Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-76-2010.pdf
PDF · 97.49 KB
No categories available
16P/76/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloleté deti V., E., X. XX. XX. XXXX C. H. B., X. XX. XX. XXXX, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov, matky B. J., X. XX. XX. XXXX, L. E. XXX/X, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Gálovou, so sídlom Sládkovičovo, Hviezdoslavova 510, otca L.. Y. V., X. XX. XX. XXXX, L. P., Y. XXXX/X, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, dňa 11. 06. 2014 takto
rozhodol:
Maloleté deti V., E., X.Ý. XX. XX. XXXX C. B., X. XX. XX. XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým že obaja rodičia majú právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 50 Eur mesačne od 12. 03. 2010 a od 01. 09. 2012 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50 € na sumu 80 € mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. sumou 35 € mesačne od 12. 03. 2010 s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd zarátava otcovi do zročného výživného na maloletého E. sumu 2085 € a zročné výživné za obdobie od 12. 3. 2010 do 11. 06. 2014 vo výške 1015 € povoľuje otcovi splácať splátkou vo výške 42,30 € mesačne pod stratou výhody zo splátok spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí.
Súd zarátava otcovi do zročného výživného na maloletú B. v sume 1400 € a zročné výživné za obdobie od 12. 3. 2010 do 11. 06. 2014 vo výške 385 € povoľuje otcovi splácať splátkou vo výške 19,25 € mesačne pod stratou výhody zo splátok spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí.
Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo sa stýkať s deťmi každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin každý párny rok tak, že si prevezme deti z rúk matky 1.7. o 10.00 hod. a deti matke odovzdá dňa 15.7. o 18.00 hod. a v nepárny rok od 15.8. od 10.00 hod. a deti matke odovzdá dňa 30.8. o 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov a to v čase od 24.12. o 10.00 hod. v nepárnom kalendárnom roku s tým, že deti matke odovzdá 27.12. o 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska detí, a otec je povinný deti po ukončení styku v mieste bydliska detí matke vrátiť.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12. 03. 2010 začalo konanie o úpravu rodičovských práv rodičov k maloletým deťom, ktoré sa narodili mimo manželstva. Predbežným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 13P/42/2010 - 6 zo dňa 11. 02. 2010 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola otcovi uložená
vyživovacia povinnosť voči deťom vo výške 50 Eur voči maloletému E. a 35 Euro voči maloletej B.. Matka sa s deťmi odsťahovala do otca koncom januára 2010 potom, čo zistila, že otec nadviazal známosť s inou ženou a chcel sa s deťmi bez jej súhlasu presťahovať na Ukrajinu. Presťahovala sa s deťmi k matke. Žiadala, aby súd zveril deti do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi výživné vo výške 200 Eur mesačne na obe deti. Na pojednávaní dňa 07. 06. 2010 vypovedala, že deti sa narodili mimo manželstva, otec detí ju žiadal, aby sa vzdala maloletých detí a súhlasila s tým, že si deti osvojí jeho terajšia manželka s čím nesúhlasila. Je pravdou, že aj otec sa vie o deti postarať, ale to nie je dôvod, aby jej deti boli odobrané. Otec ako štátny zamestnanec nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť preto ju nútil na výkon živnosti tým, že predávali výpočtovú techniku. Neskôr sa dostali s podnikaním do problémov a v súčasnom období má dlhy cca 6200 Eur z podnikateľskej činnosti a 452 Eur za používanie telefónu. Je pravdou, že ako mladistvá bola vyhostená z Nemecka na základe toho, že ako neplnoletá mala vykonávať trestnú činnosť, tresne stíhaná bola iná osoba. V čase od 01. 102009 do 15. 11. 2009 a od 01. 12. 2019 do 10. 01. 2010 pracovala v cudzine, pretože nedokázali spoločne splácať dlhy a vyplatila dlhy za firmu.
Na pojednávaní dňa 10. 11. 2010 otec vypovedal, že je pravdou, že mal. deti sa narodili mimo manželstva. Do zhruba asi do 7.1.2010 žili s matkou v spoločnej domácnosti. Dňa 10.1.2010 matka zbalila veci, zobrala deti a odsťahovala sa. Vysvetlila, že na deti nemá žiadne právo, pretože deti porodila ona. Je pravdou, že pokiaľ spolu žili, a pokiaľ mala matka záujem pracovať v cudzine, dohoda bola taká, že počas jej pobytu v cudzine sa bude o deti starať. Potom ho však začala v styku obmedzovať a pri konci už nemala záujem akceptovať žiadne dohody. Dávala mu deti iba každý druhý týždeň. Je pravdou, že sa vedeli o styku s mal. detí dohodnúť a vedeli spraviť kompromis. Problémy v styku s deťmi začali až po prvom pojednávaní, kedy nastala taká situácia, že v piatok deti prevzal, odniesol ich k rodičom, lebo musel ísť pracovať, deti od rodičov prevzal v nedeľu ráno. Vtedy sa matka vyjadrila, že moji rodičia nemajú právo stretávať sa s deťmi. Matka mu odmieta vydať detí mimo čas kedy sa dohodnú. V poslednom čase párkrát odmietla vydať deti z dôvodu, že boli údajne choré. Za dôležité potrebuje uviesť, že keď sa s matkou zoznámil, bola vydatá a pracovala na erotických četoch o čom vedel keď nadviazali spolu známosť, avšak po čase jej dal ultimátum, že keď s tým neskončí, rozídu sa. Matka maloletých potom začala podnikať, odmietla nastúpiť do akéhokoľvek zamestnania, nakoľko si bola vedomá toho, že so základnou školou sa dobre nezamestná. Vzhľadom k tomu, že má pochybnosti o morálke matky žiada, aby boli deti zverené do starostlivosti jemu, alebo aby bola nariadená striedavá výchova. K deťom má silný citový vzťah a neľutuje, že sa narodili. Východisko v striedavej výchove vidí z toho dôvodu, že si nevie zariadiť presne pracovný čas a taktiež si myslí, že takýto spôsob výchovy by bol lepší pre deti.
Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie a preukázanie skutočností, aký je citový vzťah detí k rodičom, a ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, originálmi rodných listov maloletých detí V., ktorých originály súd vrátil matke, dokladmi matky o výdavkoch na deti, potvrdením ÚPSVaR Galanta o výplate sociálnych dávok matke a správou o výplate prídavku na deti, správami o zárobkoch otca, rodnými listami maloletých detí ktoré pochádzajú z terajšieho manželstva otca, znaleckým posudkom znalca PhDr. Štefana Matulu PhD. číslo 07/2013, podaním právnej zástupkyne matky o vyplatenom výživnom za obdobie od 21. 03. 2010 do apríla 2014, dokladmi o vyplatenom výživnom zo strany otca detí, za kalendárny tok 2013, 2012, 2011, 2001, fotografiami matky o výkone práce na erotických linkách, zmluvou podpísanou matkou o kontrakte so zahraničným partnerom na výkon erotických služieb, výpisom z účtu vedenom v UniBanka, a.s., o poslednom stave účtu, obsahom rozsudku OS Trnava 7C/198/2012 ktorého originál súd vrátil otcovi na základe ktorej má vyživovacie povinnosti k maloletým deťom V., F. X. XX. XX. XXXX C. Y. X. XX. XX. XXXX, na každé dieťa vo výške 90 Eur mesačne, na maloletú H. W. X. XX. XX. XXXX platí výživné vo výške 66,39 Eur mesačne, ostatným písomným obsahom spisu a zistil nasledujúci skutočný stav veci:
Maloleté deti sa narodili mimo manželstva, rodičia spolu žili do 10. 02. 2010, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti. Matka bola do 02. 01. 2011 na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, od vtedy sa nezamestnala a od 10/2012 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 142,50 Eur mesačne. Predbežným opatrením tunajšieho súdu sp. zn. 13P/42/2010-6 zo dňa 11. 02. 2010 bola otcovi uložená vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom vo výške 50 Eur na maloletého E. a 35 Euro na maloletú B.. Matka obýva 3-izbový byt v D., kam sa presťahovala potom čo sa odťahovala od matky, raz ročne absolvuje s deťmi dovolenku v cudzine, a čo sa týka výdavkov na deti tieto založila do spisu. Taktiež mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s firmou EUROTRADE EU, spol. s.r.o., kde pracovala od 09.
5. 2011 do 07/2012. Z týchto dôvodov navrhuje aby súd určil otcovi výživné na deti vo výške 150 Eur mesačne, 80 na staršie dieťa a 70 na mladšie dieťa.
Otec detí má tri vyživovacie povinnosti , dve z manželstva, jednu mimo manželstva, na deti platí výživné vo výške 180 Eur a cca 66 Eur mesačne, obaja rodičia majú podobné výdavky na bývanie, otec platí úver na zabezpečenie bývania a matka tiež platí úver na zabezpečenie bytu. Matka založila do spisu bežné výdavky ktoré je potrebné rozpočítať na dlhšie časové obdobie. Čo sa týka zárobkových možností, otec počas celého konania pracuje ako štátny zamestnanec s priemerným zárobkom vo výške od 1100 do 1300 Eur mesačne, matka bola počas trvania konania prevažne poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, naposledy vo výške 142,50 Eur mesačne.
Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Matulu vyplýva, že obaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie riadne j starostlivosti o deti, avšak vzhľadom na vek detí a ich väčšie citové väzby doporučuje zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, a otcovi umožniť styk tak, ako bol určený doteraz. Zároveň uviedol, že striedavú starostlivosť z dôvodu vzájomnej vzdialenosti považuje za nerealizovateľnú a nie je dôvod zveriť deti do osobnej starostlivosti otca aj z toho dôvodu, že v čase znaleckého dokazovania bol otec v rozvodovom konaní s manželskou, ktorá sa pravdepodobne vráti do domovského štátu a teda z týchto dôvodov nehodnotil ani vzťahy medzi nimi navzájom.
Súd v súlade s § 167 v spojitosti s § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Podľa § 36 ods. 1, Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 163 ods. 1, O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
V časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca PhDr., Matulu keď mal za preukázané výpoveďami účastníkov konania a obsahom posudku, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky na osobnú starostlivosť o dieťa, ale z dôvodu veku detí a ich silnejšie citové puto k matke navrhuje, aby súd ponechal maloleté deti v starostlivosti matky. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že z dôvodu rôznych bydlísk rodičov a ich vzájomnú vzdialenosť nie je reálne, aby súd nariadil osobnú striedavú starostlivosť oboch rodičov o deti a taktiež mal za preukázané, že otec detí sa toho času rozvádzal a táto skutočnosť nie je na prospech striedavej starostlivosti o deti a preto súd rozhodol tak, že ponechal deti vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá medzičasom zabezpečila sebe aj maloletým deťom dôstojné bývanie vo vlastnom byte. Súd je ďalej toho názoru, že nemôže prihliadať pri rozhodovaní o zverení detí na tú skutočnosť ktorú namietal otec, pričom sám znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pravdepodobne nepovažoval za potrebné zoberať sa morálnym profilom matky detí, hoci doklady potrebné pre posúdenie sa nachádzali v spise. Podľa názoru súdu dôležitým je správanie matky v súčasnom období a závery znaleckého posudku a preto súd na námietky otca neprihliadal.
V časti určenia výšky výživného na deti súd vychádzal pri určovaní výšky výživného najmä z tej skutočnosti, že matka maloletých detí poberá sociálne dávky a minimálnu mzdu počas takmer celého konania, nevedela vysvetliť rozdiel medzi príjmami a výdavkami na deti vo výške naposledy uplatňovanej sumy 8300 Eur ročne, čo podľa názoru súdu zjavne nekorešponduje so samotnou výškou výdavkov založených matkou do spisu a matka nevedela hodnoverne preukázať akým spôsobom zabezpečovala financovanie rodiny a z akých finančných zdrojov zabezpečovala výdavky na domácnosť.
Súd preto vychádzal pri určení výšky výživného najmä z o zárobkových schopností a možností otca, keď mal za preukázanú skutočnosť, že otec má dve vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva na staršie deti a to vo výške po 90 Eur mesačne na dve deti a 66,19 Eur mesačne na dieťa mimo manželstva, a teda súd je toho názoru, že suma 50 Eur mesačne na maloletého E. do nástupu dieťaťa do základne školy v septembri 2012 postačuje na pokrytie jeho odôvodnených potrieb a suma 80 Eur mesačne od nástupu dieťaťa do školy pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, a zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, keď na starie deti platí primerane podľa názoru súdu vyššie výživné.
V prípade určenia výživného na maloletú B. je súd toho názoru, že postačuje výživné vo výške 35 Eur mesačne s tým, že dieťa nastúpi od septembra 2014 do základnej školy, ale súd v tomto štádiu konania nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť.
O úprave styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol tak že zobral do úvahy aj závery znaleckého posudku, kde sa síce znalec vyjadril, že doporučuje ponechať úpravu styku tak ako bola určená pôvodne. Súd je však toho názoru, že vzhľadom na vzdialenosti medzi bydliskom otca a bytom matky by bolo vhodnejšie rozšíriť styk otca s deťmi od piatku 18:00 hod. do nedele 17:00 hod. pretože deti by mali väčší priestor na to aby pobudli s otcom, lebo nebolo v súdnom konaní preukázané, že by sa otec nevedel v dostatočnej miere postarať o deti a je v jeho záujme, aby deti s ním udržiavali čo najširší kontakt. Čo sa týka úpravy styku otca s deťmi počas letných prázdnin a Vianoc, je súd toho názoru že deti majú právo stretávať sa s otcom aj počas tohto obdobia a takáto úpravy pri akceptácií zo strany rodičov detí by mala viesť k oslabeniu konfliktu medzi nimi, čo by dávalo deťom priestor na kvalitnejšie prežívanie a citové prehlbovanie ich vzťahu k rodičom.
O zročnom výživnom rozhodol súd tak, že zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného za 51 mesiacov omeškania a to voči maloletému E. vo výške 1015 Eur , voči maloletej B. vo výške 385 Eur, pričom súd mal z dokladov právnej zástupkyne matky preukázané, že otec za uvedené obdobie zaplatil výživné vo výške 2085 Eur, ktoré súd otcovi zarátal a 1400 Eur ktoré súd otcovi zarátal na maloletú B.. Súd je toho názoru, že dlh na výživnom v mesačných splátkach vo výške 42,30 Eur na E. a vo výške 19,29 Eur na B. mesačne je otec schopný splácať bez ohrozenia životnej úrovne.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.