Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-168-2013.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408 Nikózia, Cyprus, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému P. J., G.. XX. X. XXXX, E. K. Z.Á. O. XX, U. L. M., E.. Č.. Z. Z. Z. Ú. G. Z. Z. Ž., o zaplatenie 310,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 310,99 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 310,99 eura od 7. 5. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 30. 6. 2008 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu, predmetom ktorej bolo, okrem iného, aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Prehľad čerpania úveru vyplýva z výpisu z účtu. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté tým spôsobom, že banka realizovala platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výber jeho hotovosti z účtu aj vtedy, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči banke, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom hotovosti. Zároveň sa žalovaný zaviazal povolené prečerpanie splácať formou započítania pohľadávky. Žalovaný využil možnosť povoleného prečerpania, avšak svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas nesplnil, preto ho vyzval na úhradu záväzku. Ku dňu 23. 8. 2012 predstavovala dlžná suma 310,99 eura, ktorá predstavuje istinu.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 8. 2013, žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje nesplatenú istinu, neobsahuje úroky z omeškania, poplatky, ani zmluvné pokuty. Výška dlžnej sumy vyplýva z histórie transakcií na bežnom účte.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 6. 2014, žalobca uviedol, že k zrušeniu účtu došlo dňa 22. 8. 2012, čo vyplýva z prehľadu histórie transakcií na účte. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že postúpená pohľadávka bola vo výške 351,59 eura, pričom predmetom konania je len nárok na zaplatenie istiny vo výške 310,99 eura.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené a žalovaného, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie doručené náhradným spôsobom doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Splnomocnený zástupca žalobcu svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám-občanom, prehľadom transakcií na bežnom účte žalovaného, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou na úhradu dlžnej sumy, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, sadzobníkom poplatkov VÚB, a. s., zistiac nasledovný skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 30. 6. 2008 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v slovenských korunách a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného cenníka VÚB, a. s. K účtu bolo dojednané aj vydanie platobnej karty. Podľa časti Záverečné ustanovenie, písm. g/ zmluvy je banka oprávnená pos plnení ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Z prehľadu transakcií na účte žalovaného vo VÚB, a. s. súd zistil, že naposledy bol účtovaný poplatok za vedenie konta flexiúčet dňa 28. 11. 2008. Posledná účtovná položka bola účtovaná dňa 22. 8. 2012, a to účtovná položka „debetný úrok - zinkasovaný“, pričom zostatok účtu k uvedenému dňu bol 366,49 eura.
Dňa 14. 8. 2012 uzatvorili VÚB, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného, podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola aj pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 351,59 eura, z toho istina 310,99 eura a úrok z omeškania 40,60 eura. VÚB, a. s. žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky dňa 23. 8. 2012.
Dňa 23. 8. 2012 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy vo výške 366,71 eura.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ v znení účinnom do 31. 12. 2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť a súčasne mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom vrátenia úveru, poskytnutého žalovanému formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal svoje tvrdenia o dojednaní povoleného prečerpania medzi účastníkmi zmluvy, o poskytnutí povoleného prečerpania žalovanému, výške dojednaného a vzniknutého povoleného prečerpania. Žalobca v konaní predložil len zmluvu o bežnom účte, z ktorej dojednanie účastníkov zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte, najmä jeho výške a spôsobe splácania, nevyplýva. Za také dojednanie nie je možné považovať ustanovenie zmluvy o oprávnení banky zriadiť k účtu povolené prečerpanie. Poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte nevyplýva ani z predloženého listinného dôkazu, prehľadu transakcií na účte žalovaného odo dňa uzavretia zmluvy o bežnom účte. Z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva reálne čerpanie úveru formou povoleného prečerpania, nakoľko posledný výber z účtu bol realizovaný žalovaným dňa 9. 7. 2008, pričom zostatok po uvedenom výbere bol na účte plusový, a to 265 Sk. Od uvedeného dátumu už žalovaný reálne prostriedky z účtu nečerpal a na ťarchu účtu boli zaúčtované len poplatky za vedenie účtu, debetný úrok a poplatok a spracovanie exekúcie. Keďže zmluva o bežnom účte bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal aj možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že naposledy bol poplatok za vedenie účtu zaúčtovaný na ťarchu účtu dňa 28. 11. 2008, ktorý súd ustálil ako deň uzavretia účtu. Od uvedeného dátumu žiadne transakcie na účte vykonávané neboli, účtovaný bol len poplatok za spracovanie exekúcie a až dňa 5. 12. 2011 a následne dňa 22. 8. 2012 boli zaúčtované položky „debetný úrok“. Žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že dňa 22. 8. 2012 došlo k zrušeniu účtu, uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal. Od 28. 11. 2008 právny predchodca žalobcu žalovanému už neúčtoval poplatok za vedenie bežného účtu, na účte neboli vykonávané žiadne transakcie, nie je preto preukázané tvrdenie o trvaní zmluvného vzťahu po uvedenom dátume. Nakoľko už v roku 2008 bol na účte žalovaného záporný zostatok a neboli vykonávané žiadne transakcie, súd mal za to, že právny predchodca žalobcu mohol vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku na zaplatenie debetného zostatku na účte. Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby na súde už bol nárok premlčaný, keďže uplynula trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní posledného zaúčtovania poplatku za vedenie účtu, t. j. dňom 29. 11. 2008. Už len okrajom súd uvádza, že na ťarchu účtu žalovaného bol zaúčtovaný poplatok za vedenie konta flexiúčet, ktorého individuálne dojednanie so žalovaným žalobca nepreukázal, ako aj poplatok za spracovanie exekúcie a debetný úrok, u ktorých rovnako nepreukázal žalobca ich zmluvné dojednanie.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.