Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-252-2013.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu R. R., bytom J. XX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov proti žalovanému Autobazár Veľký Šariš, s. r. o., Veľký Šariš, IČO: 43 853 561, právne zastúpený JUDr. Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, Čapajevova 29, Prešov, o zaplatenie 250 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/439/2012-73 zo dňa 18. 10. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 28,61 Eur na účet JUDr. Mgr. Radima Komku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 250 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14. 10. 2012 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 142,69 Eur a iné trovy konania vo výške 16,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, obsah spisov Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Šariš sp. zn. ČPS: ORP-P-182/VS-PO-2012, citoval ust. § 774, § 775 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 588 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 06. 06. 2012 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená v zmysle ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva o sprostredkovaní predaja motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu za kúpnu cenu 800 Eur. Žalobca ako záujemca o sprostredkovanie sa zaviazal v prospech žalovaného v prípade sprostredkovania predaja predmetného motorového vozidla vyplatiť mu províziu vo výške 3 % z predajnej ceny minimálne vo výške 100 Eur. V danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že medzi účastníkmi konania došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy o sprostredkovaní s následným uzatvorením ústnej kúpnej zmluvy, v predmete predaja uvedeného motorového vozidla za kúpnu cenu 650 Eur. Uvedené tvrdenie nepreukazuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 18. 06. 2012, vrátane splnomocnenia žalobcu zo dňa 16. 06. 2012, ktoré bolo v prospech konateľa žalovaného vystavené pre účely sprostredkovania predaja motorového vozidla v predmete zmluvy o sprostredkovaní a nie v súvislosti s uzatvorením ústnej kúpnej zmluvy, lebo z jeho obsahu je nesporné, že bolo vystavené k predaju veci a k úkonom súvisiacim s predajom, vrátane splnomocnenia k prevzatiu peňazí podpísaného žalobcom v čase pred uzatvorením tvrdenej ústnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného medzi účastníkmi konania. Taktiež z obsahu príjmového pokladničného dokladu
vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu vyplatil sumu 650 Eur z titulu predaja motorového vozidla, čo však nevylučuje, že nešlo o finančné prostriedky prevzaté od kupujúceho za sprostredkovanie predaja predmetného motorového vozidla, na ktoré bol oprávnený ako zmluvu o sprostredkovaní, tak aj splnomocním vystaveným žalobcom dňa 16. 06. 2012. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je dôvodný vo výške nevyplatenej časti kúpnej ceny zo strany žalovaného titulom predaja predmetného motorového vozidla kúpnou zmluvou zo dňa 25. 06. 2012 po odpočítaní dohodnutej provízie zmluvou o sprostredkovanie vo výške 100 Eur, a preto žalobe súd vyhovel ohľadne priznania istiny vo výške 250 Eur, ako aj úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Na základe výzvy na úhradu realizovanej podaním zo dňa 10. 10. 2012, ktorá bola preukázateľne žalovanému doručená najneskôr dňa 22. 10. 2012, súd preto priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24. 10. 2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnenému úroku z omeškania žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania i keď jeho neúspech spočíval v nepatrnej časti. Celkom z titulu trov konania bola priznaná náhrada z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 142,69 Eur, ktoré špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie, najmä nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov, vrátane celého skutkového stavu zisteného súdom. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o obstaraní predaja veci v zmysle ust. § 437 a nasl., Občianskeho zákonníka a nie zmluva sprostredkovateľská. Zdôraznil, že na základe zmluvy o obstaraní predaja veci predáva obstarávateľ vec tretej osobe vlastným menom a z toho potom vyplýva aj dôsledok ohľadom zodpovednosti za vady predanej veci. Pri zmluve o sprostredkovaní predaja sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi predaj jeho veci, pričom kúpnu zmluvu uzatvára záujemca a nie sprostredkovateľ. Poukázal na to, že v praxi sa často vyskytuje zámena týchto dvoch zmlúv, keď autobazár uzavrie zmluvu o sprostredkovaní predaja auta, avšak v zmluve sú obsiahnuté dojednania typické pre zmluvu o obstaraní predaja, a preto je následne rozhodujúci obsah zmluvy, ako aj právne a faktické konanie zmluvných strán. Poukázal na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z obsahu dokazovania s tým, že bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal na to, že žalovaný nie je povinný preukazovať ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, resp. podľa ich názoru zmluvy o obstaraní predaja veci z dôvodu, že tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 18. 06. 2012 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s rovnakým predmetom, došlo následne k nemožnosti plnenia zo zmluvy o obstaraní predaja veci, a tým ich zániku priamo zo zákona s poukazom na ust. § 575 Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie považoval za zmätočné z dôvodu, že pán J., ako aj pán N. konali na základe neplatných právnych úkonov a v podstate vlastníkom vozidla bol stále žalobca. Poukázal na príjmový pokladničný doklad zo dňa 18. 06. 2012, na základe ktorého vozidlo nadobudol do vlastníctva žalovaný, tak nemohol ani previesť svoje vlastnícke právo následne na pána N., a ten ho užíval bez právneho dôvodu. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 22. 05. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, v dôsledku čoho by súd prvého stupňa mal nesprávne zistiť skutkový stav veci nebolo dôvodné. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu nie účastníkov konania. Nie je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces ani práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 120 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neúspech účastníka v spore. Súd prvého stupňa správne na základe tvrdených a preukázaných skutočností vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku). Správne uzavrel, že žalovaný nepreukázal uzatvorenie tzv. ústnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Správne preto posúdil aj právny vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja v zmysle ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane podpísaného splnomocnenia udeleného v prospech konateľa spoločnosti žalovaného k predaju veci a úkonom súvisiacim s predajom jeho osobného motorového vozidla zo dňa 16. 06. 2012 (v spise na č. l. 61). Listinné dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným o uzatvorenie tzv. ústnej kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla medzi účastníkmi konania. Z tohto dôvodu ani namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.
Zmluvou podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, sa sprostredkovateľ zaväzuje iba vyhľadať zmluvného partnera pre záujemcu, nezaväzuje sa uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Pokiaľ má zmluvu, ktorú sprostredkoval aj uzavrieť, jedná s treťou osobou v mene záujemcu, a to na základe písomnej plnej moci. Naproti tomu na základe zmluvy o obstaraní predaja veci v zmysle ust. § 737 Občianskeho zákonníka, obstarávateľ s kupujúcim, ktorého vyhľadal, uzatvára kúpnu zmluvu ako predávajúci vlastným menom na účet vlastníka predávanej veci (Rč 9/2000, Jaromír Svoboda a kol., Občiansky zákonník Eurounion).
V danom prípade žalovaný bol splnomocnený nielen na sprostredkovanie predaja, a to na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja, ale aj splnomocnený na predaj a vykonanie úkonov spojený s predajom, t. j. prepisom motorového vozidla, o čom svedčia predložené listinné dôkazy (v spise na č. l. 60, 61, 64).
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ktorému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu á 20,80 Eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,81 Eur v súlade s ust.
§ 16 ods. 1 citovanej vyhlášky. Celkom z titulu náhrady trov odvolacieho konania bola priznaná náhrada vo výške 28,61 Eur, k zaplateniu ktorej odvolací súd zaviazal žalovaného, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.