Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-5-2013.pdf
PDF · 100.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne Mgr. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, proti žalovanej Základnej škole s materskou školou C. XX, zastúpenej JUDr. Alenou Matýsovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Mierová č. 4, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.04.2013 č.k. 21C/155/2010-220 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Helene Schneiderovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalobkyni listom žalovanej z 30.06.2010 je neplatné. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.580,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež jej uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že pokiaľ ide o posudzovanie platnosti, či neplatnosti výpovede, ktorá bola daná zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, bolo potrebné zaoberať sa splnením hmotnoprávnej podmienky platnosti tejto výpovede podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, a to splnením pokuty inej vhodnej práce a odmietnutie tejto ponuky. Podľa zistení súdu prvého stupňa, žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala, že došlo k určitej a zrozumiteľnej ponuke inej vhodnej práce a jej vyjadrenia a tvrdenia počas celého konania boli rozporuplné. V písomnej výpovedi je uvedené, že žalovaná nemá inú vhodnú prácu pre žalobkyňu. Následne žalovaná v rozpore s týmto písomným znením výpovede uviedla, že v školskom roku 2010/2011 sa predpokladalo 6 až 8 hodín nadčas týždenne a toto bolo ponúknuté žalobkyni ako iná vhodná práca, čo však žalobkyňa odmietla. V konaní ďalej vyplynulo, že týchto nadčasových hodín od septembra 2011 bolo viac a to v počte 13 týždenne. Neskôr žalovaná uviedla, že vôbec skrátený týždenný úväzok žalobkyni ponúknutý nebol. Taktiež uviedla, že so žalobkyňou preberala inú vhodnú prácu, a to výučbu angličtiny v ročníkoch 1 - 4, čo však žalobkyňa mala odmietnuť a potvrdili to svedkovia Mgr. Y. a p. V.. Súd prvého stupňa zdôraznil, že tieto rozpory vo vyjadreniach žalovanej vysvetlené neboli a poukázal v tejto súvislosti aj na ďalšie dokazovanie vykonané v priebehu konania po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa sa zameral na zistenie ohľadom hlasovania učiteľov v zborovni o znížení ich úväzkov v prospech žalobkyni, pričom zistilo sa že išlo o jej aktivitu, avšak ani výpovede týchto učiteľov nepreukázali, že predtým žalovaná ponúkla žalobkyni riadne skrátenú úväzok,
ktorý by bol z jej strany odmietnutý. Predchádzajúce výpovede svedkov p. Y. a p. V. vyhodnotil ako výpovede osôb, ktoré sú vo vzťahu so žalovanou, sú zamestnancami žalovanej. Dôležité boli výpovede štatutárnej zástupkyne žalovanej, no jej tvrdenia v tejto otázke boli rozporuplné. Podmienky Zákonníka práce neboli splnené súčasne, a to pokiaľ ide o ponuku inej vhodnej práce a jej následné odmietnutie. V konaní nebola preukázaná zrozumiteľná a určitá ponuka inej vhodnej práce, preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Zdôraznil, že ponuka inej vhodnej práce je daná na ochranu zamestnancov a teda v konaní musí byť preukázané bez pochybností, že pred daním výpovede došlo k takejto ponuke zo strany zamestnávateľa a následne k jej odmietnutiu. Musí ísť pritom o ponuku určitú a zrozumiteľnú a musí ísť o vhodnú prácu. Aj keby bola preukázaná ponuka práce v rozsahu 8 hodín týždenne, ktoré zamestnanec odmietol, ak je skrátený úväzok v počte 8 hodín týždenne, nakoniec to objektívne, v danom prípade predstavovalo 13 hodín týždenne. Je samozrejmé, že reakcia zamestnanca v takomto prípade môže byť rôzna, inak by reagoval na ponuku 8 hodín a inak na 13 hodín týždenne. V takomto prípade by ponuka 8 hodín týždenne nepredstavovala pre zamestnanca vzhľadom na jeho kvalifikáciu ani to, že sa jedná vo vzťahu k nemu o inú vhodnú prácu. Aj toto samo o sebe spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť ponuky v rozpore so Zákonníkom práce a muselo to byť vykladané v prospech zamestnanca.
O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o povinnosti zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona o súdnych poplatkoch.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú žiadala zamietnuť. V podanom odvolaní žalovaná uvádza, že jej štatutárna zástupkyňa bola menovaná do funkcie k 01.06.2010, dovtedy nevykonávala ani funkciu zástupkyne, a preto neprišla pri svojej práci do styku s administratívou školy. Už pri nástupe do funkcie bola upozorňovaná starostom obce na šetrenie finančných prostriedkov a na prezamestnanosť v škole. V konaní žalovaná predložila návrh na organizáciu školy v školskom roku 2010 - 2011. Zdôrazňuje, že žalobkyňa je učiteľkou a aprobáciou pre 1-4 ročník ZŠ. Všetci učitelia vedeli o počte žiakov na prvom stupni vo všetkých ročníkoch, ktorý bol pokiaľ ide o prvý až štvrtý ročník celkom 11 žiakov, 2. a 3. ročník celkom 10 žiakov. Teda na 21 žiakov ročníkov 1-4 v dvoch triedach bolo na škole 5 učiteľov s touto aprobáciou. Takýto stav zdedila riaditeľka školy po svojom predchodcovi, ktorý zhodou okolností bol bratom žalobkyne. Nepríjemné záležitosti týkajúce sa prepúšťania zamestnancov, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou dotýkali aj žalobkyne, pretože prišla na školu učiť ako posledná, už jej predchodca nechal na nového riaditeľa školy. Z toho dôvodu sa štatutárna zástupkyňa žalovanej snažila riešiť prezamestnanosť na škole znížením počtu učiteľov a v prvom rade na prvom stupni. Zdôrazňuje, že vo všeobecnosti nemožno stanoviť presný počet vyučovacích hodín a tomu zodpovedajúci počet nadpočetných hodín. Podľa priloženého návrhu na organizáciu školy v školskom roku 2010/2011 počty žiakov u žalovanej sú vždy blízko počtu 17. Stáva sa, že žiaci sa sťahujú, odchádzajú zo školy, prechádzajú na inú školu, preto počty žiakov v triedach sa nedajú úplne presne stanoviť na budúci školský rok už na konci predchádzajúceho školského roka a nedá sa presne ani stanoviť z týchto dôvodov počet vyučovacích hodín, ani počet nadpočetných hodín. Žalovaná uvádza, že pre splnenie povinností zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce nebolo potrebné, aby zamestnancovi ponúkol všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre neho vhodné, stačí, že ponúkne len jedno takéto vhodné pracovné miesto z viacerých u zamestnávateľa voľných miest. Žalovaná poukazovala na to, že na škole sa od tretieho ročníka učí angličtina, preto ponúkla žalobkyni učiť angličtinu, zároveň jej ponúkla pracovný úväzok 6 až 8 vyučovacích hodín. Iné vhodné miesto v čase dania výpovede žalobkyni riaditeľka školy nemala. Nie je pravdou, že by v tom čase boli k dispozícii nadpočetné hodiny v počte 13, táto situácia vyvstala až v septembri nasledujúceho školského roka, čo popisovala a zdôvodňovala už v predchádzajúcom štádiu konania. Zdôrazňuje teda, že s ohľadom na uvedené nemožno objektívne presne určiť počet nadpočetných hodín na nasledujúci školský rok. Dokladuje to aj situáciou, ktorá nastala v súvislosti s ochorením Mgr. Q.. Žalovaná škola nepredložila do konania doklad o písomnej ponuke inej vhodnej práce pre žalobkyňu pred daním výpovede. Tento postup školy nie je v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalovaná však trvá na tom, že žalobkyňa dostala pred výpoveďou dve ponuky inej vhodnej práce a tieto odmietla. Túto skutočnosť potvrdili aj dvaja svedkovia prítomní pri tejto ponuke. To, že svedkovia sú podriadení riaditeľke školy, je objektívna skutočnosť, je potrebné sa s ňou vyporiadať, myslí si, že tam boli prítomní tí ľudia, ktorí tam mali byť. Žalovaná ďalej tvrdí, že štatutárna zástupkyňa vo svojich výpovediach si neprotirečila, len jej výpovede pri druhom rozhodovaní o veci boli vytrhnuté z konceptu. V konaní boli vypočuté tri svedkyne, bývalé učiteľky na žalovanej základnej škole. Súd ich sám vybral zo zoznamu učiteľov. Tieto vo svojich výpovediach uviedli, že žalobkyňa prišla v sprievode riaditeľky školy do zborovne a prosila ostatných učiteľov o zníženie ich
úväzkov s odôvodnením, že dostala výpoveď a potrebuje zvýšiť úväzok, ktorý jej bol ponúknutý. Nevidí dôvod žiadosti, resp. prosby žalobkyne adresované ostatným kolegom v zborovni, pokiaľ by nedostala žalobkyňa predchádzajúcu ponuku inej vhodnej práce na kratší pracovný úväzok. Taktiež zdôrazňuje, že z hľadiska rozhodovania sa o prijatí alebo neprijatí ponuky na kratší pracovný úväzok s takto ohraničeným počtom nadpočetných hodín, ako to žalovaná uvádzala v konaní 6 - 8, nie je zásadné a rozhodujúce. Ponúka počtu nadčasových hodín bola podľa názoru žalovanej jasná a zrozumiteľná, z toho dôvodu žalobkyňa žiadala kolegov o zníženie ich úväzkov v snahe navýšiť svoj ponúkaný úväzok. Žalovaná si teda splnila ponuku inej vhodnej práce, ktorú žalobkyňa pre nízky úväzok odmietla. V zmysle týchto dôvodov navrhla žalovaná podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na to, že žalovaná o organizačnej zmene nerozhodla v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keďže si myslí, že absentuje písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Návrh na organizáciu školského roka 2010/2011 nebol definitívny, takže nemohol byť podkladom pre výpoveď. Samotná žalovaná uviedla, že chcela spojiť 9. ročníka, čo napokon neurobila, ale tým potvrdila, že išlo o návrh, nie o definitívne konečné rozhodnutie. Žalovaná nemala jasno ani o počte nadpočetných hodín pre nasledujúci školský rok, keďže ich nakoniec bolo 13 týždenne. Taktiež žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nedodržala zákonný postup § 74 Zákonníka práce pri prerokovaní výpovede so zástupcom zamestnancov. Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti inej vhodnej práce, svedkovia, ktorí na pojednávaní 19.04.2013 vypovedali, nepotvrdili to, čo tvrdí žalovaná vo svojom odvolaní, a teda že žalobkyňa mala v zborovni žiadať kolegov, aby súhlasili so znížením svojich úväzkov, nakoľko ona potrebuje zvýšiť úväzok, ktorý jej bol ponúknutý. Žalobkyňa, a to potvrdili aj svedkovia, kolegov žiadala, aby sa čiastočne vzdali v jej prospech svojich úväzkov, aby mohla ostať na škole. Svedkovia nepotvrdili splnenie si ponukovej povinnosti žalovanou, neuviedli, že by žalobkyňa ponuku čiastočného úväzku spomínala. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že núkala žalobkyni aj vyučovanie angličtiny, tak na výuku tohto jazyka nemá žalobkyňa kvalifikáciu, takže to nebola pre ňu iná vhodná práca. Žalobkyňa si zároveň uplatnila trovy odvolacieho konania za úkon vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 311/2001 Z.z. v znení platnom k 30.06.2010, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 74 citovaného zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami, alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ.
Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy, ak
a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Ponuka vhodnej práce predstavuje ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa. Rozsah ponuky kratšieho pracovného času musí mať oporu v prijatom rozhodnutí o organizačnej zmene a vo výpovedi. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol.
Žalobkyňa sa stala zamestnankyňou žalovanej na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.02.2007 s dohodnutým druhom práce - výchovnovzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom na Základnej škole s materskou školou C., ktorá zároveň bola dohodnutá ako miesto výkonu práce žalobkyne.
Listom z 30.06.2010 žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaná v takto danej výpovedi uviedla, že na základe rozhodnutia zriaďovateľa ZŠ a MŠ C., schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva č. 35 z 29.06.2010 bola schválená organizácia školy na rok 2010/2011, podľa ktorej došlo k zníženiu počtu pedagogických miest. V zmysle tejto organizačnej zmeny sa žalobkyňa stala nadbytočnou, pričom podľa žalovanej nebolo možné jej ponúknuť inú vhodnú prácu na škole z dôvodu neexistencie voľných pracovných miest. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou z tohto dôvodu bolo prerokované s odborovou organizáciou dňa 29.06.2010 a pracovný pomer sa mal ukončiť po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 31.08.2010.
Ako už bolo spomínané, ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy a síce pokiaľ nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať) ponukovú povinnosť vtedy nemá. V prípade, že má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná. Ponuková povinnosť zamestnávateľa platí rovnako aj v prípade, ak v rámci organizačnej zmeny sa súčasne stali nadbytoční viacerí zamestnanci. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj jeho kvalifikácii. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca, treba dôvodiť, že takou prácou treba rozumieť predovšetkým prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a až potom prácu, ktorá pokiaľ možno najviac zodpovedá kvalifikácii zamestnanca a napokon (ak nie je voľné ani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca) prácu, na ktorú sa nevyžaduje osobitná kvalifikácia. Možno teda za vhodnú prácu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce považovať prípadne aj takú prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca, resp. práca na kratší čas. Vhodnou prácou však nie je taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti, alebo pre nedostatok kvalifikácie.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že žalovaná nesplnila ponuku inej vhodnej práce spôsobom predpokladaným § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Vo výpovedi z pracovného pomeru žalovaná uvádza, že žalobkyni nebolo možné ponúknuť inú vhodnú prácu pre neexistencie voľných pracovných miest. Od počiatku tohto sporu však zároveň tvrdí, že v nadchádzajúcom školskom roku 2010/2011 vzhľadom na schválenú organizáciu školy pre tento školský rok sa predpokladala existencia 8 nadčasových hodín týždenne (napokon týchto hodín od septembra 2010 bolo v počte 13) a tvrdila tiež, že pred podaním výpovede ponúkla žalobkyni možnosť výkonu práce na existujúci skrátený týždenný pracovný úväzok, čo však ona odmietla. Ďalšie vyjadrenia žalovanej v konaní boli také, že skrátený týždenný úväzok žalobkyni vôbec ponúkaný nebol (č.l. 90) a žalovaná ani v ďalšom štádiu konania rozpor v takto prezentovaných odlišných vyjadreniach relevantne nevyjasnila (č.l. 130).
Ako už odvolací súd vyššie zdôraznil, povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre uplatnený výpovedný dôvod. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Treba prisvedčiť žalovanej, že Zákonník práce neustanovuje pre ponuku iného vhodného miesta písomnú formu, z hľadiska právnej istoty účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ako aj preukazovacej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho sporu je správne, ak ponuku vhodného zamestnania urobí zamestnávateľ v písomnej forme.
Žalovaná v konaní písomný dôkaz preukazujúci si splnenie jej zákonom určenej ponukovej povinnosti inej vhodnej práce pre žalobkyňu nepredložila. Je pritom nepochybné, že žalovaná v čase dania výpovede žalobkyni pre dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, disponovala skráteným týždenným pracovným úväzkom v počte najmenej 8 hodín, pričom jej vyjadrenia uvádzané v konaní o tom, či žalobkyni ponúkla tento úväzok, kedy a akým spôsobom, si vzájomne odporovali. Splnenie ponukovej povinnosti inej vhodnej práce, v danom prípade na kratší pracovný čas, ktorý k dispozícii bol a odmietnutie tejto práce žalobkyňou potvrdili v konaní iba svedkovia Mgr. M. Y. a B. V.. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo poukazované na to, že v prípade menovaných svedkov ide o zamestnancov žalovanej, z ktorých Mgr. Y. bola dokonca zástupkyňou riaditeľky školy a v kontexte toho, ako aj nejednoznačných vyjadrení samotnej štatutárnej zástupkyne žalovanej je nutné hodnotiť ich výpovede. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že žalobkyňa už od počiatku a to i v predžalobnej komunikácii so žalovanou poukazovala na to, že v čase doručenia výpovede bolo k dispozícii pracovné miesto na skrátený týždenný úväzok, ktorý jej ponúkaný nebol. Nepopierala, že iniciovala snahu u ostatných pedagógov základnej škody znížiť ich pracovné úväzky v jej prospech, pričom išlo iba o jej aktivitu, čo bez ďalšieho neznamená, že tomu musela predchádzať ponuka žalovanej pracovať v kratšom pracovnom úväzku. Žalobkyňa toto svoje konanie dostatočne zdôvodnila tým, že ostatných kolegov žiadala o to, aby sa čiastočne vzdali v jej prospech svojich úväzkov, tak aby ona mohla ostať pracovať na škole ďalej aj s ohľadom na svoj zdravotný stav.
Pokiaľ ide o ďalšie dokazovanie, súd prvého stupňa v konaní vypočul teraz už bývalých zamestnancov žalovanej - pedagógov, svedkyňu Q. M., rod. R., a T. V., rod. M.. Svedkyne potvrdili, že v čase rozhodnom pre toto konanie boli zamestnankyňami žalovanej Základnej školy v C. a potvrdili tú skutočnosť, že žalobkyňa im oznámila, že dostala výpoveď z pracovného pomeru, popísala svoju aj rodinnú situáciu a požiadala o možnosť riešiť vec tak, že by sa ostatní učitelia čiastočne vzali svojich úväzkov, tak aby mohla ostať pracovať na škole ďalej. Svedkyne vo svojich výpovediach nepotvrdili splnenie si ponukovej povinnosti žalovanou a neuviedli, že by žalobkyňa ponuku čiastočného pracovného týždenného úväzku pred nimi spomínala. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú ponuku vo vzťahu k žalobkyni vyučovať anglický jazyk v ďalšom školskom roku, rovnako toto tvrdenie žalovanej nepochybne preukázané nebolo a navyše podľa opakovaných vyjadrení žalobkyne, táto pre výučbu anglického jazyka nespĺňala požadované kvalifikačné predpoklady.
Všetky uvádzané okolnosti majú za následok vznik odôvodnených pochybností o relevantnom splnení si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného zamestnávateľa spôsobom predpokladaným citovaným ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce, čo súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od týchto zistení správne rozhodol o žalobe žalobkyne a tejto dôvodne vyhovel. Podobne správnym spôsobom rozhodol súd prvého stupňa o trovách konania účastníkov, a to v závislosti od úspechu žalobkyne v tomto konaní, rešpektujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania u žalobkyne pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc s tým, že súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na jednotlivo vykonané úkony právnej pomoci, ako aj rozsah vzniknutých hotových výdavkov. Podobne vzhľadom na výsledok samotného konania, bolo rozhodnuté správne aj o náhrade vzniknutých trov štátu.
Vzhľadom na všetky takto uvádzané dôvody, odvolací súd rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má právo na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej, keď toto vyjadrenie bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 09.07.2013 (č.l. 249). Za tento úkon právnej pomoci patrí právnej zástupkyni žalobkyne odmena v sume 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhl.) v sume 7,81 Eur. Celková výška trov odvolacieho konania u žalobkyne tak predstavuje sumu 67,88 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.