Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/433/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, občan SR, zastúpená (advokátska kancelária): KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252, proti odporcovi: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE a.s., so sídlom Tlmače, Továrenská 210, IČO:31 411 690, zastúpený (advokátska kancelária): Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, J. M. Hurbana 2, IČO: 36 855 197, o určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -495 zo dňa 25. októbra 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.2.1998 vedeným pôvodne na Okresnom súde Levice pod sp. zn. sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, na základe ktorého by súd určil, že jej pracovný pomer s odporcom trvá aj naďalej (a súčasne požadovala zaplatenie náhrady mzdy), ktorý svoj návrh odôvodnila skutkovo tým, že dňa 15.9.1987 s odporcom ako zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu s pracovným zaradením ekonóm, dňa 13.2.1990 jej bola doručená výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru, ktorá však bola následne zrušená - odvolaná, (dňa 15.6.1990) a nikdy sa nedokázalo, že by jej pracovný pomer s odporcom netrval aj naďalej, napriek súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , teda nedošlo k právoplatnému rozviazaniu jej pracovného pomeru.

Uznesením zo dňa 3. marca 2003 č. k. -244 (právoplatné dňom 10.3.2003) Okresný súd v Leviciach rozhodol tak, že právnu vec o určenie, že pracovný pomer (navrhovateľky) trvá (naďalej) sa vylučuje na samostatné konanie, že konanie o náhradu mzdy za obdobie od 14.8.1989 sa zastavuje a že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V dôsledku uvedeného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. sa konanie o návrhu navrhovateľky na určenie trvania jej pracovného pomeru u odporcu stalo predmetom samostatného súdneho konania vedeného Okresným súdom Levice naďalej pod sp. zn. .

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľky sa zamieta (návrh zamietol), pričom súčasne o trovách účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na obsah spisu (z neho hlavne na doterajšie rozhodnutia v tomto konaní a na súdne spory medzi účastníkmi konania vedenými na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

a ) a citované ustanovenie ( - v znení neskorších predpisov) tým, že dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Odporca dal navrhovateľke dňa 13.02.1990 výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 01.02.1990 podľa z dôvodu závažného porušovania pracovnej disciplíny. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. bolo o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. V tom konaní predložil odporca súdu písomný doklad zo dňa 16.05.1990 o tom, že výpoveď z pracovného pomeru z 01.02.1990 danú podľa písm. íl odvoláva. Navrhovateľka nesúhlasila s odvolaním tejto výpovede. Súd následne vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 16.04.1991 č. k. - 78 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava pobočka Nitra zo dňa 28.09.1992 č. k. - 183 bol návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti rozviazania prac. pomeru a iné zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.02.1993.

Poukázal na to, že navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá až doposiaľ, keď naliehavosť požadovaného určenia trvania jej pracovného pomeru odôvodnila tým, že jej právne postavenie je doposiaľ neisté v otázke jej pracovnoprávneho statusu, pretože odporca voči nej v rozhodnom období neuskutočnil žiadny formálny úkon, ktorým by založený pracovný pomer skončil. Neisté právne postavenie spôsobilo to, že jej neboli vyplácané dávky v hmotnej núdzi, nemá pre dôchodkové účely započítané všetky odpracované roky a v súčasnosti sa popri dôchodku nemôže zamestnať, keďže nemá riadne skončený pracovný pomer. Skúmajúc danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Postavenie navrhovateľky nie je právne neisté a nie sú sporné ani otázky existencie či neexistencie trvania jej pracovného pomeru s odporcom. Otázka existencie resp. skončenia pracovného pomeru bola nad všetku pochybnosť vyriešená právoplatným súdnym rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bol návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou z 1.2.1990 zamietnutý, keď v tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľke nebola daná neplatná výpoveď a vzhľadom na výsledok právoplatného súdneho rozhodnutia je zrejmé, že jej bola daná platná výpoveď z pracovného pomeru a jej pracovný pomer jej skončil uplynutím výpovednej doby 30.4.1990, keď rozsudok o tom nadobudol právoplatnosť 26.2.1993. V konaní pod sp. zn. bolo teda preukázané právoplatným rozhodnutím súdu, že táto výpoveď nie je neplatná a navrhovateľka s poukazom na to neosvedčila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dokumentom, ktorý preukazuje tento právny stav, je písomná výpoveď, ktorá bola navrhovateľke doručená 13.2.1990 a tak od doručenia jej písomnej výpovede a v konečnom dôsledku právoplatným skončením právnej veci pod sp. zn. bolo jej právne postavenie celkom zrejmé. Neistotu navrhovateľky možno pripustiť do doby právoplatného skončenia súdneho konania o určenie neplatnosti výpovede, potom však návrh navrhovateľky na určenie trvania jej pracovného pomeru nie je prípustným prostriedkom ochrany práva, a preto ho súd prvého stupňa zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Neistotu si zrejme vyvolávala sama navrhovateľka, keď nepredložila príslušným úradom listinu o skončení jej pracovného pomeru výpoveďou, najneskôr po právoplatnom skončení právnej veci. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia ( - zákon ), keď v konaní plne úspešnému odporcovi náhrada trov konania priznaná nebola z dôvodu, že trovy konania nežiadal.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len navrhovateľka domáhajúca sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že písomným podaním zo dňa 5.4.2013 výslovne podrobne zdôvodnila existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, že v zmysle ustálenej judikatúry sa ochrany svojich práv nemôže domôcť inou osobitnou žalobou, keď vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti je zrejmé, že odporca voči nej v rozhodujúcom období neuskutočnil žiadny formálny úkon, ktorým by žalovaný pracovný pomer skončil a teda neexistuje právny úkon, vo vzťahu ku ktorému by sa mohla domáhať určenia neplatnosti. Jej zdôvodnením sa súd v napadnutom rozsudku nijako podrobnejšie nezaoberal, ktorý postup súdu zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku a v zmysle judikatúry takýto postup súdu predstavuje vadu konania v zmysle ustanovenia v podobe odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom. Poukázala pri odôvodnení naliehavého právneho záujmu na neistý právny stav, v dôsledku ktorého nie je schopná preukázať dobu trvania jej pracovného pomeru, pre účely výpočtu dôchodkovej dávky a trvania sociálneho a zdravotného poistenia, ktorý stav jej právnej neistoty je zrejmý zo samotného súdneho spisu a reakcií orgánov štátnej správy a to napriek tomu, že v danom čase už bol právoplatný rozsudok v

konaní , ktorý mal na túto otázku jednoznačne odpovedať. Samotný rozsudok č. k. -71 neobsahuje vo výrokovej časti informáciu o tom, či pracovný pomer trvá alebo skončil a všetky ňou uvedené skutočnosti sú dôkazom toho, že v otázke trvania jej pracovného pomeru existuje právna neistota, ktorú je potrebné odstrániť práve meritórnym rozhodnutím v tomto súdnom konaní. K vytváraniu právnej neistoty prispieva svojím procesným postupom aj súd, keď mení spisovú značku súdneho konania a vytvára nesprávny zmätočný dojem, že sa totožného nároku domáha vo veľkom množstve samostatných konaní, čo následne komplikuje aj (jej) komunikáciu so štátnymi orgánmi. Aj právoplatný rozsudok v predchádzajúcom súdnom konaní vydaný Krajským súdom Bratislava - pobočka Nitra zo dňa 28.9.1992 obsahuje vnútorne rozporuplné údaje v záhlaví i odôvodnení, keď rovnako z tohto rozsudku nie je zrejmé, kedy podľa názoru súdu malo dôjsť k zániku jej pracovného pomeru, či ku dňu 30.3.1990 alebo až nadobudnutím jeho právoplatnosti.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia a nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil vzhľadom na sociálne a ekonomické pomery navrhovateľky. Poukázal na to, že navrhovateľka využila osobitný právny inštitút na ochranu svojho práva v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru podaním žaloby o určenie jej neplatnosti a že jej pracovný pomer pri neúspechu v konaní zanikol dňa 30.4.1990, keď počas konania nepreukázala vznik nového pracovného pomeru a nepreukázala preto neistotu svojho právneho postavenia. Poukázala ďalej na to, že navrhovateľka v konaní o neplatnosť výpovede nesúhlasila s odvolaním výpovede z jeho strany, v dôsledku čoho súd vo veci konal a rozhodol a teda sa meritórne zaoberal aj posúdením platnosti a účinnosti odvolania výpovede a platnosti výpovede samotnej. Zamietnutím podaného návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede treba považovať výpoveď za platnú s dôsledkom skončenia pracovného pomeru navrhovateľky uplynutím zákonnej výpovednej doby dňom 30.4.1990. Rozhodnutie súdu je právne záväzné pre účastníkov konania, ako aj pre súd samotný, keď v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2008 pod sp. zn. vyplýva to, že: „ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa , treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem“. Jeho správanie počas konania o neplatnosť výpovede nie je možné kvalifikovať a interpretovať ako deklaráciu existencie vypovedaného pracovného pomeru, ani ako konštitúciu nového pracovného pomeru, pričom v prípade ak aj navrhovateľke plnil nad rozsah stanovený zákonom, ide len o plnenie bez právneho dôvodu v dôsledku jeho omylu. Právnu neistotu si navrhovateľka spôsobuje sama, napriek jeho jasnému postoju, keď jej nič nebránilo v tom, aby úradom sama predložila právoplatné rozhodnutie súdu vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uviedla tak prípadný rozpor v evidencii úradov do súladu so skutkovým stavom. Dôchodok navrhovateľka poberá v rozsahu zodpovedajúcom jej skutočne odpracovaným rokom, t. j. jej právne postavenie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nie je neisté.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia ( a ) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľky a prihliadajúc na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( a ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa daný skutkový stav správne skutkovo i právne posúdil, a preto vo veci správne rozhodol.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude ( ).

Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa plne zodpovedá doterajšej judikatúre Najvyššieho súdu a to i súdnemu rozhodnutiu označenému odporcom vo vyjadrení k podanému odvolaniu, ktoré bolo zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 56/2009. Navrhovateľka nesporne po doručení jej výpovede z pracovného pomeru 13.2.1990 a ani po skončení súdneho konania o neplatnosť tejto výpovede do práce u odporcu nechodila a odporca vo vzťahu k nej neučinil žiadny právny úkon, ktorý navrhovateľka ani netvrdila, ktorý by prípadne vzbudil pochybnosť o tom, či medzi účastníkmi konania nedošlo k založeniu nového pracovného pomeru po tom, čo výpoveď odporcu voči navrhovateľke zo dňa 1.2.1990 nebola určená neplatnou, teda bola platnou a spôsobila skončenie pracovného pomeru navrhovateľky uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.4.1990.

Vzťahy účastníkov z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 15.9.1987 tak boli právoplatne vyriešené a rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. , a to bez ohľadu na to, že predmetné súdne rozhodnutia vydané v tomto konaní vo svojich výrokových častiach (vzhľadom k predmetu konania daného návrhom navrhovateľky) neuvádzali skončenie pracovného pomeru navrhovateľky dňa 30.4.1990.

Vzhľadom k úspechu odporcu v odvolacom konaní mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktorého procesného práva sa však výslovne vzdal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.