Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-111-2022.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/111/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX/XX, E. F., zastúpeného C.. C. O., advokátom so sídlom M.R. H. XX, F. F., proti žalovanému D. D., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, W., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 22. júna 2022, č.k. 6C/238/2008 -504, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobcu proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim (v poradí druhým) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6821,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % zo sumy 6821,78 eur od 08.08.2006 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,98 % (výrok II.), štátu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 640,83 eur na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, č.ú. v tvare IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), štátu priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 360,63 eur, na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, č.ú. v tvare IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), priznal znalcovi B.. G. G., s miestom výkonu činnosti F., U. X/X voči žalobcovi znalečné v rozsahu 63,99 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok V.) a priznal znalcovi B.. G. G., s miestom výkonu činnosti F., U. X/X voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,01 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok VI.). Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, § 335, § 336, § 340 ods. 1, § 344, § 349 ods. 1, § 387 ods. 1, 2, § 391 ods. 1, § 397, § 404 ods. 1, 2, § 536 ods. 1,2,3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2, 547 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, 4, Obchodného zákonníka v stave účinnom ku dňu 31.01.2004, § 100, § 107 ods. 1 2, 3, § 365, § 369 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 Občianskeho zákonníka, §369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, čl. 4 ods. 1, 2, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, § 253 ods.1, § 470 ods. 1, 2 CSP.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný zrealizoval práce naviac v celkovom rozsahu vyčísleným znalcom v znaleckom posudku č. X/XXXX a v Dodatku k znaleckom posudku č. X/XXXX celkom vo výške 157 000,- Sk (100 000,- Sk zhotovenie oporného múru, 36 000,- Sk úprava práčovne, 6 000,- Sk úprava okenných otvorov v pivnici, 15 000,- Sk montáž a demontáž podlahy v podkroví), pripočítal výrobnú réžiu 15 700,- Sk a 19 % DPH vo výške 32 813,- Sk a práce naviac celkovo vypočítal vo výške 205 513,- Sk. Nesporne zo znaleckého posudku po realizovanej obhliadke, na ktorej sa zúčastnila i zákonná sudkyňa, na ktorej bolo konštatované čo bolo vykonané a čo vykonané nebolo, vychádzajúc z výpovedí strán sporu, svedkov i obhliadky znalec ohodnotil vykonané práce naviac zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že je možné konštatovať, že k dohode medzi žalobcom a žalovaným ohľadne vykonávaných prác došlo, avšak žalovaný neodovzdal dielo riadne a včas. Žalobca účinne odstúpil od zmluvy z dôvodu hrubého porušenia dohody medzi ním a žalovaným, pričom žalovaný samotné odstúpenie od zmluvy nerozporoval a v tomto smere skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalovaný porušil zmluvné dojednania, nedokončil dielo ani na základe žiadosti žalobcu realizovanej žalobcom listom zo dňa 21.09.2006. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný potvrdil, že nevykonal a neodovzdal dielo žalobcovi včas nakoľko „nedostal zaplatené práce naviac“ a „preinvestoval daných 250 000 Sk“. Z uvedeného tvrdenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že tzv. práce naviac boli realizované žalovaným pred 30.09.2005 a pokiaľ žalovaný po prvýkrát špecifikoval a uplatnil nárok voči žalobcovi z vykonaných prác naviac až na pojednávaní konanom dňa 25.07.2011, tak tento nárok uplatnil po viac ako štyroch rokoch. Súd ďalej dôvodil, že v prípade, ak by žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu, ktorou by rozšírili rozsah diela, ktoré mal zrealizovať žalovaný, premlčanie by bolo nevyhnutné posudzovať podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka v rozsahu štyroch rokov, ktorá lehota od 30.09.2005 uplynula 30.09.2009. Pokiaľ teda žalovaný uplatnil tento nárok 25.07.2011, súd prvej inštancie konštatoval, že je premlčaný. V prípade, že by žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka, prípadne ak by ju i neuzatvorili, premlčanie by bolo nevyhnutné posudzovať rovnako podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie, keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a v takom prípade by premlčacia lehota bola dvojročná, a teda ak žalovaný uplatnil svoj nárok vo vzťahu k žalobcovi 25.07.2011, tento opätovne bol uplatnený neskoro vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, keď v takomto prípade premlčacia lehota uplynula 30.09.2007.
3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 1 084 000,- Sk (35 982,21 eur). Vzhľadom ku skutočnosti, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 08.06.2016 č.k. 6C/238/2008-416 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 137,12 eur, t.j. 184 887,- Sk (rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť), žalobcovi po vznesenej námietke premlčania vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 205 513,- Sk, t.j. 6 821,78 eur s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2018 č.k. 19Co/444/2016-449, keď predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 820,- eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 821,78,- eur s príslušenstvom. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 365 a 369 ods. 1, 2, 3 OZ, keď v období od 31.05.2006 do 25.07.2006 bola základná úroková sadzba 4%, a teda žalobca si správne uplatnil úrok z omeškania vo výške 14%.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal v spore čiastočný úspech, a to 36,01 % (žalobca si žalobou uplatnil istinu v sume 35 982,21 eur (1 084 000,- Sk), súd mu priznal sumu 6 137,12 eur + 6 821,78 eur, spolu teda v predmetnom spore bola žalobcovi priznaná suma 12 958,- eur. Úspech žalovaného predstavuje 63,99 % (100 %
- 36,01 %). Pomerný úspech žalobcu v spore predstavuje 27,98 % (63,99 - 36,01), preto súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,98 %, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
5. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov štátu rozhodol s použitím čl. 4 ods. 2 CSP, resp. čl. 4 ods. 1 CSP, pričom nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodnil spravodlivou úpravou vzťahov medzi žalovaným a štátom, ktorý v predmetnom konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné trovy a súčasne neexistenciou procesného ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady trov konania štátu s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP, a teda konštatoval, že štát má nárok na náhradu trov, ktoré platil, a to v závislosti na výsledku sporového konania. Uviedol, že strany sporu si nesplnili povinnosť zložiť trovy znaleckého dokazovania, každá zo strán 400,- eur, uloženú im uznesením súdu č.k. 6C/238/2008-256 z 01.08.2013, teda nedošlo k vymoženiu preddavkov od strán sporu. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov štátu podľa pomeru úspechu strán v spore tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré boli platené zo štátneho rozpočtu - rozpočtových prostriedkov súdu spolu vo výške 1 001,46 eur (trovy štátu vzniknuté titulom svedočného vo výške 23,80 eur vyplateného svedkovi C. E. na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 6C/238/2008-270 z 23.09.2013, znalečného vyplateného znalcovi B.. G. G. vo výške 914,66 eur na základe uznesenia súdu č.k. 6C/238/2008-270 z 20.05.2014, znalečného vo výške 63,- eur vyplateného uvedenému znalcovi na základe uznesenia súdu č.k. 6C/238/2008-336 z 16.01.2015). Súd prvej inštancie zaviazal podľa pomeru úspechu žalobcu k náhrade trov konania štátu vo výške 640,83 eur (neúspech žalobcu 63,99 %) a žalovaného k náhrade trov konania štátu vo výške 360,63 eur (neúspech žalovaného 36,01 %).
6. Súd prvej inštancie priznal znalcovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako aj voči žalovanému podľa pomeru úspechu v spore v zmysle § 262 CSP, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
7. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom II., III. a V. tohto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho zástupcu, v ktorom uviedol, že má za to, že súd nesprávne rozhodol ak priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výroku II., a to z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, nebol v konaní zastúpený advokátom, a teda mu nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nemal žiadne výdavky spojené so súdnym konaním a žiadne trovy nevyplývajú ani zo spisu. Má za to, že rozsudok je vo výroku III. a V. zmätočný, nakoľko výrokom III. súd priznal štátu nárok na náhradu trov voči žalobcovi, ktoré majú pozostávať i zo znalečného a súčasne výrokom V. priznal znalcovi B.. G. G. znalečné, a teda ide o duplicitu nárokov a zmätočnosť rozsudku. Poukázal na to, že keďže neexistuje procesná úprava, všetky trovy konania, ktoré v konaní vznikli štátu, by mal znášať sám štát a nie si ich uplatňovať voči žalobcovi, pričom aplikácia ustanovení CSP ohľadom trov konania v prípade, keď sa konanie začalo ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), nemôže byť na ťarchu žalobcu ako účastníka konania. Vzhľadom na uvedené ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. d), h), a f) CSP a žiada, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozsudku tak, že rozhodne, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a zruší rozsudok vo výroku III. a V.
8. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.
9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. CSP a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), ktorými sa rekodifikoval procesný kódex (O.s.p.).
10. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP určuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť vo výrokoch II., III. podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku V. odmietnuť podľa § 396 písm. c) CSP.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV. a VI. odvolaním nebol spochybnený, preto v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť a rozhodnutím odvolacieho súdu zostáva nedotknutý.
13. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, nebol v konaní zastúpený advokátom, a teda mu nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nemal žiadne výdavky spojené so súdnym konaním a žiadne trovy nevyplývajú ani zo spisu, že ide o duplicitu nárokov a zmätočnosť vo výroku II. a V., kde je priznaná štátu náhrada trov voči žalobcovi a zároveň priznaná náhrada trov znalcovi voči žalobcovi. Namietol, že trovy konania, ktoré v konaní vznikli štátu, by mal znášať sám štát a nie si ich uplatňovať voči žalobcovi rozhodnutím o náhrade trov štátu voči žalobcovi, nakoľko tieto nie sú procesne upravené.
14. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane.
16. Aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia žalobca podaným odvolaním nespochybnil.
17. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. 18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (viď bod 47. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré považuje za správne a dodáva, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tým, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech vo výške 36,01 % (žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 35 982,21 eur a súd mu priznal 12 958,- eur), a úspech žalovaného predstavoval 63,99 %. Na základe uvedeného preto správne priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,98 % (63,99 - 36,01).
19. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenie, že žalovanému nevznikli žiadne trovy konania a výdavky spojené s konaním, odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o povinnosti vyčísliť trovy konania ako ani právne následky spojené s ich nevyčíslením. Je na procesnej aktivite strany konania, aby v priebehu konania predložila súdu všetky potrebné doklady, z ktorých vyplýva aké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli a v akej výške. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že sa jedná o procesné právo strany konania, aby tieto doklady a písomnosti včas predložila súdu, pričom súd môže rozhodnúť o výške náhrady trov konania, ktoré vyšli v konaní najavo, t. j. ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Z uvedeného vyplýva, že súd bez akejkoľvek procesnej aktivity strany konania môže rozhodnúť napr. o náhrade za zaplatený súdny poplatok a o výške trov právneho zastúpenia, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu (žaloba, vyjadrenie, účasť na pojednávaní a pod.). Platí, že súd môže rozhodovať len o výške náhrady tých trov konania, ktoré boli v konaní preukázané, a teda sú z konania pre súd známe. Čo sa týka náhrady trov konania, o ktorých súd nemá vedomosť, pretože nevyplývajú zo súdneho spisu, tieto musí strana konania iniciatívne preukazovať - nejde však o povinnosť, ale o právo strany konania, pričom pôjde napríklad o náhradu hotových výdavkov ako cestovné.
20. Odvolací súd po preštudovaní spisu má za to, že žalovaný sa zúčastňoval súdnych pojednávaní, podával vyjadrenia, a preto nie je možné vyvodiť záver o tom, že by v konaní nebol aktívny a nevznikli mu v konaní žiadne trovy ani výdavky spojené s konaním napriek tomu, že tieto si nevyčíslil (napr. cestovné náklady, poštovné a pod). Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, zohľadňujúc § 251 CSP, podľa ktorého sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
22. Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu odvolací súd udáva, že podľa § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., účinného do 30.06.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
23. Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. nemá ekvivalent v CSP. Súd však musí prihliadnuť na skutočnosť, že zo strany štátu boli v konaní vynaložené finančné prostriedky na vykonanie dôkazu a takto vynaložené finančné prostriedky musia byť štátu nahradené. Od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady sporového konania na úkor sporových strán, resp. tej strany, ktorá nebola úspešná v spore. Keďže v CSP absentuje výslovná právna úprava, možno tu použiť len všeobecné ustanovenie § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z Čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
24. Nakoľko CSP neobsahuje výslovnú právnu úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov (výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu), súd prvej inštancie postupoval správne, ak o ich náhrade rozhodoval postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní. Nakoľko si v predmetnej veci strany sporu nesplnili povinnosť zložiť trovy znaleckého dokazovania, každá zo strán 400,- eur, uloženú im uznesením súdu prvej inštancie č.k. 6C/238/2008-256 z 01.08.2013, teda nedošlo k vymoženiu preddavkov od strán sporu, súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov štátu podľa pomeru úspechu strán v spore tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré boli platené zo štátneho rozpočtu - rozpočtových prostriedkov súdu spolu vo výške 1 001,46 eur (svedočné vo výške 23,80 eur vyplateného svedkovi C. E. na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 6C/238/2008-270 z 23.09.2013, znalečné vyplatené znalcovi B.. G. G. vo výške 914,66 eur na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 6C/238/2008-270 z 20.05.2014, znalečné vo výške 63,- eur vyplatené uvedenému znalcovi na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 6C/238/2008-336 z 16.01.2015), s tým, že zaviazal žalobcu k náhrade trov konania štátu vo výške 640,83 eur (neúspech žalobcu 63,99 %) a žalovaného k náhrade trov konania štátu vo výške 360,63 eur (neúspech žalovaného 36,01 %).
25. K duplicite odvolateľom tvrdeného priznania trov konania štátu a priznaného znalečného odvolací súd zdôrazňuje, že zo súdneho spisu vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie č.k. 6C/238/2008-379 zo dňa 18.08.2015 bolo znalcovi B.. G. G. priznané znalečné vo výške 355,- eur, ktoré nebolo hradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Proti danému uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/445/2016-455 zo dňa 28.02.2018 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie doposiaľ v ďalšom konaní o výške znalečného nerozhodol, a preto v napadnutom rozsudku správne priznal uvedenému znalcovi voči žalobcovi znalečné v rozsahu 63,99 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v prípade výrokov III. a V. napadnutého rozhodnutia nejde o duplicitu nárokov.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu vo vzťahu k žalobcovi (výrok III.) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
27. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku V., odvolací súd sa zaoberal otázkou, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
28. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
29. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
30. Na rozdiel od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, účinnej do 30.06.2016 bola koncepcia prípustnosti odvolania v Civilnom sporovom poriadku zmenená tak, že proti súdnemu rozhodnutiu - uzneseniu vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané v ust. § 357 CSP.
31. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> a 335 ods.1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> a § 164 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
32. Vzhľadom ku skutočnosti , že taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, nezahŕňa odvolanie proti rozhodnutiu súdu o znalečnom (§ 260 CSP), odvolací súd uzavrel, že odvolanie proti rozhodnutiu (uzneseniu) súdu prvej inštancie o znalečnom nie je prípustné.
33. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahovalo poučenie o prípustnosti odvolania. Ani mylné poučenie súdu o tom, že odvolanie je prípustné, nezakladá právo na jeho uplatnenie. Skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená.
34. Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie žalobcu proti výroku V. odmietol.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
36. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).