Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-622-2014.pdf
PDF · 72.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/622/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Bratislava, Olejkárska 1, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátska kancelária so sídlom Nám. A. Benku 9, Bratislava, P.O.BOX 75, proti odporcovi: J. C., naposledy bytom L. N..č. XX, V., v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpeného S. Y. R. S., v konaní o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2014, č.k. 13C/286/2013-25, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel v celom rozsahu návrhu a priznal navrhovateľovi peňažné plnenie vo výške 50,70 eur z titulu porušenia zmluvy o preprave zo strany odporcu. Plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi plnú náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorej výšku však podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil tak, že odporcovi uložil nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré zahŕňajú súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,72 eur, pretože v danom prípade sa jedná o drobný spor. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 03.04.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 50,70 eur a trovy konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca sa dňa 05.06.2012 na výzvu revízora
- zamestnanca navrhovateľa - na linke MHD č. XX nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 eur a úhradu 50,00 eur. Odporca dlžnú sumu 50,70 eur do dňa podania žaloby neuhradil a nereagoval ani na výzvu navrhovateľa dňa 02.10.2013 na úhradu dlžnej sumy. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro/135/2013-7 zo dňa 07.05.2013, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd v súlade s ust. § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 13C 286/2013-19 zo dňa 07.10.2013 zrušil v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca cestovné nezaplatil, cestoval bez cestovného lístka a takto mu vznikla povinnosť zaplatiť okrem cestovného lístka v hodnote 0,70 eur aj sumu 50,- eur ako maximálne 100-násobok základného cestovného, v zmysle vyššie cit. ustanovení. Súd mal za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a opodstatnený a preto s poukazom na ustanovenia § 14 ods. 1,2, § 17 ods. 2 a § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave návrhu vyhovel v plnom rozsahu. V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 50,70 eur, pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na sumu 104,38 eur. Súd konštatoval, že takto advokátom vyčíslené trovy konania dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku (2x 50,50 eur = 101 eur vs. 104,38 eur). Trovy, vyčíslené v takejto výške preto podľa názoru súdu spĺňali podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke, a preto o trovách konania rozhodol pri aplikácii § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to aj s ohľadom na nízku právnu náročnosť a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Súd rozhodol o nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - "pokus o zmier - výzva na
zaplatenie" z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do "elektronickej predtlače" písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.). Ostatnú odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60 eur spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 7,81 eur a 20 % DPH vo výške 9,76 eur súd vzhľadom na uvedené krátil na rozsah 20 %. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, tak zahŕňajú súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,72 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať náhradu trov konania v plnej výške a súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne a samotné konštatovanie existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces. Navrhovateľ poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané trovy potrebné vykladať ako trovy aspoň dvakrát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová správa uvádza, že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania dokonca vôbec nezaoberal. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejedávanej veci uplatnené trovy konania považoval za účelné. Dodal, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho prípadu zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý proces vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenie pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu a odvolací súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony so zmenou spravidla iba v osobe odporcu a výšky požadovaného plnenia. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne podávať. Samotný zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol. Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto prípadoch akceptovať.
Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa naplnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v napadnutej časti vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .