Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-118-2013.pdf
PDF · 106.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/118/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľa SPOLBYT, s.r.o. Poprad, Tomášikova 2940/2, 058 01 Poprad, IČO: 31 707 335, pr. zast. Mgr. Štefanom Šalkovským, Štúrova 101, Svit proti odporcovi M + A, s.r.o., Kolačkov 116, IČO: 36 474 819, pr. zast. JUDr. Slavomírom Firmentom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o vydanie veci s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 054,72 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať mu 233 kusov stavebného lešenia špecifikovaného v petite návrhu s tým, že tejto povinnosti sa môže odporca zbaviť zaplatením sumy 11 051,77 eur a v prípade, že uvedené lešenie nemôže vydať z dôvodu jeho zničenia, straty alebo z iného dôvodu, aby ho zaviazal na zaplatenie sumy 11 051,77 eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že k vykonávaniu stavebnej činnosti si prenajal stavebné lešenie od spol. ARJ Servis, s.r.o., Michalovce zmluvou z roku 2009 uzavretú neformálnym spôsobom. Dňa 31.8.2009 a 2.9.2009 navrhovateľ ako požičiavateľ predmetným lešením bezodplatne vypomohol odporcovi v súvislosti so stavebnou činnosťou odporcu. Po splnení účelu výpožičky dňa 26.11.2009 žalovaný dňa 26.11.2009 vrátil jednotlivé kusy lešenia, ale v menšom počte. Po vykonanom súpise bolo zistené, že chýba lešenie v cene 9 287,20 eur bez DPH. Navrhovateľ preto vysvetlil celú situáciu odporcovi a vyzval ho, aby vrátil chýbajúce kusy lešenia. Odporca odmietol niesť zodpovednosť za chýbajúce kusy a uviedol, že lešenie bolo vrátené externým dopravcom. Na predžalobnú upomienku zo dňa 24.6.2013 uviedol, že časť lešenia bola odvezená do obce Dravce. Keďže odporca zadržuje veci, ktoré má v nájme, žiadal návrhu vyhovieť. Ak by odporca mal záujem ponechať si lešenie, je ochotný ponechať na vôli odporcu, že či predmetné lešenie vráti, alebo uhradí jeho cenu podľa skladovej evidencie.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že všetko lešenie vrátil, teda návrh považuje za nedôvodný. Poprel, že by išlo o bezodplatnú výpožičku. Od začiatku išlo o odplatný zmluvný vzťah, ktorý však nebol oficiálne fakturovaný. Ku zaplateniu nájomného došlo v hotovosti bez potvrdenia po kompletnom odovzdaní lešenia. Prenájom lešenia sprostredkoval J.. W. N., ktorý odporcu nakontaktoval na Q. A. ml., jedného zo synov konateľa navrhovateľa, ktorý podľa informácii J.. N. pôsobil vo funkcii výkonného riaditeľa navrhovateľa. Telefonicky boli dohodnuté zmluvné podmienky nájmu. Po skončení stavebných prác odporca lešenie zdemontoval a postupne sa dovážalo do skladu v Poprade prostredníctvom
subdodávateľov p. B. a R. A.. Všetko bolo vopred prekonzultované s p. Q. A. ml. Rovnako s touto osobou bolo dohodnuté, že časť lešenia sa odvezie na inú zákazku v obci Dravce pri Levoči. Po úplnom odovzdaní lešenia sa odporca stretol s Q. A. ml. a odovzdal mu nájomné za prenájom lešenia v hotovosti. S navrhovateľom spolupracoval aj neskôr, keď mu predával stavebný materiál na inú jeho zákazku v Starej Ľubovni a zo strany navrhovateľa nedošlo k žiadnym námietkam k odovzdaniu lešenia. O chýbajúcom lešením sa prvýkrát dozvedel z listu navrhovateľa zo dňa 31.5.2010 adresovaného Q. A. ml., ktorý mu bol preposlaný mailom. Neskôr mu navrhovateľ opätovne zaslal list č. 373/2010, na ktorý reagoval zaslaním listu zo dňa 28.7.2010, ktorý zaslal ako prílohu aj k výzve právneho zástupcu navrhovateľa. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Keďže vydanie lešenie neprichádza do úvahy, pretože ním odporca nedisponuje, môže sa navrhovateľ domáhať iba vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal ich nevrátením odporca získať. Subjektívna 2 - ročná lehota začala plynúť dňa 26.11.2009, teda dátum, ktorý navrhovateľ uvádza ako deň vrátenia lešenia a táto uplynula pred podaním návrhu na súd.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Na výzvu súdu navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil návrh v tom smere, že je vlastníkom lešenia, ktorého vydania sa domáha. Toto nadobudol od spol. EKO-BAU spol. s r.o. Trstice v roku 2006. Zároveň identifikoval lešenie, ktoré žiadajú vydať s uvedením ceny bez DPH a s DPH pri každej položke. Odmietol tvrdenie odporcu, že išlo o prenájom lešenia, pretože odporca zapožičanie potvrdzuje vo svojom liste z 30.7.2010 a jednak navrhovateľ žiadne nájomné v súvislosti s týmto lešením nikdy neinkasoval. K nárokom z mimozmluvných vzťahov (t.j. z náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia) uviedol, že prvotnou povinnosťou odporcu je vrátiť zapožičané lešenie. S odporcom nebolo dohodnuté, že ak ho nevráti, nahradí hodnotu týchto vecí, ale navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť zbaviť sa povinnosti vrátiť veci formou alternatívneho petitu. Tam, kde existuje záväzkový vzťah, nie je nárok na dohodnuté plnenie nárokom zo zodpovednostného vzťahu, ale nárokom z právneho vzťahu, ktorého dôvodom je plnenie zmluvy.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca na pojednávaní trvali na návrhu z dôvodov v ňom uvedených a z dôvodov v doplnení návrhu. Právny zástupca navrhovateľa trval na tom, že danom prípade došlo k výpožičke, o čom svedčia aj vyjadrenia odporcu. Namietal, že by došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Na námietku odporcu týkajúcu sa zaplatenia nájomného Q. A. ml. vyslovil názor, že i pri vypožičaní veci nie je vylúčené dohodnúť určitú náhradu za opotrebenie veci. K rozporu medzi tvrdením v návrhu, že lešenie mal navrhovateľ požičané a tvrdením v podaní zo dňa 19.5.2014, že lešenie kúpil uviedol, že v tom nevidel problém. Navrhovateľ má lešenie od rôznych dodávateľov. Pokiaľ v návrhu uviedli, že ide o nájomný vzťah so spol. ARJ SERVIS na základe neformálnej dohody, nevedeli doložiť k tomu príslušnú listinu, preto sa navrhovateľ rozhodol vzhľadom na obdržanie lešenia o zakúpenie a týmto spôsobom preukázať jeho nadobudnutie.
Konateľ navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že lešenie bolo zapožičané na základe recipročných obchodných vzťahov. Na otázku, aký doklad môže doložiť o tom, že lešenie prevzal odporca a o aký druh zmluvy ide uviedol, že jeho zamestnancovi, ktorý zodpovedal za sklad, bolo povedané, že má vydať toto lešenie odporcovi. Toto pripúšťa v liste aj konateľ odporcu p. T.. K listu z 31.5.2010 s hlavičkou navrhovateľa, ktorý mal odporca dostať mailom a ktorý bol údajne vystavený ním uviedol, že nemohol ísť z firmy navrhovateľa, pretože pod týmto číslom je v knihe odoslanej pošty zaevidovaný list inému adresátovi, teda pravdepodobne niekto vo firme urobil podvrh.
Odporca a jeho právny zástupca na pojednávaní trvali na vyjadrení k návrhu. Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade došlo k podnikateľskému nájmu vecí v zmysle Občianskeho zákonníka (OZ), čo vyplýva z okolností daného prípadu nimi popísaného. Namietol tiež rozpor medzi tvrdením navrhovateľa v návrhu, že lešenie mal požičané, a tvrdením vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 19.5.2014, že lešenie je vlastníctvom navrhovateľa. Uvedené má vplyv na skutočnosť, či sa domáha vydania veci ako vlastník alebo detentor. Poukázal na námietku premlčania. Návrh na vydanie veci považoval na bezpredmetný, keďže odporca žiadne lešenie nemá k dispozícii, o čom informoval navrhovateľa od začiatku vzniknutého problému, teda v danom prípade prichádza do
úvahy jedine zaplatenie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody, ktoré sú už premlčané. Ak by súd aplikoval aj premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka (ObZ), aj tak je nárok na zaplatenie peňažnej sumy premlčaný.
Odporca na pojednávaní uviedol, že nájom lešenia dohadoval ústne so synom konateľa navrhovateľa. Po asi 2 mesiacoch (teda po skončení stavebných prác, na ktoré bolo lešenie potrebné) bolo toto zdemontované a časť odvezená do Popradu a časť do obce Dravce, kde navrhovateľ vykonával rekonštrukciu spol. JTJ STAV, ktorej konateľom bol syn konateľa navrhovateľa. K výdajkám o vrátení lešenie do Popradu sa nedostal. Pokiaľ ide o zvyšok lešenia odvezeného do obce Dravce, bol urobený nejaký doklad o vrátení lešenia, ale tento sa stratil. Lešenie bolo odvážané a vrátené po častiach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov navrhovateľa a odporcu, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ich písomnými vyjadreniami, listinnými dôkazmi, najmä súpisom chýbajúceho lešenia, dokladom o vrátenom lešení zo dňa 26.11.2009, dodacími listami zo dňa 2.9.2009 a 31.8.2009, predžalobnou upomienkou, mailovou odpoveďou na túto upomienku, výpisom z obchodného registra na spol. JPJ Stav, s.r.o., mailom zo dňa 18.2.2014, listom navrhovateľa č. 294/2010 zo dňa 31.5.2010, odpoveďou odporcu zo dňa 28.7.2010, výpisom z poštovej knihy navrhovateľa, faktúrami spol. EKO BAU spol. s r.o. a zistil tento skutkový stav:
Konateľ odporcu dohodol so synom konateľa navrhovateľa nájom lešenia, ktoré bolo vydané dňa 31.8.2009 a 2.9.2009 a bolo použité na realizáciu zateplenia a osadenia okien obytného domu v Starej Ľubovni. Po približne dvoch mesiacoch po ukončení prác bolo lešenie postupne rozoberané a vrátené navrhovateľovi, a to časť do skladu navrhovateľa v Poprade a časť bola prevezená do obce Dravce.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 682 OZ Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáha vydania hnuteľných vecí a v prípade, že toto nie je možné, náhradu škody.
Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právny aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ už nemá u seba vec, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.
Vec, ktorá má byť vydaná, musí byť už v žalobe a následne v rozsudku označená presne a určito tak, aby nemohlo dôjsť ku jej zámene s inou vecou toho istého druhu pri výkone rozhodnutia. Súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na spresnenie petitu žaloby v tomto smere dňa 17.4.2014, ale bezvýsledne.
Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k záväzkovému vzťahu, na základe ktorého odporca používal lešenie, ktoré mu vydal navrhovateľ. Sporným je v danom prípade právne posúdenie tohto vzťahu. Navrhovateľ trval na tom, že išlo o zmluvu o výpožičke, kým odporca
tvrdil, že išlo o nájom lešenia, za ktorý zaplatil nájomné. Takisto vznikol rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľa o tom, či je vlastníkom lešenia, ktoré je predmetom sporu, alebo toto mal požičané. Súd sa preto v prvom rade zameral na právne posúdenie vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania a samozrejme na skúmanie, či odporca má lešenie navrhovateľa. Následne sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania.
V danom prípade každý z účastníkov právne posúdil ich vzťah rozlične. Právnym posúdením účastníka konania súd nie je viazaný a súd môže právne posúdiť vzťah aj inak, ako to navrhujú účastníci konania. Navrhovateľ nepredložil žiaden doklad o tom, že by malo ísť o zmluvu o výpožičke. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi preto súd posúdil ako podnikateľský nájom hnuteľných vecí (v zmysle § 721 a nasl. OZ). Občiansky zákonník upravuje iba pár osobitných ustanovení týkajúcich sa tohto zmluvného druhu, teda na všetky ostatné okolnosti sa použijú všeobecné ustanovenia týkajúce sa nájomnej zmluvy. Súd pritom vychádzal z nasledujúcich okolností prípadu:
Obaja účastníci sú podnikatelia, pričom lešenie bolo použité pri podnikateľskej činnosti odporcu. Konateľ odporcu po celý čas trvania zmluvného vzťahu vychádzal z toho, že ide o nájom lešenia a na základe tejto skutočnosti nájomné aj zaplatil. Je zrejmé, že išlo o takpovediac „čierny“ nájom, teda tento nebol zahrnutý do účtovníctva účastníkov konania, ale súd sa priklonil k tvrdeniu odporcu. Konateľ odporcu bol priamo účastný dohadovania podmienok nájmu, na rozdiel od konateľa navrhovateľa (ktorý sa o tom pravdepodobne dozvedel až neskôr, keďže celá záležitosť bola riešená s jeho synom), už v odpovediach na výzvy navrhovateľa v roku 2010 odporca uvádzal, že za prenájom zaplatil nájomné, pričom navrhovateľ má v predmete podnikania aj prenájom stavebných zariadení. V tomto smere námietku navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že samotný odporca uvádza, že išlo o zapožičanie lešenie považuje za bezpredmetnú, pretože ako vyplýva z listu odporcu zo dňa 28.7.2010, tento slovo zapožičané lešenie použil iba raz v prvej vete, ktorou označil vec tak, ako sa s ňou na neho obrátil navrhovateľ (teda opísal pravdepodobne názov výzvy navrhovateľa). V celom ďalšom priebehu hovorí o nájme a nájomnom.
Súd sa priklonil k tvrdeniam odporcu aj z dôvodu, že tento už od roku 2010 v komunikácii s navrhovateľom zotrval na svojom stanovisku, že išlo o nájom lešenia, kým z návrhu a všetkých listín doložených do spisu sa javí, že navrhovateľ nemá celkom ujasnené všetky skutkové a právne okolnosti prípadu. V návrhu uvádza, že išlo o lešenie, ktoré mal požičané na základe neformálnej zmluvy z roku 2009, následne doložil doklady o jeho kúpe z roku 2006, pričom to zdôvodnil tým, že nemal listinné dôkazy na preukázanie nájmu lešenia, tak ho kúpil. Ak však bol vlastníkom od roku 2006, nemohol si ho v roku 2009 prenajať. V návrhu požaduje vrátenie lešenia, alternatívne náhradu jeho ceny, pričom počas celého konania trval na tom, že ide o nároky zo zmluvy a nie o nároky z náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. V predžalobnej upomienke ale nie je ani zmienka o vrátení lešenia, ale iba požiadavka na zaplatenia sumy 11 051,77 eur ako nároku na náhradu škody. Pri výpočte ceny lešenia pritom oproti žalovanej sume vyšiel rozdiel 171,64 eur, čo právny zástupca navrhovateľa odôvodnil kurzovými rozdielmi pri prepočte na menu euro, čo evidentne nezodpovedá skutočnosti (rozdiel z dôvodu zmeny meny môže byť maximálne pár centov, príp. eur v prípade väčšieho počtu samostatných položiek, ale nie takáto suma; naviac suma s DPH evidentne nezodpovedá navýšeniu ceny bez DPH o 20%).
Aj keď skutočnosti sa priamo netýkajú právneho posúdenia vzťahu, naznačujú, že navrhovateľ si veci v mnohých skutočnostiach takpovediac prispôsobil, ako mu to sedí. V spojení s už uvedenou skutočnosťou, že konateľ navrhovateľa pravdepodobne ani nevedel, čo s odporcom dohodol jeho syn, sa súd priklonil k právnej kvalifikácii vzťahu medzi účastníkmi konania ako zmluvy o podnikateľskom nájme vecí. Uvedenému naznačuje aj list navrhovateľa č. 294/2010 zo dňa 31.5.2010 adresovaný synovi konateľa navrhovateľa. V tomto je vyzvaný na úhradu časti výnosov z prenájmu lešenia, teda je možné predpokladať, že bolo bežnou praxou lešenie prenajímať a že v danom prípade došlo takisto k nájmu lešenia. Aj keď navrhovateľ namietal, že v poštovej knihe pod týmto číslom je evidované zaslanie inej písomnosti inej osobe, je nepochybné, že ide o hlavičkový papier navrhovateľa, teda vyhotovila ho nejaká osoba pracujúca u navrhovateľa, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v liste sú uvedené aj presné údaje týkajúce sa osôb, ktoré lešenie prevzali, čísla ich občianskych preukazov a EČ vozidla, ktorým bolo lešenie odvezené, teda ide o údaje, ktoré mohli byť známe len osobe pracujúcej u navrhovateľa. Ak tieto
informácie použil ktorýkoľvek zamestnanec navrhovateľa aj bez jeho vedomostí nemôže byť na vrub a úkor odporcu.
Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak by aj v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o výpožičke, povinnosť odporcu vrátiť lešenie, či už z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy alebo na základe zmluvy o výpožičke, tým nie je dotknutá. V danom prípade nie je tak podstatnou ani skutočnosť, či navrhovateľ je vlastníkom lešenia, alebo jeho oprávneným detentorom (z predložených faktúr od spol. EKO BAU spol. s.r.o. vyplýva, že je ich vlastníkom), pretože aj oprávnený detentor má právo na obdobnú ochranu ako vlastník veci, teda aj na vydanie veci. Podmienkou vyhoveniu takémuto nároku je okrem preukázania vlastníctva veci, resp. oprávnenej držby aj preukázanie, že žalovaná strana neoprávnene zadržiava veci, ktoré majú byť predmetom vydania.
Ako dôkaz o nevrátení časti lešenia doložil navrhovateľ súpis chýbajúceho lešenia, doklad o vrátenom lešení zo dňa 26.11.2009, ktorý je podpísaný iba pracovníkom navrhovateľa a dodacími listami zo dňa 2.9.2009 a 31.8.2009, ktoré podpísali p. W. a p. D..
Z dokladu „vrátené lešenie“ je zrejmé, že niekto zo Starej Ľubovne vrátil v ňom uvedené počet jednotlivých kusov lešenia. Z tohto dokladu nie je možné zistiť, kto toto lešenie vrátil, podobne ako zo súpisu chýbajúceho lešenia nie je možné vyvodiť, že by išlo o lešenie, ktoré užíval odporca, resp. jeho subdodávatelia. Podobne v dodacích listoch nie je uvedený odberateľ. Lešenie prevzali osoby, z ktorých jedna je pracovníkom subdodávateľa odporcu na rekonštrukcii obytného domu, pri ktorom sa lešenie použilo (p. D.) a u druhej osoby nie je zrejmé, v akom je právnom vzťahu k účastníkom konania.
Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, kto mu mal lešenie vrátiť. Ak by aj súd pripustil, že uvedené doklady majú preukazovať nevrátenú časť lešenia, súd sa z dôvodov už vyššie uvedených priklonil k tvrdeniu odporcu, že časť lešenia vrátil, a to do obce Dravce. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že približne po skončení stavby v Starej Ľubovni prebiehalo aj zatepľovanie Obecného úradu Dravce, ktoré vykonávala spol. JPJ Stav s.r.o. Spoločníkom a konateľom je v súčasnosti Q. A., podľa údajov odporcu syn konateľa navrhovateľa a podľa priezviska ostatných spoločníkov a konateľov je s najväčšou pravdepodobnosťou možné predpokladať, že ide o rodinných príslušníkov Q. A..
Pokiaľ ide o zaplatenie sumy zodpovedajúcej cene údajne nevráteného lešenia, tento nárok je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti takisto nedôvodný, pretože ak lešenie bolo vrátené, neprichádza do úvahy ani náhrada jeho ceny. Ak by takáto možnosť aj prichádzala do úvahy, nemohlo by byť takémuto nároku vyhovené z dôvodu jeho premlčania.
Podľa názoru súdu ak by aj lešenie nebolo vrátené, má navrhovateľ právo na náhradu škody, ako si to napokon uplatnil aj v predžalobnej upomienke. Ak by súd zohľadnil aj 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka (názory na aplikáciu ustanovení o premlčaní náhrady škody podľa OZ alebo ObZ medzi podnikateľmi nie sú celkom jednotné), navrhovateľ najneskôr dňa 26.11.2009 vedel, že mu chýba lešenie a kto mu ho nevrátil a najneskôr dňa 27.11.2013 mu uplynula premlčacia doba. Okrem vyššie uvedeného by teda nárok na náhradu škody nemohol byť priznaný z dôvodu jeho premlčania.
Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, aby žalovaný hnuteľné veci neoprávnene držal žalovaný a nárok na náhradu škody v zmysle § 387 ods. 1 ObZ v spojení s ust. § 397 ObZ je premlčaný súd žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti navrhovateľovi, teda účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 911,41 eur s DPH za 4 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 14.4.2014 a účasť na pojednávaní dňa 21.5.2014 - odmena za 1 úkon po 270,54 eur a účasť na pojednávaní dňa 15.4.2014 - odmena za tento úkon 67,63 eur
(pojednávanie odročené bez prejednania veci), účasť na vyhlásení rozsudku dňa 11.6.2014 - odmena za tento úkon 135,27 eur, t.j. spolu 1 014,52 eur, 5 x režijný paušál po 8,04 eur, t.j. spolu 40,20 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.