Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: T. O., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. O. X, štátny občan SR, právne zastúpenou: JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom v W. XXX, XXX XX L. M., proti odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, štátny občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: K. O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -56 zo dňa 29.11.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -56 zo dňa 29. 11. 2013 vo výrokoch, ktorými bola maloletá K. O., nar. XX.XX.XXXX zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka a odporca budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 170,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol) zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -56 zo dňa 29. 11. 2013 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň maloletú dcéru účastníkov K. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky s tým, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Odporcovi, t.j. otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 170,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33,00 Eur na účet jej právnej zástupkyne v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k jeho napadnutej časti (t.j. výrokom o výchove a výžive na maloleté dieťa na čas po rozvode) uviedol, že obidvaja účastníci majú jednu vyživovaciu povinnosť, a to k dcére pochádzajúcej z manželstva - maloletej K., nar. XX.XX.XXXX. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky predstavoval sumu 620,93 Eur mesačne a priemerný čistý mesačný príjem odporcu predstavoval sumu 749,67 Eur. Zo zmluvy o nájme bytu uzatvoreného navrhovateľkou ako nájomkyňou a prenajímateľom - Obec Liptovský Peter bola zistená existencia nájomného pomeru

za obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2016 za dohodnuté nájomné podľa evidenčného listu vo výške 152,77 Eur. Zálohová platba na vodné a stočné predstavuje sumu 14,73 Eur mesačne, záloha na služby 2,50 Eur. Zmluva o dodávke plynu bola uzavretá 26.06.2013 navrhovateľkou a SPP, a.s., Bratislava, 25.06.2013 bola uzatvorená zmluva o dodávke elektrickej energie medzi navrhovateľkou a Stredoslovenskou energetikou.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX bolo zistené, že účastníci konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX v obci B., ako aj pozemkov parc. č. 205/1 o výmere 184 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 205/2 o výmere 225 m2 - záhrady vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3. Zostávajúcu časť spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 vlastní odporca. Z platobného dokladu SIPO rodinného domu č. 176 bola zistená výška zálohových platieb za plyn 145,00 Eur, elektrina 49,79 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur. Z poistky v spoločnosti AXA bola zistená mesačná platba poistného 25,14 Eur odporcom. Výška preddavku na vodné a stočné k rodinnému domu č. 176 predstavovala 15,00 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník, ako aj obidvaja rodičia súhlasili so zverením maloletého dieťaťa na čas po rozvode do výchovy matky s tým, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel ( a o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej aj „zákon o rodine“), keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho manželstvo neplní svoj účel a do budúcna nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia účastníkov. Vzhľadom na absenciu harmonického rodinného prostredia rozvod manželstva sa nejavil byť v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

Vo vzťahu k napadnutej časti rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na ust. , a a , , a o rodine v znení neskorších predpisov a konštatoval, že v súlade s návrhmi obidvoch rodičov bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Obidvaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Úpravu styk obidvaja rodičia výslovne nenavrhli upraviť, keďže sa vedia dohodnúť o styku dieťaťa s odporcom mimosúdne.

Pri posudzovaní výšky výživného prvostupňový súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti odporcu ako povinnej osoby. Maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy, pričom má zvýšené výdavky na cestovné do školy. Vo voľnom čase sa venuje záujmovým aktivitám, navštevuje dva odbory v základnej umeleckej škole. Okrem týchto výdavkov, spojených so záujmovými aktivitami, má dieťa zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom, a to vzhľadom na návštevy u stomatológa a aplikáciu zdravotníckej pomôcky. Trpí tiež migrénami, s čím sú spojené návštevy u neurológa, gastroambulancie a užíva detské analegtikum. Maloletá nosí okuliare. Výživné pre dieťa zahŕňa okrem existenčných potrieb na stravu, ošatenie, obuv aj výdavky spojené so záujmovými aktivitami, zdravotným stavom, ale aj nákladmi na bývanie.

Odporca je zamestnaný a okrem mzdy zo zamestnania jeho zdrojom príjmu je aj sezónny zber ovocia v Taliansku, s čím je spojený príjem minimálne 70,00 Eur mesačne, netto. Jeho majetkové pomery ovplyvňujú čiastočne aj chov domácich zvierat. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že je v odporcových schopnostiach a možnostiach nepochybne platiť určené výživné na dcéru v sume 170,00 Eur mesačne, ktoré po prepočte na deň predstavuje sumu 5,57 Eur. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca prispieval na zabezpečenie potrieb dieťaťa na základe dohody s navrhovateľkou. S rozvodom manželstva je však spojené rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti, ktoré zahŕňa aj výdavky na všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odporca je väčšinovým vlastníkom rodinného domu a pozemkov. Jeho výdavky na bývanie by mali byť adekvátne výdavkom na jednu osobu. S prihliadnutím na krátku dobu, ktorá uplynula od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, bol však potrebný časový priestor pre odporcu, aby si usporiadal svoje bytové pomery tak, aby nepredstavovali neprimeraný nadštandard z hľadiska nákladov na bývanie jednej osoby. Pokiaľ odporca poukazoval na výšku mesačných výdavkov, okresný súd zdôraznil, že výživné má prioritný charakter pred ostatnými výdavkami. Každý rodič je v prvom rade povinný zabezpečiť potreby dieťaťa a následne uhrádzať výdavky svojim veriteľom. Pokiaľ odporca uhrádza platby poistného za navrhovateľku, ako aj dieťa, je potrebné, aby prehodnotil uvedený druh poistenia vzhľadom na rozvod manželstva a prioritu platby výživného. Rovnako bude vhodné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov, vrátane záväzkov s tým spojených. V prípade zmeny pomerov môže podať odporca návrh na zmenu tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie náhrade trov konania okresný súd odôvodnil ust. veta druhá s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Tie spočívali v príčinách rozvratu manželstva. Odporca, ktorý nesúhlasil s rozvodom, nepoprel svoj podiel na narušení manželského vzťahu. Nebolo by preto spravodlivé, aby náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh na rozvod manželstva znášala výlučne navrhovateľka. Výška súdneho poplatku prestavovala 66,00 Eur podľa položky č. 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Polovica zo zaplateného súdneho poplatku tak predstavovala sumu 33,00 Eur. Vychádzajúc zo zárobkových pomerov účastníkov, všetky ďalšie trovy konania si však každý účastník znáša sám bez nároku na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že maloletá K. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky s tým, že dieťa bude striedavo jeden týždeň u otca a jeden týždeň u matky, a to opakovane. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú K. sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach a začne sa realizovať počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to od nedele od 18.00 hod. s tým, že v tomto čase sa začne styk maloletej K. s otcom a skončí sa najbližšiu nasledujúcu nedeľu o 18.00 hod. odovzdaním maloletej K. matke. Odovzdávanie maloletej K. sa bude uskutočňovať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí styk s dieťaťom, vždy o 18.00 hod. Rodič, ktorému končí styk s maloletým dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho rodičovi. Zároveň žiadal zmeniť výšku výživného otca na maloletú K. na sumu 100,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám maloletej. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Konštatoval, že na pojednávaní dňa 29.11.2013 pred okresným súdom výslovne uviedol, že je za striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, pričom prvostupňový súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, t.j. interpretácii jeho prejavu vôle, resp. týmto návrhom a prejavom vôle otca sa bez ďalšieho vôbec nezaoberal. Okresný súd nesprávne vyhodnotil súhlas otca, aby maloleté dieťa bolo zverené aj do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Taktiež súhlas otca s argumentmi matky smeroval k jej vyjadreniu, že dcéra sa s otcom stretáva aj po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Rodičia spolu komunikujú ohľadom dcéry. Dcéra v pravidelných intervaloch trávi čas u otca, ktorý dohliada na jej prípravu do školy, dochádza do školy z miesta bydliska v obci B., ako aj ich spoločné a plánovanie a realizovanie voľnočasových aktivít s dcérou. Odporca tiež poukázal na nepravidelný pracovný čas navrhovateľky, ktorá sa musí prispôsobiť zmenám v pracovnom čase v zmysle pokynov zo strany jej zamestnávateľa. Navyše, prvostupňový súd objektívne neskúmal tvrdenia navrhovateľky v tom smere, že sa jej zhoršil zdravotný stav, čo je následok vzájomného spolužitia, pričom dostala chronický zápal lymfatických uzlín a v mesiaci máj 2013 odpadla. K takýmto zdravotným problémom navrhovateľky však dochádzalo už v mladosti pred uzavretím manželstva, pričom tieto stavy boli spojené aj so stratou vedomia. Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky by bola preukázaná pravdivosť tvrdení odporcu. Súd však bez ďalšieho skúmania vychádzal len z jej tvrdenia, že k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo následkom spolužitia účastníkov. Hoci navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že spoločnú domácnosť opustila na naliehanie dcéry, takéto jej tvrdenie nekorešponduje s ďalším jej tvrdením, že keď má nariadenú zmenu smeny, starostlivosť a výchovu o dieťa zabezpečuje otec a maloletá dcéra neprejavuje vo vzťahu k takémuto riešeniu žiadne negatívne postoje, keď trávi rodinný čas v dome v B., kde je zvyknutá na prostredie a cíti sa tam doma. Podľa názoru odvolateľa obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletú dcéru vychovávať a striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej dcéry, pričom budú lepšie zaistené jej potreby. Dcéra má vybudované silné citové väzby na obidvoch rodičov a jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jej vývinovými potrebami a poskytuje jej stabilitu výchovného prostredia. Takéto riešenie je vhodné aj s poukazom na zdravotné problémy navrhovateľky a jej pracovné zaťaženie u zamestnávateľa. Odporca zdôraznil, že voľnočasové aktivity dieťaťa zabezpečoval a tiež ich plnohodnotne v záujme maloletej dcéry rozvíjal. Hoci rodičia majú odlišné názory na výchovu, vždy v záujme dcéry sa zhodnú a v starostlivosti a výchove sú jednotní. Odvolateľ poukázal na zmenu , ktorá umožnila súdu rozhodovať o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Okresný súd však túto okolnosť neskúmal

a neposúdil ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a v rozpore so zásadou primeranosti mu určil neprimerane vysoké výživné na maloleté dieťa, ktoré nezodpovedá ani potrebám maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka produkovala v prvostupňovom konaní dôkazy na výšku nákladov na výživu na maloleté dieťa, otec uviedol, že cestovné lístky, ktorými preukazovala výšku zaplatenia cestovného, sú v plnej výške každý kalendárny mesiac preplácané základnou školou. Ani náklady na stomatológa nie sú pravidelné (v preukaze sú evidované len kontroly, pričom zubná pomôcka /zubný strojček/ bol dcére aplikovaný jednorazovo). Navyše, voľnočasové aktivity, či už športové alebo ostatné navštevuje otec spoločne s dcérou a tieto výdavky jej v minulosti hradil a chce jej ich hradiť aj do budúcna. Pokiaľ okresný súd ako zdroj príjmu otca zahrnul sezónny zber ovocia v Taliansku (jednalo sa o jeho príjem z minulosti cca 600,00 Eur - 700,00 Eur mesačný zárobok), v čom však neboli zahrnuté výdavky na dopravu a stravu počas brigády. Tieto náklady sa každým rokom zvyšovali a naposledy presiahli sumu 300,00 Eur, keď budúci rok už nebude úmerný vynaloženým nákladom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť v budúcnosti už otec tieto brigády nebude absolvovať. Nebolo preto namieste, aby súd prihliadal na príjem otca v sume 70,00 Eur mesačne, ktoré mal z brigád v Taliansku. Taktiež súd nemal zohľadniť chov domácich zvierat do majetkových pomerov otca - keď jeho pomery tieto zvieratá ovplyvňujú čiastočne - jedná sa o 8 zajacov a 5 sliepok. Ak súd bez ďalšieho vyhodnotil všetky okolnosti majúce vplyv na určenie rozsahov vyživovacej povinnosti v neprospech otca a bez rešpektovania zásady úmernosti, nepostupoval správne. Nemožno totiž niektorého z účastníkov zvýhodňovať oproti druhému v konaní.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trovy právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur, ktoré žiadala poukázať na účet svojej právnej zástupkyne.

Uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne, ktoré bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a zrozumiteľné, má riadne, dostatočné a vyčerpávajúce, výstižné a presvedčivé odôvodnenie. Odvolanie odporcu navrhovateľka preto nepovažuje za dôvodné. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že samotný odporca na pojednávaní súhlasil s tým, aby bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a jeho tvrdenie o tom, že súd sa jeho prejavom vôle, resp. návrhom nezaoberal, sa preto nezakladá na pravde. Keďže odporca netrval na zverení maloletej K. do striedavej osobnej starostlivosti, súd v súlade s návrhmi obidvoch rodičov maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Úpravu styku rodičia nenavrhli, nakoľko sa vedia v tejto otázke dohodnúť mimosúdne. Navyše, aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloletú K. na čas po rozvode osobnej starostlivosti matky. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu o tom, že by maloletá K. trávila u neho čas v pravidelných intervaloch. Dieťa sa stretáva s odporcom počas víkendov a prípadne aj iných dní, ale nejedná sa o pravidelné intervaly. V súčasnej dobe je vzťah medzi odporcom a maloletou K. naštrbený vzhľadom na nevhodné správanie odporcu. Jeho kontakt s dieťaťom je vzhľadom na aktuálny zdravotný stav K. nepravidelný. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že prípadné zmeny v jej pracovnom čase nie sú pravidelné, ale dochádza k nim len občas v prípade potreby zamestnávateľa (napríklad v mesiaci december 2013). Aj to však bolo v čase, keď bola maloletá u odporcu, alebo ak navrhovateľka pracuje v sobotu, maloletá je s odporcom, prípadne navrhovateľka zabezpečí starostlivosť o ňu inou osobou. Navrhovateľka zotrvala na tvrdení, že jej zdravotné problémy až nastali po tom, čo si odporca našiel mimomanželskú známosť. Dostala chronický zápal lymfatických uzlín, no po opustení spoločnej domácnosti sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil. Aj samotná maloletá K. naliehala na to, aby matka spoločne s ňou opustila spoločnú domácnosť. Samotné dieťa totiž vnímalo, stav vyvolaný správaním odporcu. Tento nepriaznivo vplýval nielen na navrhovateľku, ale aj na dieťa. Navrhovateľka nesúhlasila so zverením maloletej K. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ani maloletá K. nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a nechce sa vrátiť do domácnosti odporcu. Keďže maloletá K. má 12 rokov, je schopná a spôsobilá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vysloviť svoj názor, ktorý by mali rodičia rešpektovať. Keď túto skutočnosť dcéra odporcovi oznámila, odporca reagoval nevhodne s tým, že nie je jeho dcéra a následne jej dňa 13.02.2014 poslal ospravedlňujúcu SMS, ktorej obsah navrhovateľka pripojila do spisu. Navrhovateľka tiež uviedla, že správanie odporcu voči jej osobe sa v poslednom čase zhoršilo, keď neplatí doteraz výživné na dieťa, dokonca ju odporca donútil podpísať papier, aby nemusel platiť už určené výživné na čas do rozvodu. Odporca vo svojom opravnom prostriedku účelovo zavádza a uvádza skutočnosti, ktorými sa snaží spochybňovať

spôsobilosť matky zabezpečovať potreby maloletej. Doposiaľ však výchovná spôsobilosť matky a jej spôsobilosť zabezpečiť potreby dieťaťa nebola nikým a ničím spochybnená. Navyše, v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš týkajúceho sa výchovy a výživy na maloletú K. na čas do rozvodu okresný súd rozsudkom č.k. -31 zo dňa 19.12.2013 schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletej K., pričom maloletá K. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou 170,00 Eur mesačne s účinnosťou od 17.10.2013. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.01.2014 a vykonateľnosť dňom 16.01.2014 na bežné výživné a dňom 24.01.2014 na zameškané výživné. V tomto konaní odporca tiež súhlasil so zverením maloletej K. do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že jedným z dôvodov, prečo nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou je aj skutočnosť, že odporca by vzhľadom na svoje koníčky a záľuby, ktorým sa venuje vo voľnom čase , (konkrétne futbal, ping-pong, požiarnicke akcie), nemal čas riadne zabezpečovať starostlivosť a výchovu o maloletú K.. Práve pre uvedené koníčky odporca navrhovateľke so starostlivosťou o dieťa počas ich spolužitia nepomáhal a tieto vždy uprednostnil tak pred navrhovateľkou, ako aj pred maloletou K.. Okrem toho nemožno opomenúť skutočnosť, že odporca požíval aj požíva alkoholické nápoje.

Pokiaľ odporca vo svojom opravnom prostriedku namietal výšku výživného na dieťa, určenú súdom na čas po rozvode, matka poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -31 zo dňa 19.12.2013, súd schválil dohodu rodičov maloletého dieťaťa, ktorým bola maloletá K. zverená na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou 170,00 Eur mesačne s účinnosťou od 17.10.2013. Pojednávanie v uvedenej veci sa konalo 19.12.2013, t.j. po pojednávaní vo veci rozvodu a odporca súhlasil s rovnakou výškou výživného, aká bola určená v konaní o rozvod manželstva. Aktuálne neexistuje relevantný dôvod na to, aby došlo k zmene výšky výživného, nakoľko nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Podľa názoru navrhovateľky je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch odporcu, aby platil na dieťa výživné stanovené súdom. Odporca je zamestnaný, jeho čistý priemerný mesačný príjem zo zamestnania predstavuje 749,67 Eur a k tomu treba prirátať príjem z brigády, na ktorú chodí odporca sezónne. Napríklad, za rok 2012 predstavovala výška tohto príjmu sumu 976,84 Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady v súvislosti s návštevou stomatológa maloletou K., matka zdôraznila, že pri každej návšteve stomatológa je uhrádzaný poplatok za zdravotnú starostlivosť, čo preukazuje v prílohe predložený preukaz K. O., ktorý je súčasťou spisu. V závere svojho vyjadrenia matka zrekapitulovala zistenia prvostupňového súdu totožne vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených počas celého konania a tiež zdôraznil, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -31 zo dňa 19.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2014 okresný súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností maloletej v znení zhodnom s úpravou práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu uvedenom v ust. , a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) za použitia ust. podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací

súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných dôvodoch na ne odkazuje.

Odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky odporcu za dôvodné, z nasledovných dôvodov:

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 zákona o rodine).

V zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Z obsahu spisového materiálu (najmä zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 29.11.2013 konanej pred okresným súdom) jednoznačne vyplýva, že otec súhlasil s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Sám uviedol, že aj keď by bol za striedavú výchovu, akceptuje argumenty matky, ktorá navrhla, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Takýto prejav otca rozhodne nemožno považovať za jeho návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, pokiaľ maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obidvaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Správnosť jeho rozhodnutia možno vyvodiť aj zo samotných príčin rozvratu manželstva uvádzaných navrhovateľkou, ktorá uviedla, že hlavným zdrojom manželských konfliktov účastníkov počas ich spolužitia bola skutočnosť, že odporca podstatnú časť svojho voľného času venoval svojim koníčkom -požiarnikom, futbal a stolnému tenisu. Odporca sa venoval svojim obľúbeným voľnočasovým aktivitám, pričom navrhovateľka trávila čas sama s dcérou. Práve toto bola hlavná príčina rozvratu manželstva. Ďalším jeho dôvodom, bola skutočnosť, že odporcal požíval alkoholické nápoje, a to 4-krát do týždňa. Za takéhoto stavu a s prihliadnutím na postoj maloletej, ktorá je vo veku 12 rokov, ktorá vyjadrila svoj záujem byť zverená do osobnej starostlivosti matky, nie je v záujme maloletého dieťaťa iné rozhodnutie súdu o jej výchove.

Pokiaľ odporca namietal výšku výživného na dieťa učenú okresným súdom, odvolací sú poznamenáva, že pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať rodičia svojim deťom, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ust. § 75 ods. 1 vety prvej zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Okrem nich platia aj ďalšie. V ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine je stanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti k deťom je uvedené v ust. § 62 ods. 3 vety prvej zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pritom v ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine je jednoznačne ustanovené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Za situácie, keď otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej K., ako aj osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca, prvostupňový súd určil výživné na dieťa vo výške plne zodpovedajúcej uvedeným zákonným kritériám. V tomto smere okresný súd vykonal úplné dokazovanie v dostatočnom rozsahu a s jeho závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí sa odvolací súd plne stotožňuje.

Námietky otca vo vzťahu k nepreukázaniu nákladov na stomatologickú starostlivosť maloletej neboli dôvodné, keďže matka v prvostupňovom konaní ich výšku riadne preukázala (č.l. 37 spisu). Na určenú výšku výživného by nemala vplyv ani okolnosť, ak by cestovné do školy bolo maloletej preplácané školou., a to s poukazom na všetky ostatné náklady na výživu maloletej zistené v konaní pred okresný súdom. Rovnako nedôvodnou je i námietka odporcu ohľadne zistenia jeho príjmov z brigád, ktorých výška bola okresným súdom riadne zistená. Pokiaľ odporca poukazoval na skutočnosť, že v budúcnosti jeho príjem z brigády bude nižší, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Do majetkových pomerov otca je potrebné nepochybne zahrnúť aj chov domácich zvierat. Ani užívanie celého domu a pozemku s príslušenstvom výlučne otcom nemôže ostať bez povšimnutia súdu pri rozhodovaní o výživnom na jeho maloletú dcéru.

Nemožno prehliadať ani fakt, že matka maloletej K. uspokojuje aj potrebu bývania a svoju vyživovaciu povinnosť si voči nej plní aj výkonom osobnej starostlivosti. V konaní nebola preukázaná zdravotná nespôsobilosť matky zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa. Takáto okolnosť nebola zistená ani zo strany kolízneho opatrovníka.

Všetky tieto okolnosti okresný súd riadne zistil a vyvodil z nich zodpovedajúce závery. V prípade, že dôjde k zmene jeho zárobkových schopností a možností, prípadne odôvodnených potrieb dieťaťa, môže otec v budúcnosti podať návrh na zmenu výšky výživného v súlade s ust. § 78 zákona o rodine, ktorého aplikácia je však v prejednávanej veci s poukazom aktuálne vylúčená.

Ako správne uviedla navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu, námietky odvolateľa vo vzťahu ku zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky i samotnému určeniu výživného v tomto konaní sú v rozpore s jeho postojom na pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , kde dňa 19.12.2013 uzatvoril s matkou (navrhovateľkou v tomto súdnom konaní) rodičovskú dohodu v tom znení, že maloletá K. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na dieťa výživné v sume 170,00 Eur mesačne s účinnosťou od 17.10.2013.

Z uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie okresného súdu o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode s tým, že obidvaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj vo výroku o určení výživného na maloleté dieťa, ako aj v závislom výroku o trovách konania (voči ktorému odporca nepodal odvolacie námietky) za vecne správne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny v uvedených výrokoch potvrdil.

V časti nenapadnutej odvolaním, presne špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. v spojení s .

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.