nepriznáva.
Úhradu nákladov na znalecké dokazovanie Slovenskej republike nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletého Martina Tovarňáka nar. 24.10.2007 na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého sumou 30,- eur mesačne a zároveň, aby upravil styk odporcu s maloletým na každý párny týždeň počas víkendov v čase od 10,00 hodiny v sobotu do nedele do 17,00 hodiny. Na pojednávaní dňa 21.05.2014 požadovala matka výživné vo výške 100,- eur mesačne a taktiež žiadala, aby súd upravil styk odporcu s maloletým na každý párny víkend od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od stredy od 15,00 hodiny do 18,00 hodiny.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak navrhol u maloletého striedavú starostlivosť s tým, aby sa odovzdanie dieťaťa vykonávalo vždy v nedeľu, pretože maloletý od septembra nastúpi do školy. Matka maloletého absolútne so striedavou starostlivosťou nesúhlasila s tým, že nepopiera právo otca stretávať sa s maloletým, ale vzhľadom na skutočnosť, že maloletý nastúpi do školy v septembri je potrebné, aby sa maloletý stabilizoval, aby mal jednotné výchovné prostredie a aby jeho vstup do 1. ročníka prebehol bez problémov.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že v prípade ak súd nerozhodne o striedavej starostlivosti navrhuje, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti odporcu.
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 14.04.2007, pričom u oboch išlo o prvé manželstvo. Obaja majú národnosť slovenskú, štátnu príslušnosť Slovenská republika a posledné spoločné bydlisko mali v Koškovciach. Z manželstva pochádza maloletý Martin Tovarňák, nar. 24.10.2007.
Navrhovateľka svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo uzavreté približne po dvoch rokoch známosti, pričom uzavretie manželstva ovplyvnila aj skutočnosť, že navrhovateľka otehotnela. Krátko po svadbe však zistila, že odporca je vážne chorý a v priebehu krátkej doby sa podrobil vážnej operácii a odvtedy je na invalidnom dôchodku. V dôsledku operácie sa zmenilo aj jeho správanie, je nervózny, podráždený a s navrhovateľkou takmer nekomunikuje. Zdravotný stav odporcu však nie je dôvodom na rozvod manželstva, aj keď navrhovateľka si myslí, že už v čase uzavretia manželstva bol odporca chorý a zamlčal úmyselne navrhovateľke svoj zdravotný stav. Ako príčinu rozvodu manželstva vidí navrhovateľka v tom, že matka odporcu zasahuje do ich manželstva. Odporca v priebehu týždňa niekoľkokrát navštevuje svoju matku a doma sa prakticky nezdržiava. Naopak podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca vidí príčinu rozvratu ich manželstva v tom, že doposiaľ vplýva na navrhovateľku jej otec a hlavne jej vytýka to, že napriek tomu, že jej otec pracuje v zahraničí doposiaľ jej nedal dostatok finančných prostriedkov. Po prudkej výmene názorov s odporcom navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a keď sa chcela vrátiť do bytu v Koškovciach tak bol vymenený zámok na dverách. Z toho dôvodu navrhovateľka usúdila, že odporca nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Ďalej vo svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že v spoločnej domácnosti s odporcom nežije od augusta 2013, býva u rodičov. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a je poberateľkou sociálnej dávky.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru je dôvodom na rozvod manželstva skutočnosť, že počas celého trvania manželstva mu život znepríjemňovali rodičia navrhovateľky, ktorí sa miešali do ich života, pričom navrhovateľka svojím rodičom poskytovala peniaze, ktoré si oni zarobili. Jej rodičia zasahovali do výchovy maloletého dieťaťa, on nemohol nijakým spôsobom presadiť svoj názor týkajúci sa výchovy maloletého dieťaťa. Navrhovateľka tvrdí, že došlo aj k zmene jeho správania po operácii. V tejto súvislosti odporca poukázal nato, že skutočne prekonal ťažkú operáciu, kde v podstate mu chýba časť miechy a je neskutočné, že neostal na invalidnom vozíku, ale sa pohybuje a funguje úplne samostatne, o čo sa snažil najmä kvôli svojej rodine. Podľa vyjadrenia odporcu žiadal zverenie
maloletého do svojej starostlivosti najmä z toho dôvodu, že starostlivosť navrhovateľky o maloletého nie je dobrá. Navrhovateľka sa o dieťa nestará, chodí po krčmách, maloletý je dlho do noci vonku a tak isto je vlastne v spoločnej domácnosti s otcom navrhovateľky, ktorý požíva alkoholické nápoje. Naposledy keď videl maloletého, tento nebol v dobrom psychickom stave.
Obaja rodičia spolu s maloletým boli predvolaní na oddelenie poradenskopsychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, kde zo správy z týchto konzultácií zo dňa 5.11.2013 vyplýva, že navrhovateľka odmietla možnosť spolupráce pre zachovanie manželstva a v priebehu konzultácií vlastne bol predbežne upravený styk odporcu s maloletým. Avšak aj otec aj matka sa dostavili na úrad práce a boli nespokojní s tým ako prebiehajú stretnutia otca so synom. Z toho dôvodu z tejto správy vyplýva, že aj naďalej bude stretávanie sa otca s maloletým synom problematické. Napätie a konflikty medzi rodičmi spôsobujú aj ťažkosti a zmätok v prežívaní u maloletého Martina, ktorý potrebuje pre svoj zdravý psychický a sociálny vývoj stabilné a prijímajúce prostredie sýtené spoluprácou oboch rodičov.
Okresný súd Humenné uznesením 10P 280/2013 zo dňa 12.11.2013 pribral do konania znalkyňu z odboru psychológie a vypracovaním znaleckého posudku poveril PhDr. Darinu Hubovú, ktorá dňa 10.1.2014 predložila súdu znalecký posudok č. 2/2014.
Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že medzi maloletým Martinom a matkou je vytvorená veľmi silná citová väzba tak isto ako medzi maloletým Martinom a jeho otcom. U dieťaťa vzhľadom na citovú väzbu u oboch rodičov by bola vhodná striedavá starostlivosť v týždňových intervaloch a je v záujme maloletého dieťaťa, aby si zachovalo a ďalej rozvíjalo vzájomné citové puto s otcom. V prípade, že bude dieťa zverené jednému z rodičov, doporučila znalkyňa upraviť styk s druhým rodičom na predĺžené víkendy v párnych kalendárnych týždňoch od piatku do pondelka a každú stredu až štvrtok s prenocovaním počas jednej noci a to aj s výberom a následným odvedením do materskej škôlky.
Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.2.2014 uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva veľmi pozitívny citový vzťah otca k maloletému a v danom prípade má viac pozitívnych emócií k otcovi, ako k matke. Už pred nariadením znaleckého dokazovania aj počas znaleckého dokazovania otec neustále upozorňuje na to, že maloletý prichádza na styk s ním vo veľmi zlom psychickom stave. Je vystrašený a obáva sa, že povie niečo, čo mu mama zakázala. Odporca zistil, že matka maloletého zanedbáva starostlivosť o maloletého v dôsledku čoho došlo k ublíženiu na zdraví u maloletého s vážnymi následkami a preto dal podnet na začatie trestného stíhania. V tomto vyjadrení žiadal odporca, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a aby bol upravený styk s matkou.
Matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6.3.2014 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uviedol odporca pred znalkyňou o navrhovateľke a z ktorých vyplýva snaha odporcu očierniť navrhovateľku ako matku a ženu a vykresliť ju ako osobu, ktorá vedie neusporiadaný život. Tieto tvrdenia odporcu sa nezakladajú na pravde a ich snahou je ublížiť navrhovateľke a privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Odporca opakovane uvádza, že navrhovateľka sa o maloletého nestará, dokonca, že ho necháva prespávať na matraci na zemi a podobne a že maloletý sa po stretnutiach s otcom odmieta vrátiť k matke. Navrhovateľka sa o maloletého Martina stará od jeho narodenia a robila tak aj počas ťažkej choroby odporcu, kedy on mal vážne problémy so svojím zdravotným stavom. V dome svojich rodičov v Zbudskom Dlhom má navrhovateľka vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého Martina, ktorý má tam vlastnú izbu, miesto na spanie, hranie a trávenie voľného času. Navrhovateľka pracuje, ale po vrátení sa domov venuje všetok svoj voľný čas maloletému. Je pravdou, že maloletý Martin ťažko znáša rozchod oboch rodičov a potrebuje aj odbornú pomoc, aby dokázal zdolať toto ťažké obdobie. Maloletý po stretnutiach s otcom prichádza domov rozrušený. Matku v prvom momente odmieta, nepekne jej nadáva a dokonca na ňu kričí a pľuje a hovorí o nej, že je zlá. Až potom čo ho navrhovateľka upokojí vo svojom náručí je maloletý Martin ochotný ju opätovne akceptovať a dokonca jej prejavuje svoju nehu a lásku. Preto sa navrhovateľka domnieva, že odporca sa o matke negatívne vyjadruje pred maloletým. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že momentálne je matka pre maloletého tou najdôležitejšou postavou a má k nej vytvorenú silnú citovú
väzbu. Taktiež nepopiera navrhovateľka, že odporca podľa znalkyne má k maloletému vytvorený citový vzťah a tento je vzájomný a preto navrhovateľka súhlasí, aby sa citové puto medzi maloletým synom a otcom naďalej rozvíjalo. Z toho dôvodu navrhovateľka žiada, aby bol maloletý zverený jej do starostlivosti a aby bol upravený styk na každý párny víkend od piatku do nedeľu, každú nepárnu stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod., kedy si otec maloletého môže vyzdvihnúť v Materskej škole v Humennom na ulici Kudlovskej, resp. od 1.9.2014 v základnej škole, ktorú bude maloletý Martin navštevovať. Tak isto navrhla, aby sa maloletý Martin stretával s otcom v čase letných prázdnin od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8. a v čase Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. do 25.12 a každý párny rok od 26.12. do 28.12. V priebehu konania oznámila právna zástupkyňa navrhovateľky, že trestné stíhanie, na ktoré dal podnet odporca ohľadom ublíženia na zdraví pre maloletého bolo zastavené.
Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná aj keď čiastočne pracuje na dohodu s príjmom 30-35,- eur mesačne. Poberá sociálnu dávku vo výške 79,- eur a od odporcu výživné vo výške 27,13 eur mesačne a dlžné výživné vo výške 20,- eur mesačne. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie s tým, že ako sociálne odkázaná osoba platí za škôlku 5 eur. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 280,40 eur mesačne a poberá príspevok z úradu práce na benzín vo výške 33,09 eur. Za nájom bytu platí 93,32 eur a poplatok za elektrinu vo výške 10,- eur. Platí si poistenie vo výške 13,28 eur a rovnako poistenie pre maloletého vo výške 13,28 eur, výživné vo výške 27,13 eur a zaostalé výživné vo výške 20,- eur a tak isto paušál za telefón.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V danom prípade je nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a v priebehu konania aj odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Účastníci konania takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti, pričom podľa názoru súdu hlavným dôvodom pre rozpad manželstva bola skutočnosť, že obojstranne do tohto manželského spolužitia účastníkov konania zasahovali rodičia účastníkov konania a tak isto svoj podiel na rozvrate manželstva mala aj tá skutočnosť, že odporca sa podrobil ťažkej operácii, následkom čoho zostal invalidný a následkom čoho sa podľa vyjadrenia navrhovateľky zmenilo aj jeho celkové správanie. V priebehu konania nedošlo k žiadnej zmene ohľadom spolužitia medzi účastníkmi konania a preto je súd toho názoru, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
V danom prípade sa navrhovateľka domáhala, aby súd pre prípad rozvodu zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Odporca žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne ak súd jeho návrhu nevyhovie, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti. Súd so zvážením všetkých okolností a s prihliadnutím aj na závery znaleckého dokazovania dospel k záveru, že momentálne najmä vzhľadom na skutočnosť, že od septembra tohto roku maloletý začne navštevovať 1. ročník základnej školy potrebuje maloletý stabilné výchovné prostredie, aby sa mohol dobre
aklimatizovať na nové podmienky pri nástupe do 1. ročníka základnej školy a preto považuje momentálne za vhodnejšie, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Je nepochybné, že maloletý má vytvorený veľmi dobrý a hlboký citový vzťah k obom rodičom, že zo znaleckého posudku vyplýva, že je tu vhodná aj striedavá starostlivosť, ale na druhej strane je tak isto preukázané, že rodičia maloletých detí nedokážu medzi sebou komunikovať, navzájom sa napádajú, čo negatívne vplýva aj na maloletého. Tak isto zo správania maloletého vyplýva, že je v čase keď je u svojho otca otcom ovplyvňovaný, pretože jeho správanie je nezvládnuteľné po príchode domov k matke od otca, až neskôr, keď sa maloletý upokojí sa opätovne obnovia vzťahy medzi maloletým a matkou. Aj keď je nepochybné, že medzi oboma rodičmi a maloletým vládne citové puto, rodičia maloletého nedokážu medzi sebou komunikovať bez toho aby dochádzalo k vzájomnému napádaniu a k hádkam. Vzájomná komunikácia je pri striedavej starostlivosti základnou podmienkou na to, aby táto striedavá starostlivosť mohla fungovať, pretože najmä v čase keď maloletý ma nastúpiť do 1. ročníka základnej školy je potrebné, aby si rodičia navzájom odovzdávali informácie týkajúce sa najmä školy. V súčasnosti však komunikácia medzi rodičmi nefunguje, čo vlastne vyplýva aj z vyjadrenia odporcu, ktorý ani nesúhlasí, aby maloletý navštevoval Základnú školu na ulici Kudlovskej v Humennom, kam ho matka zapísala a tak isto vyjadril aj nesúhlas s tým, aby maloletý navštevoval predškolské zariadenie v Humennom, kde maloletý chodí už takmer polroka s odôvodnením, že v čase keď si ho vyberá z tejto škôlky musí si požičiavať osobné motorové vozidlo, hoci rovnako dobrá škola a škôlka sa nachádzajú aj v obci Koškovce. Z toho dôvodu sa javí súdu ako vhodnejšie momentálne nezverovať maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vyčkať so striedavou starostlivosťou aspoň do ukončenia 1. ročníka základnej školy, aby sa maloletý na nové podmienky štúdia na základnej škole aklimatizoval. Preto súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka požadovala výživné minimálne vo výške 100,- eur mesačne s odôvodnením, že otec je poberateľom invalidného dôchodku. Matka poberá sociálnu dávku vo výške 79,- eur mesačne, plus pracuje na dohodu, kde si dokáže zarobiť 30 - 35,- eur mesačne, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa, ktoré jej vlastne preposiela odporca a tak isto jej odporca platí výživné vo výške 27,13 eur a dlžné výživné vo výške 20,- eur. Navrhovateľka spolu s maloletým žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 280,40 eur mesačne a poberá aj príspevok z úradu práce vo výške 33,09 eur ako príspevok na benzín, platí byt v ktorom spoločne rodina bývala 93,32 eur, preddavok za elektrinu 10,- eur, poistné pre seba a pre syna po 13,28 eur a výživné pre maloletého vo výške 27,13 eur ako aj dlžné výživné vo výške 20,- eur a paušál za telefón vo výške 20,- eur mesačne. Na základe predložených príjmov a výdavkov súd je toho názoru, že výživné vo výške 100,- eur nie je v možnostiach a schopnostiach otca. Na základe jeho príjmov a výdavkov súd je toho názoru, že odporca je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 40,- eur mesačne, pričom súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že maloletý v septembri tohto roku nastúpi do 1. ročníka základnej školy, kedy sa zvýšia jeho náklady na zakúpenie základných školských pomôcok. Keďže otec v súčasnosti zvláda platiť výživné spolu so zaostalým výživným v celkovej výške 47,- eur, súd je toho názoru, že ani v budúcnosti nebude mať problém zo svojho príjmu aj keď ním je len invalidný dôchodok uhradiť výživné vo výške 40,- eur. Preto súd určil výživné 40,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia o úpravu styku žiadajú neupraviť.
V danom prípade zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že je potrebné v prípade, že súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti matky udržať čo najširší styk otca s maloletým. S prihliadnutím aj na túto skutočnosť súd upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend od piatku do nedele a to od piatku od 17,00 hodiny do nedele do 17,00 hodiny, s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. S prihliadnutím na to, že od septembra maloletý nastúpi do 1. ročníka základnej školy bolo by pre neho spočiatku stresujúce nocovať a meniť miesto pobytu v priebehu týždňa. Je potrebné, aby pri nástupe na základnú školu mal maloletý jednoznačne jednotný režim a jednotné výchovné prostredie. Z toho dôvodu súd počas táždňa styk otca s maloletým neupravil. Zároveň súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas letných prázdnin od 1.7. od 10,00 hodiny do 15.7. do 17,00 hodiny a rovnako od 1.8. od 10,00 hodiny do 15.8. do 17,00 hodiny, pričom si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého. Počas
Vianočných sviatkov súd upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny rok od 23.12. od 10,00 hodiny do 25.12. do 17,00 hodiny a každý párny rok od 26.12. od 10,00 hodiny do 28.12. do 17,00 hodiny. Matka síce uviedla, že styk môže byť od 8,00 hodiny, ale súd prihliadol aj na vzdialenosť medzi účastníkmi konania aj na skutočnosť, že ide o dni, ktoré sú voľné, aby si maloletý mohol oddýchnuť, preto určil začiatok stretnutia na 10,00 hodinu.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože nezistil žiadne okolnosti ani pomery účastníka, ktorý by priznania týchto trov odôvodňovali.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ak súd tak rozhodne, alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
V danom prípade u navrhovateľky sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože tejto bola priznaná bezplatná právna pomoc Centrom právnej pomoci a ide o konanie o rozvod, z toho dôvodu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona náhradu súdneho poplatku Slovenskej republike nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 208/2013 súd priznal znalkyni PhDr. Darine Hubovej odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 336 eur, ktoré jej boli vyplatené zo štátnych prostriedkov. Navrhovateľke bola priznaná bezplatná právna pomoc Centrom právnej pomoci a teda sú u nej predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 280,40 eur mesačne a poberá aj príspevok z úradu práce vo výške 33,09 eur ako príspevok na benzín, platí byt v ktorom spoločne rodina bývala 93,32 eur, preddavok za elektrinu 10,- eur, poistné pre seba a pre syna po 13,28 eur a výživné pre maloletého vo výške 27,13 eur ako aj dlžné výživné vo výške 20,- eur a paušál za telefón vo výške 20,- eur mesačne. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca je invalidným dôchodcom, súd je toho názoru, že aj u neho sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto náhradu za vyplatenú odmenu súd Slovenskej republike nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.