Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/205/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: E. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX B., t. č. a otec - F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. B., okres V. A., o návrhu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. Lukasom, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje nad mal. E. V., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Matka je povinná platiť výživné na mal. E. mesačne vo výške 50 eur mesačne vždy do 15. dňa toho

- ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti mal. dieťaťa. III. Otec je povinný platiť výživné na mal. E. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti mal. dieťaťa. IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. -103 zo dňa 29.09.2020 V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava ( ďalej len „SPODaSK“) sa návrhom doručeným na OS Bratislava IV dňa 26.10.2021 domáhal naradiť ústavnú starostlivosť nad mal. E. a jeho sestrou C. E. , nar. XX.XX.XXXX v Centre pre deti a rodiny Bratislava

- Röntgenova, Röntgenova 6, Bratislava (ďalej len „ CDR Röntgenova“). Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že rodičia detí vedú neusporiadaný život, v minulosti sa matka s deťmi sťahovala z miesta na miesto a deťom nevedela vytvoriť stabilitu rodinného prostredia, zanedbávala zdravotnú starostlivosť detí a preto museli byť deti umiestnené v CDR Pečeňady. E. aj jeho sestra boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. O.. Stará matka zo začiatku neavizovala výchovné problémy s deťmi, ale 20.10.2021 už upozornila na výchovné problémy s deťmi. E. berie lieky kvôli T., ale nezaberajú. Q. matka tvrdila, že deti jej kradnú peniaze, kradnú v obchodoch, voči spolužiakom sú agresívny a robia im zle. Má informácie, že deti vonku žobrú. Jej dohováranie u detí nepomáha. Ďalej uviedla, že dlhodobo má zdravotné problémy aj po psychickej stránke, preto výchovu detí ďalej nezvláda a ani s pomocou iných

subjektov nevie zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti. Navrhovateľ tiež uviedol, že deti nemôžu byť aktuálne zverené rodičom, lebo týmto zanedbali starostlivosť o deti.

2. Na pojednávaní bola prítomná matka E., stará matka I. O. E., prokurátor a kolízny opatrovník, ktorý mal zároveň status navrhovateľa. Otec dieťaťa nebol prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania.

3. Súd v zmysle konal v neprítomnosti otca, nakoľko nebol na pojednávaní prítomný, pritom doručenie predvolania má vykázané riadne a včas formou fikcie.

4. V rámci pojednávania navrhovateľ na podanom návrhu trval. Matka dieťaťa ako aj stará matka I. E., rod. O. s návrhom súhlasili.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a starej matky dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. , rodným listom dieťaťa, lustráciami na rodičov ohľadom ich zamestnávateľov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Mal. E. bol rozsudkom OS X. č. k. XP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX ( právoplatný dňa 26.10.2020) zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. O. a každému z rodičov bola uložená povinnosť platiť minimálne zákonné výživné. Uznesením OS Bratislava IV č. k. -22 z 27.10.2021 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým bolo starej matke E. nariadené odovzdať aj mal. E. do ústavnej starostlivosti CDR Röntgenova a rodičom uložená povinnosť platiť do CDR minimálne zákonné výživné. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti odovzdania 09.12.2021 a v časti výživného u matky dňa 29.10.2021 a u otca dňa 23.11.2021. KS v Bratislave uznesením č. k. -48 zo dňa 31.5.2022 rozhodol, že je dôvodný nesúhlas tunajšieho súdu s tým, že OS Bratislava IV postúpil navrhovateľ na OS Bratislava V. OS Bratislava IV následne prípisom z 25.7.2022 postúpil návrh na OS Piešťany ako miestne príslušnému. OS Piešťany uznesením č. k. -89 zo dňa 16.9.2022 ( právoplatné dňa 05.11.2022) začal ex officio konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. E. a druhým výrokom preniesol svoju príslušnosť na OS Bratislava V.

7. Zo správy z CDR Röntgenova z 8.2.2023 bolo zistené, že maloletý sa nachádza v ich zariadení od 03.11.2021, kedy bol prijatý aj so sestrou C. E. na základe neodkladného opatrenia. Deti boli v ten istý deň umiestnené do profesionálnej rodiny, kde sú nastavené pevné hranice a pomohli E., aby sa upokojil. E. je traumatizované dieťa sa adverznými detskými skúsenosťami a v popredí má silnú túžbu po emočnom prijatí. O obe deti sa aktívne zaujíma ich stará matka , ktorá si deti aj bráva na prázdniny a dlhodobejšie pobyty. Aktuálne býva matky detí u svojej matky a tak sú deti počas pobytu u starej matky v kontakte aj s matkou. Otec detí sa však o deti nezaujíma, nenavštevuje ich a ani výživné na deti neplatí. E. navštevuje 2. ročník špeciálnej základnej školy v A.,, dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky,, hlavne v matematike, tiež rád športuje. V roku 2020 mu bola zistená obojstranná porucha sluchu, nosí načúvacie aparáty.

8. Stará matka E. aj na pojednávaní potvrdila, že by celoročnú starostlivosť o mal. E. nezvládla, ale je s ním v pravidelnom telefonickom kontakte a kedy môže,vtedy si dieťa berie na prázdniny a aj na víkendy. Pracuje v pokladni v B. a má netto mesačný príjem cca XXXX eur. Má prenajatý trojizbový byt.

9. Matka dieťaťa nie je niekoľko mesiacov v osobnom kontakte s otcom E., odišla od neho. Aktuálne matky býva u svojej matky, kde sa aj stretáva so svojimi deťmi, ak sú u jej matky na pobyty. Matke sa podarilo zamestnať ako pokladníčka v B., momentálne má zmluvu na dobu určitú na skrátený úväzok a mala by mať netto mesačný príjem cca XXX eur. Ale podľa tvrdenia matky by mala dostať u tohto zamestnávateľa pracovnú zmluvu na plný pracovný úväzok a na dobu neurčitú. Svojej matke prispieva mesačne na bývanie sumou 300 eur. Matka prejavila ochotu, aby mohla na E. platiť výživné po 50 eur mesačne a má záujem aj splatiť nedoplatok do CDR, lebo zo začiatku tam výživné neplatila z dôvodu, že nemala príjem. Matka má okrem E. a C. E. ešte mal. J. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je umiestnený v pestúnskej starostlivosti.

10. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zisťoval zamestnávateľov otca ako aj jeho príjem, avšak jeho príjem bol väčšinou nulový. Otec mal. E. má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším X deťom, mal.: J. V., nar. XX.XX.XXXX, mal. C. E. V., nar. XX.X.XXXX, F. V., nar. XX.X.XXXX, F. V., nar. XX.X.XXXX

11. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

12. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa až 5 , náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. (2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa a alebo podľa , sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia

súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

19. Podľa , súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

20. Podľa , súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

21. Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

22. Podľa , , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (ods. 1). Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní (ods. 2).

23. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Predmetom konania je nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. E. a určenie vyživovacej povinnosti rodičom.

27. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že je v záujme mal. E., aby nad ním bola nariadená ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny Röntgenova, kam bol umiestnený aj neodkladným opatrením, doposiaľ sa v zariadení nachádza a pobyt v zariadení mu prospieva aj vzhľadom na možnosť vzdelávania sa. Kolízny opatrovník dieťaťa nenavrhol nikoho z príbuzných dieťaťa, komu by bolo možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, preto súd zveril dieťa do náhradnej ústavnej starostlivosti. Takto bude postarané o základné potreby dieťaťa, o jeho výživu a výchovu.

28. Pri riešení otázky výšky výživného rodičov súd vychádzal z terajších nie príliš dobrých osobných a majetkových pomerov rodičov, rodičia majú viacero vyživovacích povinností k mal. deťom. Matka navrhla, aby mohla platiť výživné po 50 eur mesačne, preto jej súd vyhovel. Ale zárobkové možnosti a schopnosti otca sú aktuálne takú, že súdu neostávalo iné, len určiť otcovi minimálne zákonné výživné na

dieťa. Nakoľko sa výška minimálneho výživného mení vždy k 01.07. v každom roku, preto súd vo výroku rozhodnutia určil výšku výživného percentuálnym vyobrazením, aby sa predišlo každoročnému novému konaniu len za účelom aktualizácie výšky minimálneho výživného. Aktuálne predstavuje minimálne výživné sumu 32,11 eur (od 1.7.2022; v období od 1.7.2021 do 30.6.2022 bolo v sume 29,87eur, v období od 1.7.2020 do 30.6.2021 bolo v sume 29,42 eur). Dieťa sa nachádza umiestnené v CDR Röntgenova, preto aj súd uložil rodičom povinnosť platiť výživné na účet tohto zariadenia a za tým účelom je potrebné dopytovať sa prostredníctvom kolízneho opatrovníka dieťaťa resp. priamo na CDR za účelom oznámenia čísla účtu.

29. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.