Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13S-56-2012.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobkyne: P. X., bytom Q. N., H. XXX/XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXXXX/XXXXX/XXXX-KA zo dňa 15. februára 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/XXXXX/XXXX-KA zo dňa 15. februára 2012 a z r u š u j e rozhodnutie Colného úradu Trenčíne číslo XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 2. augusta 2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2, písm. d) a c) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť JUDr. Jaroslavovi Hujíkovi, advokátovi žalobkyne, náhradu trov konania v sume 923,81 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu krajskému súdu dňa 13. apríla 2012 žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXX/XXXXX/XXXX-KA zo dňa 15. februára 2012 z dôvodu nezákonnosti.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie - platobný výmer správcu dane - Colného úradu Trenčín číslo XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 2. augusta 2011, ktorým bol žalobkyni ako daňovému dlžníkovi určený v zmysle § 13 ods. 2, písm. a) zák. č. 105/2004 Z.z. základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 5. február 2005 v množstve 19,093 hektolitrov 100 % alkoholu a vyrubil jej spotrebnú daň z liehu vo výške 15 844,28 Eur (477 325.- Sk).
Krajský súd rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 9. januára 2013 č.k. 13S/56/2012-63 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. februára 2012, ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 2. augusta 2011 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p..
Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalovaného uznesením zo dňa 19. marca 2014, sp. zn. 6Sžf/28/2013, (č.l. 81), zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd považuje za potrebné zopakovať, že správca dane vykonal dňa 5. februára 2005 daňový dozor na cestnej komunikácii E50 pri obci T. U.. Pri výkone daňového dozoru bolo zastavené motorové vozidlo ev. č. R., Z.. Držiteľkou predmetného motorového vozidla bola žalobkyňa, vozidlo viedol vodič J. J., spolujazdcom bol J. X. (syn žalobkyne). Daňový dozor vykonal kontrolu úložného priestoru vozidla, kontrolou boli zistené dva kusy nádob bielej farby v kovových rámoch, ktoré mali obsah každý 1 000
litrov. J. X. predložil daňovému dozoru dodací list, na ktorom bol označený dodávateľ prepravovaného tovaru spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., ďalej odberateľ Letecké oprav. závod Trenčín a prepravovaný tovar bol označený ako rozpúšťadlo PC - 4 000, množstvo 2 000 l v hodnote 59 500 Sk. Správca dane vyhotovil o miestnom zisťovaní zápisnicu č. XXX-XXXX/XXXX, proti jej obsahu nemali vodič vozidla J. J. a jeho spolujazdec R. X. žiadne námietky. Prepravovaný tovar bol naložený na vozidlo na čerpacej stanici Slovnaft vo T. J.. Colníci colného kriminálneho úradu (CKÚ) prevzali dňa 5. februára 2005 motorové vozidlo s tovarom, ktorý uskladnili v sklade colného úradu, o čom bola spísaná zápisnica A.:XXXX-XX/XXXX-XXXX. Colné laboratórium Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vykonalo odbornú expertízu z odobratých vzoriek ev. č. XXXX-XX-XX-XXX-LIEH a XXXX-XX-XX-XXX-LIEH. Z výsledkov odbornej expertízy, o ktorej bol vyhotovený Protokol o skúške zn. XXXX/XX-CL-XXXXXX zo dňa 15. marca 2005, vyplýva, že prepravovaný tovar bol v skutočnosti lieh s obsahom alkoholu 95,56 % vo vzorke ev. č. XXXX-XX-XX-XXX-LIEH a s obsahom alkoholu 95,37 % vo vzorke ev. č. XXXX-XX-XX-XXX-LIEH. Colný kriminálny úrad vypočul svedka X. N., ktorý podľa zápisu v obchodnom registri, bol konateľom dodávateľskej spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.. Svedok sa vyjadril k dodaciemu listu, na ktorom bol jeho podpis. Svedok dňa 11. marca 2008 tvrdil, že za uvedenú spoločnosť nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, ani za žiadnu inú obchodnú spoločnosť, v ktorých má byť konateľom. Správca dane na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval J. Q., znalec z odboru písmoznalectva, uzavrel, že dodací list za spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. nepodpísal X. N.. Príjemca tovaru označený na dodacom liste ako Letecké oprav. závody Trenčín, nemal pridelené IČO SK 1520181113 a toto IČO nebolo pridelené žiadnemu inému daňovému subjektu.
Žalovaný právne odôvodnil napadnuté rozhodnutie s poukazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, v znení účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti (5. februára 2005) a podľa ust. § 29 ods. 9, § 44 ods. 4 a § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného správca dane dôvodne spochybnil tvrdenie žalobkyne, že lieh vlastnila spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. a že tento tovar bol určený pre odberateľa Letecké oprav. závody Trenčín, IČO SK 1520181113. Žalobkyňou predložený dodací list považoval za nevierohodný doklad, pretože neobsahoval riadnu identifikáciu dodávateľa tovaru ani jeho odberateľa. Za vierohodné nepovažoval ani tvrdenie žalobkyne, že prepravu tovaru objednal R. T., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. jej predchádzajúcim konateľom J. J. a toto splnomocnenie trvalo aj po zmene konateľa spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.. Žalovaný k námietke žalobkyne, ktorá sa týkala výšky dane, uviedol, že v Protokole o určení dane podľa pomôcok sú zhrnuté zistené skutočnosti v rámci vykonanej kontroly a protokol je právnym podkladom pre vydanie platobného výmeru. V Protokole zo dňa 16. januára 2009 a jeho dodatku zo dňa 25. februára 2009 bola žalobkyni určená daň podľa pomôcok vo výške 477 325 Sk (15 844,28 Eur). Zaisťovacie úkony prepravovaného tovaru vykonali orgány činné v trestnom konaní v zmysle § 14a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov. Prepravovaný lieh bol stiahnutý z daňového voľného obehu, a preto nebolo potrebné rozhodnúť o zabezpečení vydania tohto tovaru. Ide o procesné rozhodnutia, ktorými sa nerozhodovalo o povinnosti daňového subjektu preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu. Na určenie výšky dane bolo rozhodujúce množstvo prepravovaného liehu, pričom colnou kontrolou bola zistená preprava 2 ks 1 000 litrových nádob s obsahom liehu. Žalobkyňa bola oboznámená s každým procesným úkonom správcu dane, ako aj Colného kriminálneho úradu Slovenskej republiky.
Súd s prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. marca 2014 je povinný vyporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v žalobe. Žalobkyňa namietala, že žalovaný:
1. prijal nesprávne skutkové a právne závery, pretože neuznal, že lieh vlastnila spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., ďalej neuznal dôkaznú hodnotu dodacieho listu, pretože ho považoval za nevierohodný, neuznal výpoveď R. T. za relevantnú na účely daňového konania a len poukázal na nezainteresovanosť konateľa N. v dodávkach tovaru;
2. nesprávne hodnotil výpoveď svedka R. T., ktorý bol splnomocnený p. J., pôvodným konateľom spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. na zastupovanie tejto spoločnosti, pričom žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o tom, že bol splnomocnený konať za uvedenú spoločnosť na základe plnej moci;
3. nesprávne označil dodací list za pochybný, pretože žalobkyňa resp. vodiči nemohli pochybovať o údajoch uvedených v dodacom liste a v prípade, ak by odberateľ neprevzal tovar, tovar by bol vrátený odosielateľovi;
4. účelovosť konania správcu dane, ktorý až po 10 hodinách od kontroly motorového vozidla žalobkyne sprevádzali vozidlo do priestorov Leteckých opravovní v Trenčíne;
5. spochybnil, že žalobkyňa urobila všetko, čo možno spravodlivo požadovať v bežnom obchodnom styku od podnikateľa vykonávajúceho prepravu, pričom zákon nemožno za žiadnych okolností vykladať a uplatňovať v neprospech dobromyseľnej osoby;
6. neuznal, že preukázala spôsob nadobudnutia predmetného liehu od spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. napriek tomu, že nadobudnutie liehu od tejto spoločnosti potvrdil vo výpovedi svedok R. T. a tieto skutočnosti uviedol aj v čestnom prehlásení;
7. prijal nesprávny výklad pojmu „držba“, pričom žalobkyňa poukázala na ust. § 129 OZ;
8. nevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie formou preverenia účtovníctva spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., v ktorom mali byť zaevidované účtovné doklady a dodací list z 5. februára 2005, ktorý preukazuje, že dodávateľ - spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. - odovzdal žalobkyni tovar na prepravu;
9. nesprávny postup pri spôsobe zisťovania množstva zaisteného liehu, pretože z obsahu spisov nevyplýva, akým spôsobom colný úrad dospel k záveru o zistení množstva liehu, či a aké certifikované meradlo použil, akou metódou bol zistený objem, počet litrov. V prípade absencie týchto údajov v spise, nie je preskúmateľná správnosť merania liehu aj výška vyrubenej dane.
Súd je tiež povinný s prihliadnutím na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyporiadať sa aj s odvolacími námietkami žalovaného proti prvostupňovému rozsudku. Žalovaný namietal, že:
1. závery súdu týkajúce sa dodania tovaru za prítomnosti colníkov na miesto uvedené v dodacom liste sú nesprávne, vzájomne odporujúce, nelogické a nezrozumiteľné z dôvodov, že:
1.1 procesné a operačno-pátracie úkony nepotvrdili, že pokus dodania tovaru sa uskutočnil s 10 hodinovým odstupom, pričom poukázal na záznam policajta o vykonaní previerky prípadného odberateľa dňa 5. februára 2005 v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod., t.j. cca 3 hodiny od zadržania tovaru;
1.2 v tomto časovom rozpätí boli vykonané neodkladné, zabezpečovacie, procesné a dôkazné úkony s formálnou písomnou dokumentáciou, ktorých počet a druh nebolo potrebné konkretizovať v prípade, ak viac zložiek (policajná, colná) zistí nelegálny prevoz značného množstva liehu, za prítomnosti svedkov, v teréne, mimo svojho úradu;
1.3 správny orgán nepochybil ani sa neoneskoril pri dokazovaní, pričom a) nie je zrejmé, či žalobkyňou označený údajný odberateľ existoval, b) nie je zrejmé, či by bol údajný odberateľ na mieste určenia zistený, c) či by sa údajne osoba existujúca pod falošnou identitou priznala k tovaru s nelegálnym obsahom za prítomnosti polície, d) či by údajný odberateľ potvrdil alebo vyvrátil tvrdenia žalobkyne o pôvode, alebo spôsobe nadobudnutia tovaru;
1.4 dátum 5. februára 2005 pripadol na sobotu. Podľa obsahu policajného záznamu z tohto dňa o dodaní tovaru do Leteckých opravovní Trenčín je zrejmé, že službukonajúci vrátnik na vrátnici tohto podniku potvrdil, že v daný deň, t.j. v sobotu sa vo firme nepracuje, a preto tam neboli žiadny zamestnanci, ktorí by mohli tovar prebrať;
2. objektívna zodpovednosť spočíva v tom, že bez ohľadu na subjektívne pozadie zainteresovanosti dotknutého daňového subjektu a bez ohľadu na skutočného vlastníka liehu vznikne daňová povinnosť práve tej osobe, u ktorej sa lieh zistí, ak nepreukáže jeho pôvod a spôsob nadobudnutia. Nie je podstatné,
či dotknutá osoba konala dobromyseľne pri získaní liehu do svojej dispozície. Tvrdenia žalobkyne a ňou predložené dôkazy nedisponujú dôkaznou hodnotou, a preto nebol dôvod, aby ich správca dane vyvrátil;
3. správne orgány vykonali množstvo relevantných dôkazných úkonov pre objasnenie veci a ani prvostupňový súd nekonkretizoval, aký relevantný dôkaz by sa mal ešte vykonať, za akým účelom a akým smerom by sa mal správny orgán uberať.
Súd na pojednávaní dňa 11. júna 2014 opakovane vypočul svedka J. X., ktorý sa vyjadril k vykonanému daňovému dozoru po zastavení vozidla a aj k postupu správcu dane po zistení tovaru. Namietal tvrdenie žalovaného, že podľa záznamu policajta bola dňa 5. februára 2005 v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod., t.j. cca 3 hodiny od zadržania tovaru, vykonaná previerka prípadného odberateľa liehu a procesné a operačno-pátracie úkony nepotvrdili, že po 10 hodinách od zadržania vozidla bola vykonaná ďalšia previerka prípadného odberateľa. Svedok uviedol, že bol zadržiavaný na colnici v Trenčíne cca do 22.00 hod a následne bola v čase medzi 22.00 hod. až 23.00 hod. vykonaná ďalšia previerka prípadného odberateľa liehu. Prvá previerka sa uskutočnila v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod. len za účasti vodiča J. J., pričom nemohlo byť použité vozidlo žalobkyne skriňového typu zn. Z., pretože kľúče od tohto vozidla mal pri sebe svedok. Na druhú previerku prípadného odberateľa bolo v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. už použité vozidlo IVECO a tejto previerky sa zúčastnili svedok J. X., vodič J. J. a colníci v nepriestrelných vestách. Po 10 hodinách však už nebolo možné zistiť, komu skutočne bol určený tovar, ktorý prevážali.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2, písm. d) a c) O.s.p..
Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým bol žalobkyni ako daňovému dlžníkovi určený v zmysle § 13 ods. 2, písm. a) zák. č. 105/2004 Z.z. základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 5. február 2005 v množstve 19,093 hektolitrov 100 % alkoholu a vyrubená spotrebná daň z liehu vo výške 15 844,28 Eur (477 325.- Sk).
Podkladom pre spôsob zistenia dane a jej výšku bola odborná expertíza, ktorú vykonalo Colné laboratórium Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z odobratých vzoriek zo zabezpečeného tovaru ev.č.: XXX-XX-XX-XXX-LIEH a s ev.č.: XXX-XX-XX-XXX-LIEH. Na základe výsledkov odbornej expertízy bol dňa 15. marca 2005 vypracovaný Protokol o skúške, ktorá potvrdila, že v danom prípade sa jednalo o lieh s obsahom alkoholu 95,56 % a 95,37 %.
Zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území (§ 1).
Podľa § 12 ods. 2, písm. a) zákona o spotrebnej dani z liehu (v znení účinnom ku dňu 5. februára 2005 kedy bol u žalobkyne zistený lieh) daňová povinnosť vzniká dňom zistenia držby liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade s týmto zákonom nevie právnická osoba, alebo fyzická osoba preukázať.
Podľa § 13 ods. 2, písm. a) zákona o spotrebnej dani z liehu daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická, alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod a spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je, či žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý sa mal u nej nachádzať
v čase výkonu daňového dozoru, t.j. 5. februára 2005. Len v prípade, ak by nepreukázala zákonné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za zistenú prepravu liehu (§ 12 ods. 2, písm. a/, zákona) bola by považovaná za daňovú dlžníčku podľa § 13 ods. 2, písm. a) zákona s povinnosťou zaplatiť spotrebnú daň z liehu.
Žalobkyňa v daňovom aj v súdnom konaní od začiatku tvrdila, že preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu predložením dodacieho listu, ktorý vystavil R., splnomocnený zástupca spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., pre ktorú spoločnosť mala vykonať prepravu tovaru, ktorý bol v dodacom liste označený ako chemické rozpúšťadlo. Správca dane vypočul svedka R. T., ktorý mu potvrdil všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Prijímateľ zásielky očakával jej dodanie dňa 5. februára 2005 po 12.00 hod., avšak postupom colného úradu a colného kriminálneho úradu nedošlo k včasnému dodaniu zásielky na miesto určenia a následne nebola zistená osoba prijímateľa tovaru. Žalobkyňa teda tvrdila, že nebolo v jej moci preukázať osobu prijímateľa tovaru, avšak ostatné ňou predložené dôkazy preukazujú pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, a preto nie je daňovou dlžníčkou a nie je povinná zaplatiť spotrebnú daň z liehu.
K jednotlivým dôvodom uvedeným v žalobe súd uvádza:
K bodom 1, 2 a 3:
Colný úrad A. J. na základe medzinárodného dožiadania od správcu dane dňa 1. apríla 2011 vypočul svedka R. T., splnomocneného zástupcu spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.. Svedok potvrdil, že bol oprávnený konať za uvedenú spoločnosť. Poznamenáva sa, že žalobkyňa predložila v daňovom konaní „Čestné prehlásenie“ svedka, na základe ktorého bola povolená obnova konania. V administratívnom spise žalovaného je pripojená Dohoda o vykonaní práce z 2. februára 2004, ktorú svedok uzavrel so spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. na „zastupovanie konateľa a ostatné pracovné činnosti“. Dohoda platila do 31. decembra 2005. Súčasne dňa 2. februára 2004 pôvodný konateľ tejto spoločnosti J. J. udelil R. T. splnomocnenie na zastupovanie spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. v rozsahu „generálnej plnej moci“. Nový konateľ X. N. splnomocnenie pre R. T. neodvolal. Svedok ďalej potvrdil, že prepravovaný tovar skutočne patril spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., a pri objednaní prepravy tovaru konal za uvedenú spoločnosť v rozsahu generálnej plnej moci z 2. februára 2004. Svedok tiež potvrdil, že dňa 5. februára 2005 tovar sprevádzal pred jeho naložením na auto žalobkyne a odovzdal jej dodací list. V daňovom konaní bolo preukázané, že dodací list podpísal R. T. menom nového konateľa X.. K osobe X. N. súd uvádza, že ide o konateľa resp. spoločníka ďalších 20 obchodných spoločností, pričom reálne nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, podnikaniu a ekonomickému vedeniu obchodu nerozumel. Osobu X. N. možno hodnotiť ako „bieleho koňa“, ktorý je využívaný obchodnými spoločnosťami podnikajúcimi v rozpore so zákonom. Preto súd nepovažuje jeho výpoveď za relevantný dôkaz. Nie je sporné, že žalobkyňa podnikala v oblasti prepravy tovaru. Podľa názoru súdu ani pri primeranej miere obozretnosti v obchodnom styku nie je možné od podnikateľa vyžadovať, aby pred poskytnutím služby v každom prípade overoval údaje obchodného partnera uvedené v dodacom liste podľa zápisov v obchodnom registri. Preto nie je možné prijať spochybnenie vierohodnosti dodacieho listu na základe nesprávnych údajov o prijímateľovi tovaru (obchodné meno a IČO). Žalobkyňa nemohla mať dostatok informácii o zmene osoby konateľa u objednávateľa prepravy tovaru, pretože prepravu tovaru objednal R. T. konajúci za spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. na základe generálnej plnej moci. Žalovaný ďalej spochybnil vierohodnosť výpovede svedka R. T. na základe posúdenia obsahu Dohody o vykonaní práce, ktorú svedok uzavrel so spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.. Toto hodnotenie nemá právny význam pre posudzovanú vec. Ďalej súd uzavrel, že ak došlo v obchodnej spoločnosti k zmene jej konateľa, to neznamená, že tým zaniká aj jej zastupovanie na základe predchádzajúcich splnomocnení. K zániku splnomocnenia mohlo dôjsť len na základe jeho odvolania novým konateľom a že o tejto skutočnosti sa dozvedel dotknutý účastník obchodného vzťahu. Takáto skutočnosť v danej veci nebola zistená. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalovaného, že po zmene konateľa obchodnej spoločnosti je splnomocnenie vydané predchádzajúcim konateľom z hľadiska právnych účinkov neplatné a právne nezáväzné vo vzťahu k tretím subjektom.
K bodu 4:
Tak, ako už bolo uvedené vyššie, súd na pojednávaní dňa 11. júna 2014 opakovane vypočul svedka J. X., ktorý tvrdil, že bol zadržiavaný na colnom úrade dňa 5. februára 2005 cca do 22.00 hod. a následne
sa zúčastnil ďalšieho výjazdu na previerku prípadného odberateľa. V administratívnom spise je pripojený len záznam policajta CS Bc. D. R. z 5. februára 2005 o tom, že v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod. vykonal za účasti J. J. previerku prípadného odberateľa tovaru uvedeného na dodacom liste. O ďalšom výjazde nie je v administratívnom spise žiaden záznam a žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie na potvrdenie, alebo vyvrátenie tvrdenia žalobkyne, že uvedeného dňa sa uskutočnili dva výjazdy na miesto uvedené v dodacom liste. Súd naďalej považuje výpoveď svedka J. X. za vierohodnú, a preto dokazovanie zo strany správcu dane a žalovaného na zistenie skutkového stavu nebolo vykonané v súlade so zásadami daňového konania podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
K bodu 5:
K námietke žalobkyne, že urobila všetko, čo možno spravodlivo požadovať v bežnom obchodnom styku od podnikateľa vykonávajúceho prepravu, pričom zákon nemožno za žiadnych okolností vykladať a uplatňovať v neprospech dobromyseľnej osoby sa súd vyjadril už v rámci námietok žalobkyne pod bodmi 1, 2 a 3. Súd považuje za potrebné zopakovať, že podnikateľ pri zachovaní dostatočnej miery obozretnosti, ktorú možno od neho očakávať v bežnom obchodnom styku, nemôže v každom obchodnom prípade overovať údaje obchodných partnerov podľa zápisov v obchodnom registri. Preto v danom prípade nie je dôvodné spochybnenie vierohodnosti dodacieho listu na základe nesprávnych údajov o prijímateľovi tovaru (obchodné meno a IČO).
Súd preto považuje námietky žalobkyne pod bodom 5 za dôvodné.
K bodu 6:
Súd už vyššie konštatoval, že žalobkyňa v daňovom aj v súdnom konaní od začiatku tvrdila, že prepravovaný tovar patril spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., ktorú skutočnosť potvrdil R. T., konajúci za uvedenú spoločnosť na základe generálnej plnej moci, ktorá nebola novým konateľom X. N. odvolaná. Súd opakovane uvádza, že ak v obchodnej spoločnosti došlo k zmene konateľa, to neznamená, že tým zaniká aj zastupovanie na základe predchádzajúcich splnomocnení. K zániku splnomocnenia mohlo dôjsť len na základe jeho odvolania novým konateľom a rozhodujúcou skutočnosťou je, že sa o tom dozvedel dotknutý účastník obchodného vzťahu. Žalobkyňa poskytla spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. prepravné služby na základe objednávky od splnomocneného zástupcu tejto spoločnosti pričom nemožno očakávať, aby podnikateľ aj pri primeranej miere obozretnosti v bežnom obchodnom styku, pochyboval o osobe konajúcej za objednávateľa, ak na to nie sú osobitné dôvody. V danom prípade takéto dôvody neboli zistené.
K bodu 7:
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný prijal nesprávny výklad pojmu „držba“, s poukazom na ust. § 129 Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 1 upravuje, že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Žalovaný označil žalobkyňu ako daňovú dlžníčku pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 podľa § 12 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z liehu z dôvodu, že nevedela preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý mala v držbe. Podľa názoru súdu ide o špeciálne ustanovenie na účel spotrebnej dane z liehu, ktoré vylučuje použitie § 129 Občianskeho zákonníka. Držbu v tomto prípade je potrebné vykladať tak, že na účel spotrebnej dane sa považuje za držiteľa liehu právnická a fyzická osoba, u ktorej bol lieh zistený a v čase zistenia liehu ho mala v držbe, pričom nie je rozhodujúce, či s liehom nakladal ako s vlastným.
K bodu 8:
Žalobkyňa už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhovala vykonať dokazovanie preverením účtovníctva spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o., v ktorom mali byť zaevidované účtovné doklady a dodací list z 5. februára 2005. Tieto skutočnosti mali potvrdiť, že objednávateľ odovzdal žalobkyni tovar na prepravu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s uvedenou odvolacou námietkou žalobkyne, a preto nie je zrejmé, či účtovná evidencia spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o. bola správcom dane vyžiadaná a aké údaje obsahovala, príp. či správca dane ju mal k dispozícii.
K bodu 9:
Žalobkyňa namietala nesprávny postup pri spôsobe zisťovania množstva zisteného liehu, pretože z obsahu spisov nevyplýva, akým spôsobom colný úrad dospel k záveru o zistení množstva liehu, či a aké certifikované meradlo použil, akou metódou bol zistený objem, počet litrov.
Žalovaný tvrdil, že podkladom pre spôsob zistenia dane a jej výšku bola odborná expertíza, ktorú vykonalo Colné laboratórium Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z odobratých vzoriek zo zabezpečeného tovaru ev.č.: XXX-XX-XX-XXX-LIEH a ev.č.: XXX-XX-XX-XXX-LIEH. Na základe výsledkov odbornej expertízy bol dňa 15. marca 2005 vypracovaný Protokol o skúške, ktorá potvrdila, že v danom prípade sa jednalo o lieh s obsahom alkoholu 95,56 % a 95,37 %. Súd konštatuje, že v administratívnom spise je pripojený doklad „Výsledok odbornej expertízy - Protokol o skúške“. Z tohto dokladu (v spise nie je žiaden iný doklad) nie je zrejmé, kto vykonal odobratie vzoriek, kto bol prítomný za prepravcu tovaru pri ich odoberaní, akým spôsobom bol obsah zásielky zistený, čím bol meraný. Žalobkyňa, ako aj J. J., vodič vozidla a J. X., spolujazdec, tvrdili, že uvedených úkonov sa nezúčastnili a o výsledku expertízy neboli oboznámení. Žalobkyňa sa o výsledku expertízy dozvedela až po 2 rokoch. Z uvedených dôvodov nie je preskúmateľná správnosť zistenia liehu a v tej súvislosti je potom sporné, či žalobkyňa je daňovou dlžníčkou povinnou zaplatiť spotrebnú daň z liehu.
K odvolacím dôvodom žalovaného súd uvádza:
1.
Žalovaný tvrdil, že procesné a operačno-pátracie úkony nepotvrdili, že pokus dodania tovaru sa uskutočnil s 10 hodinovým odstupom, pričom poukázal na záznam policajta o vykonaní previerky prípadného odberateľa dňa 5. februára 2005 v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod., t.j. cca 3 hodiny od zadržania tovaru. V tomto časovom rozpätí mali byť vykonané neodkladné, zabezpečovacie, procesné a dôkazné úkony s formálnou písomnou dokumentáciou. S uvedeným tvrdením žalovaného sa súd vyporiadal v rámci námietok žalobcu v bode 4, v ktorom konštatoval, že v administratívnom spise je pripojený len záznam policajta CS Bc. D. R. z 5. februára 2005 o tom, že v čase od 15.15 hod. do 15.45 hod. vykonal za účasti J. J. previerku prípadného odberateľa tovaru uvedeného na dodacom liste. O ďalšom výjazde colníkov nie je v administratívnom spise žiaden záznam a žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie na potvrdenie, alebo vyvrátenie tvrdenia žalobkyne, že uvedeného dňa sa uskutočnili dva výjazdy. Predložený administratívny spis je teda neúplný, pretože neobsahuje záznamy o výjazde colníkov, pričom súd nemá pochybnosti o tom, že takýto výjazd sa uskutočnil dňa 5. februára 2014 aj medzi 22.00 hod. a 23.00 hod.. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalovaného, že správca dane nepochybil, ani sa neoneskoril pri dokazovaní nezodpovedá skutočnosti.
2.
Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobkyne o existencii údajného odberateľa a ďalej mal pochybnosti, či by údajný odberateľ bol na mieste určenia zistený, či by sa osoba existujúca pod falošnou identitou priznala k tovaru s nelegálnym obsahom za prítomnosti polície a či by údajný odberateľ potvrdil, alebo vyvrátil tvrdenia žalobkyne o pôvode, alebo spôsobe nadobudnutia tovaru. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pracovníci Colného úradu v Trenčíne začali vypočúvať vodiča motorového vozidla, J. J., a spolujazdca, J. X., po dvoch hodinách od zastavenia vozidla. Následne boli vypočutí vyšetrovateľmi colného kriminálneho úradu a bola vykonaná ich vzájomná konfrontácia. Z obsahu spisu vyplýva, že prvý výjazd na miesto uvedené v dodacom liste uskutočnil colník Colného úradu Trenčín U.. R., avšak súd nemá pochybnosti, že bol uskutočnený aj druhý výjazd. Za týchto okolností nie je možné prihliadnuť na tvrdenie žalovaného, že má pochybnosti o existencii údajného odberateľa a či by bol na mieste určenia zistený, ako aj na ďalšie pochybnosti tak, ako sú uvedené vyššie. Práve postupom žalovaného, resp. správcu dane, došlo k tomu, že tovar nebol doručený na miesto uvedené v dodacom liste v čase, kedy doručenie tovaru očakával údajný odberateľ a tým došlo k zmareniu zistenia jeho totožnosti.
3.
Skutočnosť, že dátum 5. februára 2005 pripadol na sobotu a v tento deň sa Leteckých opravovniach Trenčín nepracovalo, nie je sporné. Z obsahu spisu žalovaného vyplýva, že colné orgány mali indície, že v uvedený deň má byť prepravované väčšie množstvo nelegálneho liehu, a preto boli na cestách vykonávané kontroly motorových vozidiel. Colné orgány majú záujem na odhaľovaní nelegálnej výroby a distribúcie liehu a s ohľadom na konkrétne skutočnosti majú vo veci konať. Ak k zisťovaniu osoby údajného odberateľa dôjde s výrazným časovým odstupom, nemožno očakávať, že osoby zodpovedné za nelegálne obchodovanie s liehom budú zistené. Postup správnych orgánov, ktoré rozhodli, že žalobkyňa je daňovou dlžníčkou na základe zistenia tovaru pri výkone daňového dozoru a všetky ňou predložené dôkazy o pôvode a spôsobe nadobudnutia liehu boli spochybnené, nezodpovedá zákonu.
4.
Žalovaný tvrdil, že žalobkyňou predložené dôkazy nedisponujú dôkaznou hodnotou, a preto nebol dôvod, aby ich správca dane vyvrátil. Toto tvrdenie je v rozpore so zásadami daňového konania v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. zákona o správe daní a poplatkov. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1) a dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2). Žalovaný spochybnil žalobkyňou predložený dodací list, pretože bol bez čísla, odberateľ nebol označený v súlade so zápisom v obchodnom registri, deklarované IČO bolo nesprávne a spochybnil aj podpis osoby konajúcej za objednávateľa prepravy tovaru. Súd sa s obsahom tejto odvolacej námietky vyporiadal v rámci námietok žalobkyne pod bodom 6. Z výpovede žalobkyne, ďalej z výpovedí J., ako aj R. (splnomocnený zástupca objednávateľa prepravy tovaru) vyplýva, že prepravovaný tovar patril spol. AMERICAN BULL Slovakia s.r.o.. Nie je nemožné spravodlivo očakávať, aby podnikateľ s primeranou mierou obozretnosti v bežnom obchodnom styku pochyboval o osobe konajúcej za objednávateľa, ak na to nie sú osobitné dôvody, pričom v danom prípade takéto dôvody neboli zistené. Súd uzavrel, že ak aj dodací list vykazuje formálne nedostatky, s prihliadnutím na výpoveď R. ide o dôkaz, ktorým žalobkyňa preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu, ktorý bol u nej zistený dňa 5. februára 2005.
5.
Žalovaný namietal, že prvostupňový súd nekonkretizoval, aký relevantný dôkaz by sa mal ešte vykonať, za akým účelom a akým smerom by sa mal správny orgán uberať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k zisteniu liehu došlo 5. februára 2005. S odstupom času už nemožno očakávať zistenie nových skutočností, ale žalovaný je povinný opakovane vyhodnotiť tie skutočnosti, ktoré už boli zistené a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípade je povinný zaoberať sa tým, či žalobkyňa uniesla bremeno zodpovednosti a preukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného a vo vzťahu k tomuto záveru opakovane rozhodnúť o tom, či žalobkyňa je daňovou dlžníčkou a či je dôvodné vyrubenie spotrebnej dane z liehu.
Súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, kto vykonal odobratie vzoriek liehu, kto bol prítomný za prepravcu tovaru pri ich odoberaní, akým spôsobom bol obsah zásielky zistený a čím bol meraný. Preto výsledky expertízy, ktoré vykonalo Colné laboratórium Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z odobratých vzoriek zo zabezpečeného tovaru ev.č.: XXX- XX-XX-XXX-LIEH a ev.č.: XXX-XX-XX-XXX-LIEH, nie sú dôkazom, na ktorý možno v konaní prihliadnuť.
Ďalej súd uzavrel, že správne orgány nezistili úplne skutkový stav a nevyhodnotili špecifické okolnosti tohto prípadu tak, aby bol dôvodne prijatý záver, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu o zbavení sa zodpovednosti, keďže nepreukázala pôvod a spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného 5. februára 2005.
Z dôvodov uvedených vyššie súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. d) a c) O.s.p..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa mala v konaní úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov za právnej služby podľa § 11 ods. 1 a § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa § 11 ods. 4, veta prvá, citov. vyhlášky o odmenách advokátov, odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2012 bola 127,16 Eur, v roku 2013 bola 130, 16 Eur a v roku 2014 je 134 Eur.
Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania takto:
I.
za úkony právnej služby: 1 x prevzatie a príprava zastupovania (3.4.2012) 127,16 Eur 1 x podanie žaloby (11.4.2012) 127,16 Eur 1 x účasť na pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne (9.1.2013) 130,16 Eur 1 x vyjadrenie k odvolaniu žalovaného (4.3.2013) 130,16 Eur 1 x účasť na pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne (11.6.2014) 134.- Eur
Režijný paušál 2 x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur + 1 x 8,04 Eur 38,92 Eur
II.
náhrada hotových výdavkov:
- cestovné náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom ev.č. R. z Prievidze do Trenčína a späť na pojednávanie krajského súdu dňa 9.1.2013 a 11.6.2014 podľa písomného vyúčtovania predloženého JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom žalobkyne, z 11.6.2014 ...................................................................................................................64,61 Eur
- náhrada za stratu času za každú začatú polhodinu za čas strávený na cestu z Prievidze do Trenčína a späť 105,64 Eur
III.
náhrada za zaplatený súdny poplatok 66.- Eur
Náhrada trov konania celkom predstavuje sumu 923,81 Eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 923,81 Eur na účet jej advokáta JUDr. Jaroslava Hujíka, číslo účtu v tvare IBAN Y., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.