Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Erika Tischlerová a Mgr. Monika Hrašnová, v sporovej veci žalobcu: Obec Veľká Mača, IČO: 00 306 274, Hlavná 137, Veľká Mača, zast.: Michal Mrva – advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 145 860, Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 03.08.2021, č. k. -143, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v pomere 32057129/33445440 k celku nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., Obec A. B. okres Galanta, ako:

parc. reg. "E" č. 207/1 - orná pôda o výmere 6955 m2 parc. reg. "E" č. 207/2 - orná pôda o výmere 8078 m2 parc. reg. "E" č. 208/2 - orná pôda o výmere 15 915 m2 (výrok I)

a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II).

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu relevantnom pre odvolacie konanie takto:

V súčasnosti je ako spoluvlastník sporných nehnuteľností vedené Jednotné roľnícke družstvo vo Veľkej Mači (ďalej len „JRD“), čo potvrdzuje aj kópia pozemkovoknižnej vložky č. 1641. Zo zápisnice spísanej dňa 05.03.1955 v miestnosti kultúrneho domu obce A. B. vyplýva, že prítomní boli starosta obce, zástupcovia miestneho národného výboru (ďalej len „MNV“), zástupcovia JRD, zástupcovia MRK a KSS. Predmetom rokovania bolo odovzdanie poľnohospodárskeho majetku vlastníka, ktorým bolo JRD, a to pozemkov vedených vo vl. 1641, do držby a užívania pre MNV vo Veľkej Mači na účely rozšírenia cintorína a rozvoja obce.

Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa , a , a o majetku obcí, (ďalej len „“), , , , zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR o úprave

právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov takto:

Keďže žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu, či žalobca má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. V predmetnom konaní nebolo sporné, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností zapísané JRD, hoci tento subjekt už neexistuje. Žalobca však v tomto konaní tvrdí, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa mal stať na základe v spojení s o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pretože MNV mal právo hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že existuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže v katastri nehnuteľností je ako vlastník uvedených nehnuteľností zapísaný iný subjekt, pričom žalobca nemá inú možnosť, ako sa svojho práva domôcť. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že k účinnosti o majetku obcí vlastníkom sporných nehnuteľností nemalo byť JRD. Zápisnicou z 05.03.1955 spísanou v miestnosti kultúrneho domu obce A. B. boli totiž tieto nehnuteľností odovzdané MNV na účel rozšírenia cintorína, rozvoja obce a do jeho držby. Vzhľadom na sledované obdobie už aj v tom čase sa právne úkony, resp. skutočnosti uvádzané v predmetnej zápisnici mali vykladať s prihliadnutím na účel, ktorý bol touto zápisnicou sledovaný, a z ktorého jednoznačne vyplýva, že sledovaným zámerom bolo previesť sporné pozemkové nehnuteľnosti do užívania MNV, čím vlastníctvo predmetných nehnuteľností prešlo na štát. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj jednoznačná vôľa JRD vzdať sa uvedených pozemkov. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že k účinnosti o majetku obcí, boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a právo hospodárenia k nim mal miestny národný výbor. Dôsledkom toho účinnosťou o majetku obcí sa vlastníkom týchto nehnuteľností stal žalobca. Čo sa týka argumentácie žalovaných, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že je síce pravda, že v prípadoch jednotných roľníckych družstiev sa vyžadovalo pre scudzenie ich majetku v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR schválenie krajským národným výborom, avšak tento režim sa týkal len majetku, ktorý sa dostal do dispozície jednotných roľníckych družstiev v zmysle citovaného zákona (). Nebolo však preukázané, že by išlo o majetok, ktorý sa dostal do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva práve týmto spôsobom, a teda nebolo preukázané, že by išlo o taký majetok, aj vzhľadom na to, že išlo o pozemky v intraviláne obce, na scudzenie ktorých by sa vyžadoval súhlas krajským národným výborom. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že takýto súhlas na scudzenie sporných nehnuteľností vyžadovaný nebol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Včasným odvolaním sa žalovaní domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože právny titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, má byť o majetku obcí. Na preukázanie tvrdení žalobcu o prechode vlastníckeho práva štátu na obec bol súdu predložený jediný listinný dôkaz, a to zápisnica spísaná 05.03.1955 v miestnosti kultúrneho domu obce A. B., z ktorej však ani čiastočne nevyplýva prevod vlastníckeho práva JRD k nehnuteľnostiam na štát, a teda nebolo preukázané ani splnenie podmienok vymedzených pre prechod vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Tými sú existencia vlastníckeho práva štátu k sporným nehnuteľnostiam ku dňu účinnosti , t. j. k 01.05.1991, a právo hospodárenia národného výboru k sporným nehnuteľnostiam existujúce k 24.11.1990. Prvoinštančný súd taktiež vychádzal z nesprávneho posúdenia veci v kontexte vtedy platných právnych predpisov, pretože sporné pozemky boli v zmysle pozemkovoknižnej vložky č. 1641, k. ú. A. B. zapísané 17.05.1950 pre JRD vo Veľkej Mači na základe zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Prvoinštančný súd si tiež nesprávne osvojil tvrdenie žalobcu, že k prevodu vlastníckeho práva JRD na štát malo dôjsť vyššie cit. zápisnicou z 05.03.1955. K nadobudnutiu vlastníckeho práva štátom mohlo dôjsť len niektorým zo spôsobov upravených zákonom – stredným . Zápisnica, na ktorú sa odvoláva žalobca, nebola spôsobilá založiť nadobudnutie vlastníckeho práva štátom, a to z nasledujúcich dôvodov: 1. obmedzenie vyplývajúce z zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR (z kópie zápisnice vyplýva absencia schválenia žalobcom tvrdeného prevodu vlastníckeho práva k pozemkom, na ktoré sa vzťahuje cit. zákon, rovnako ako absencia

schválenia použitia tohto nehnuteľného majetku na ciele odchyľujúce sa od jeho určenia podľa cit. zákona, krajským národným výborom), 2. v samotnej zápisnici sa uvádza len odovzdanie do držby a užívania, resp. do správy, a teda už z jej obsahu je zrejmé, že nebolo zámerom jej účastníkov previesť vlastnícke právo k sporným pozemkom so všetkými jeho súčasťami, 3. nejde o právny titul, s ktorým by spájal nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak by sa aj v spore preukázalo vlastnícke právo štátu k sporným nehnuteľnostiam, nemohlo dôjsť k jeho prechodu zo štátu na obec, keďže právo hospodárenia národného výboru k sporným nehnuteľnostiam, existujúce k 24.11.1990, nebolo preukázané. Rovnako žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na základe iného právneho titulu.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že v čase nadobudnutia účinnosti o majetku obcí bolo vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu JRD. Vlastníkom týchto nehnuteľností bola v tomto období Slovenská republika, ktorá ich nadobudla na základe zápisnice z 05.03.1955. Skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu, vyplýva z predmetnej zápisnice celkom jednoznačne, keďže sa v nej výslovne uvádza, že „MRK prijala a schválila rozhodnutie vzdania sa pozemkov hore uvedených v prospech miestneho národného výboru“ s tým, že „definitívne teda odovzdáva pozemky miestnemu národnému výboru na účel rozšírenia cintorína a rozvoja obce“. , platný a účinný k 05.03.1955, a tiež výnos ministra spravodlivosti č. 16/1950 upustili od zásady, že pozemkovoknižné zápisy majú konštitutívny význam. Z pozemkovoknižných zápisov alebo záznamov teda nemožno vyvodzovať žiadne hmotnoprávne účinky. Nesprávne sú aj úvahy žalovaných, že žalobca nepreukázal súhlas krajského národného výboru s úkonom obsiahnutým v zápisnici z 05.03.1955, keďže tento režim sa týkal len majetku, ktorý sa dostal do dispozície jednotných roľníckych družstiev v zmysle zákona č. 81/1949 Sb.n. SNR. Žalobca uzavrel, že na základe zápisnice z 05.03.1955 boli sporné pozemky v roku 1955 prevedené z vlastníctva JRD do vlastníctva štátu reprezentovaného MNV. Štát na sporných pozemkových nehnuteľnostiach ako vlastník hospodáril a užíval ich, pričom dňom nadobudnutia účinnosti o majetku obcí sa žalobca, v súlade a podľa v spojení s toho istého zákona, stal ich vlastníkom.

Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Na účely odvolacieho konania odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom v rozsahu, v akom tento opísal v bode 3 tohto uznesenia.

Žalovaní súdu prvej inštancie vyčítajú jednak nesprávne zistenie skutkového stavu a jednak nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd považuje v tomto kontexte za podstatnú ich námietku smerujúcu proti záveru prvoinštančného súdu, že na scudzenie sporných nehnuteľností sa nevyžadoval súhlas krajského národného výboru podľa § 8 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR, pretože nebolo preukázané, že by sa sporné nehnuteľnosti dostali do dispozície JRD v zmysle tohto zákona. Žalovaní však s takýmto posúdením nesúhlasia a podľa odvolacieho súdu opodstatnene.

Zákon č. 81/1949 Sb. n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov v § 1 ods. 1 stanovil, že na rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka prechádza vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 na jednotné roľnícke družstvá, zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb., a to dňom vzniku jednotného družstva. Majetok, ktorého sa tento prechod vlastníctva týkal, podľa § 2 cit. zákona zahŕňal:

a) spoločné nehnuteľnosti bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zák. čl. X/1913,

b) spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev zriadených podľa zák. čl. X/1913, ako aj na príslušenstvo týchto nehnuteľností s právami spojenými s ich držbou, c) peňažné prostriedky a pohľadávky podľa ustanovení §§ 9 až 11 zákona č. 90/1940 Sl.z., d) hotovosti, cenné papiere a pohľadávky urbárov, komposesorátov a podobných právnych útvarov pochádzajúce z ich pasienkového hospodárenia.

Cit. zákon tiež uložil povinnosť okresnému súdu zapísať vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvo, na jeho návrh, bez tiarch, s odvolaním sa na tento zákon (§ 3 ods. 4). Zákon zároveň podmienil platnosť prevodu vlastníckeho práva, dania do árendy, zmluvného alebo exekučného zaťaženia majetku uvedeného v § 2 na ciele odchyľujúce sa od určenia podľa tohto zákona súhlasom krajského národného výboru (§ 8).

Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyslovil záver, že nebolo preukázané, že by sa sporné nehnuteľnosti dostali do dispozície JRD v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR, teda v podstate konštatoval, že sporné pozemky nemajú charakter nehnuteľností uvedených v § 2 cit. zákona. Tento záver je však nesprávny z dvoch dôvodov.

Po prvé, žalovaní už vo vyjadrení z 10.04.2019 (č. l. 68) tvrdili, že sporné nehnuteľnosti boli do pozemkovej knihy zapísané pre JRD na základe zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR. Toto tvrdenie žalobca výslovne nepoprel, takže ho treba považovať za nesporné ( ). Napriek tomu, že súd prvej inštancie toto tvrdenie žalovaných odcitoval aj v napadnutom rozsudku (bod 4), ďalej sa s ním nezaoberal a v rozpore so svojou povinnosťou ustáliť skutkový stav ho nevyhodnotil z hľadiska možnosti použitia citovaného zákona.

Po druhé, údaje katastra sú podľa o katastri nehnuteľností hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Znamená to, že súd z nich vychádza a pokiaľ sa strana mieni od nich odchýliť, je dôkazné bremeno na nej. Pritom práve z týchto údajov vyplýva, že sporné pozemky boli majetkom podliehajúcim zákonu č. 81/1949 Sb. n. SNR. Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. B., ktorý tvoril prílohu k žalobe (č. l. 7 až 11), obsahuje pri spoluvlastníckom podiele 32057129/33445440 údaj o titule nadobudnutia „PKV 1641,B2 podľa ods. 4 zák.č. 81/1949 Sb., čd.701/1950“. Tomu zodpovedá aj kópia žalovanými predloženej pozemkovoknižnej vložky č. 1641 pre k. ú. A. B. (č. l. 53), ktorá v časti „B. Vlastníctvo“ obsahuje záznam zo 17.05.1950 o vklade vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech JRD „podľa návrhu“ a „podľa Sb“. Súd prvej inštancie spomenuté listinné dôkazy síce spomína na viacerých miestach v napadnutom rozsudku (napríklad body 4, 8 a 9), ale nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami strán a nevyvodil z nich žiaden záver týkajúci sa charakteru sporných nehnuteľností.

Je preto nutné konštatovať, že neobstojí zistenie prvoinštančného súdu, že nebolo preukázané, že sa sporné pozemky spravujú zákonom č. 81/1949 Sb. n. SNR. Zo skutkových tvrdení strán a z listinných dôkazov je totiž zrejmé, že sporné pozemky boli takýmito nehnuteľnosťami, a preto sa na ne vzťahovala aj požiadavka podľa § 8 cit. zákona.

Ak žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe toho, že JRD previedlo vlastnícke právo k nim na MNV, o čom má svedčiť zápisnica z 05.03.1955, tak je z hľadiska § 8 cit. zákona dôležité, na aký účel sa mali sporné pozemky použiť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že JRD odovzdalo sporné pozemky MNV „na účel rozšírenia cintorína a rozvoja obce“. Vlastníctvo k majetku podľa § 2 zákonu č. 81/1949 Sb. n. SNR prechádzalo na JRD „na rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka“ (§ 1 ods. 1), čo znamená, že sporné pozemky boli pôvodne určené na pastevný odchov. Ich použitie na účely rozšírenia cintorína a rozvoja obce sa nepochybne odchyľuje od ich určenia podľa citovaného zákona, v dôsledku čoho podliehala platnosť prevodu vlastníctva k sporným pozemkom súhlasu krajského národného výboru.

Nie je dôležité, že sa sporné pozemky v čase spísania zápisnice nachádzali v intraviláne obce, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevylučuje, že v čase, keď sa JRD stalo ich vlastníkom, boli určené na pastevný odchov. Skutočnosť, že sa v čase spísania zápisnice nachádzali v intraviláne obce, mohla zohrať rolu pri rozhodovaní krajského národného výboru napríklad v tom, že mohla byť dôvodom na to, aby udelil súhlas s prevodom vlastníctva k sporným pozemkom napriek tomu, že sa mali použiť na iný, než zákonom predvídaný účel.

Keďže súd prvej inštancie nezistil, že by krajský národný výbor súhlasil s prevodom vlastníckeho práva k sporným pozemkom z JRD na MNV na základe zápisnice z 05.03.1955, tento prevod vlastníckeho práva je podľa § 8 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR neplatný.

Žalovaní majú preto pravdu v tom, že právny názor súdu prvej inštancie vychádzajúci zo zápisnice z 05.03.1955, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností prešlo na štát (bod 22 napadnutého rozsudku) a že k účinnosti o majetku obcí boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu (bod 23 napadnutého rozsudku), je nesprávny. Preto je nesprávny aj jeho právny záver, že dôsledkom toho bolo, že účinnosťou o majetku obcí sa vlastníkom týchto nehnuteľností stal žalobca (bod 23 napadnutého rozsudku).

Súd prvej inštancie teda nesprávne zistil skutkový stav (pokiaľ ide o charakter sporných pozemkov podľa § 3 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR) a vec nesprávne právne posúdil (neuplatnil § 8 zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR). Keďže uzavrel, že prevod vlastníctva k sporným pozemkom bol platný, nezaoberal sa už argumentmi strán k otázke prípadného vydržania vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Táto pritom bola sporná, pretože žalobca tvrdil, že predmetné pozemky užíval od roku 1955, zriadil na nich športový areál a cintorín, ale žalovaní spochybňovali dobromyseľnosť žalobcu. Súd prvej inštancie však tieto skutkové tvrdenia nevyhodnotil a nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere. V dôsledku toho sú naplnené odvolacie dôvody podľa a .

Vzhľadom na závažnosť pochybenia prvoinštančného súdu spočívajúceho v nesprávnych skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení veci a nevykonaní dokazovania nie je možné, a teda ani účelné dokazovanie dopĺňať na odvolacom súde. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil [ ] a vec vrátil ( ) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní ( ) vo veci samej vychádzať z vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, najmä z toho, že pre chýbajúci súhlas krajského národného výboru nemohlo JRD platne previesť vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe zápisnice z 05.03.1955. S cieľom vyriešiť otázku prípadného vydržania, ktorú strany v konaní nastolili, súd prvej inštancie vyhodnotí súvisiace skutkové tvrdenia strán a vyzve ich na doplnenie rozhodujúcich skutočností ( ), najmä na účely ustálenia, čo má byť titulom vstupu do držby, kedy mala začať plynúť vydržacia doba a kedy uplynula a čo svedčí o nedobromyseľnosti žalobcu. V rozsahu, v akom budú skutkové tvrdenia sporné, prvoinštančný súd vykoná na základe návrhov strán dokazovanie, vykonané dôkazy zhodnotí v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti ( ), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán ( ), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti ( ), ustáli rozhodný skutkový stav. Takto zistený skutkový stav podrobí novému právnemu posúdeniu najmä podľa . Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň v rozsudku rozhodne aj o trovách konania ( ).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.