Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-60-2014.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/60/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX I. E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spis. zn. EX 1632/2013, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 986,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6Er/892/2013-13 z 18. 03. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava sp. zn. IT-A/0511/0015 z 25. 05. 2012 (ďalej rozhodcovský rozsudok) okresný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) zamietol.
Ako dôvod zamietnutia uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný a tvorí súčasť Obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného pre úver (bod 9.2), na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 13.9.2005, nie je platne dojednaná. Rozhodcovská doložka v danom prípade nespĺňa formu požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, preto exekučný súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neplatné.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom bez platne dojednanej rozhodcovskej doložky. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má za následok, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, pretože ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Bez materiálne vykonateľného exekučného titulu nie je možné viesť exekúciu.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods.2 Exekučného poriadku bol súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Skúmaním iných listín, v tomto prípade zmluvy o úvere a k nej prislúchajúcej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul rozhodcovský rozsudok, prekročil rozhodcovský súd svoje zákonné oprávnenie a limit pre skúmanie exekučného titulu podľa ust. §45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenénu uplatniť jeho právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku rovnako ako ani vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne zrušiť rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj jeho dôvodoch. Z tohto dôvodu podľa § 219 ods. 2 O. s. p. iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva:
Najvyšší súd Slovenskej republiky v nespočetnom množstve rozhodnutí týkajúcich sa tej istej oprávnenej PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, ktorá si v exekučných konaniach vymáha pohľadávky nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky od Poštovnej banky, a. s., vyslovil záver, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. 7ECdo 123/2012 z 03. 07. 2013). Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie alebo aj iný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie oprávnený posúdiť, či označený exekučný titul bol vydaný k tomu kompetentným orgánom z dôvodu, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, musí exekučný súd pri tomto zisťovaní posúdiť, či bola rozhodcovská zmluva uzavretá a či bola uzavretá platne, pretože iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. K rovnakému záveru dospel dovolací súd vo veci týkajúcej sa oprávnenej aj v konaniach 8ECdo 43/2013, 6Cdo 191/2012 alebo 4Cdo 31/2013. Námietka oprávneného, že exekučný súd konal nad rámec oprávnení vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku nie je dôvodná.
Ustálený je už aj názor okresných súdov, krajských súdov i najvyššieho súdu na otázku, že dojednanie rozhodcovskej doložky len na základe príkazu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách automaticky neznamená, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná platne a že aj v tomto prípade musí exekučný súd skúmať platnosť dojednania rozhodcovskej doložky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 24/2013 zo 14. 05. 2013, 3ECdo 160/2013 zo 06. 08. 2013).
Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2005 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere z 13. 09. 2005) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (osobitným zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie zákon č. 244/2002 a tiež § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov). Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkov a právne obdobnej veci sp.
zn. 3Cdo 24/2013 dospel k názoru, že námietka oprávneného (právneho nástupcu Poštovej banky, a. s.), že jeho právna predchodkyňa uzavretím rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere so spotrebiteľom len plnila zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. je nenáležitá z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave nie je rozhodcovským súdom zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového združenia, ktorý by mal v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v spojení s § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. a zákonom č. 244/2002 Z. z. rozhodovať spory medzi bankou ako dodávateľom a spotrebiteľom, z dôvodu, že tento Stály rozhodcovský súd bol ustanovený odlišným subjektom.
V iných rozhodnutiach posudzujúcich rozhodcovskú doložku uzavretú medzi bankou a spotrebiteľom (napr. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. 01. 2013, 5 M Cdo 4/2012 z 29. 04. 2013) najvyšší súd v zhode so súdmi nižších stupňov dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uzavretej podľa § 93b Zákona o bankách, ktoré nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej (banku) povinnosti predložiť povinnému v exekučnom konaní návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa povinnému poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak banka pri uzatváraní rozhodcovskej doložky takto nepostupovala, resp. takýto postup nepreukázala, rozhodcovská doložka je neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Zo zmluvy o úvere v kópii na č. l. 10 spisu a kópie predložených Obchodných podmienok pre úver s rozhodcovskou doložkou v bode 9.2. nie je možné dospieť k názoru, že povinný ako spotrebiteľ bol pred uzavretím rozhodcovskej doložky dostatočne informovaný o možných spôsoboch riešenia sporov medzi ním a bankou a dôsledkoch voľby medzi viacerými riešeniami. V zmluve sa len jednou vetou konkrétne v časti 3 bod 6 odkazuje na ustanovenie § 93b Zákona o bankách „ Klient svojim podpisom potvrdzuje, že Poštová banka si splnila povinnosť v zmysle § 93b Zákona o bankách“ a z textu rozhodcovskej doložky v bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver je možné vyvodiť len to, že banka bude predkladať spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku platných a účinných v čase rozhodcovského konania a klient sa predloženiu sporu rozhodcovskému súdu podriadi a rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre neho konečné a záväzné. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a. s., a povinným, a z tohto dôvodu nie je rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto bolo dôvodné žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.