Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-249-2013.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov CINIA, so sídlom Horná 99, Banská Bystrica, IČO: 45 016 577, zast. JUDr. Danielom Janšom, advokátom so sídlom Horná 2, Banská Bystrica, proti odporcovi: Dušan Vlnka SABA, s miestom podnikania P.O. Hviezdoslava 2159/2, Topoľčany, IČO: 11 983 728, zast. JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, o bezplatné odstránenie vád stavby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. 05. 2013 č.k. 4C/176/2012-163, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal bezplatného odstránenia vád stavby nachádzajúcej sa v kat. úz. T. T., zapísanej na LV č. XXXX ako polyfunkčný dom B. súp. č. XXXXX na parc. č. 382/62. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 631, § 645 ods. 1, § 646 ods. 3, § 648 ods. 1, § 649 a § 583 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca na základe zmlúv o výstavbe bol objednávateľom stavby bytového domu B. v T. T. na uvedenej adrese. Stavba bola kolaudovaná kolaudačným rozhodnutím dňa 30. 04. 2007, ktoré uvedeným dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Pri kolaudácii boli zistené nedostatky a boli uvedené v záväznom stanovisku Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 27. 04. 2007. Nedostatky mal odporca odstrániť do 26. 05. 2007. Dňa 31. 07. 2007 vzniklo Spoločenstvo vlastníkov bytov B., ktoré dňa 01. 09. 2007 uzatvorilo so spoločnosťou BYTHOS s.r.o., Banská Bystrica, mandátnu zmluvu č. 14199/2007. Predmetom mandátnej zmluvy bolo zriadenie obstarania služieb a tovaru pre mandanta, t.j. navrhovateľa špecifikovaných v čl. 1 zmluvy s tým, že povinnosti a práva mandatára, ako aj vymedzenie rozsahu jeho činnosti boli vymedzené v čl. II. zmluvy a zároveň v čl. VII. zmluvy bola mandatárovi udelená plná moc na právne úkony spojené s vybavovaním záležitostí mandanta uvedených v mandátnej zmluve. Zmluva nadobudla účinnosť 01. 09. 2007 a bola uzatvorená na dobu neurčitú. Listom z 09. 02. 2009, adresovaným spoločnosti BYTHOS s.r.o., Banská Bystrica požiadal navrhovateľ o zaistenie odstránenia vzniknutých vád na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktoré boli v liste bližšie špecifikované. Následne spoločnosť BYTHOS s.r.o., listom z 22. 06. 2009, adresovaným odporcovi, žiadala o zabezpečenie odstránenia vád u generálneho dodávateľa stavby. Žiadosť bola doručená na adresu miesta podnikania odporcu, odporca však list neprevzal, na návratke doručenky sa nachádza nečitateľný podpis s poznámkou manželka. Súd prvého stupňa vzhľadom na námietky odporcu o preklúzii práva posudzoval najprv otázku, či právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady bolo uplatnené v záručnej dobe, teda v lehote 3 rokov v súlade s ust. § 646 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z názoru, že pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky a pokiaľ sa v tejto lehote na stavbe vyskytnú vady, objednávateľ stavby má právo domáhať sa od zhotoviteľa stavby bezplatného odstránenia vád. Zistené vady musia byť uplatnené v záručnej dobe, v opačnom prípade neuplatnené práva zodpovednosti za
vady zanikajú (preklúzia). Na preklúziu práva súd musí prihliadať aj bez námietky účastníka konania. Pri posudzovaní včasnosti uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady dospel k záveru, že záručná doba na uplatnenie zodpovednosti za vady stavby uplynula objednávateľovi stavby najneskôr v lete 2010. Navrhovateľ, ktorý vznikol ako spoločenstvo dňa 31. 07. 2007 a na ktorého podľa § 9 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov prešli uvedeným dňom práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči dodávateľovi domu nepreukázal, že v záručnej dobe u odporcu vady stavby zákonným spôsobom reklamoval, pretože len on bol nositeľom tohto práva. Z jeho strany nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že v záručnej dobe u odporcu práva zo zodpovednosti riadne uplatnil. Pokiaľ navrhovateľ vychádzal iba z toho, že spoločnosť BYTHOS s.r.o., ktorá bola na základe mandátnej zmluvy z 01. 09. 2007 správcom bytov v bytovom dome, listom z 22. 06. 2009 požiadala odporcu o odstránenie vád špecifikovaných v liste, takéto uplatnenie nepovažoval za právne účinné, pretože spoločnosť BYTHOS nebola aktívne legitimovaná na uplatnenie zodpovednosti za vady. Takéto oprávnenie jej nevyplývalo z mandátnej zmluvy, ktorej oprávnenia, práva a povinnosti, ako aj vymedzenie rozsahu činností boli špecifikované v čl. I. a II. Zmluvy a spoločnosť BYTHOS mala v súlade s čl. VII. zmluvy plnú moc len na tieto presne špecifikované činnosti. Pokiaľ ide o plnomocenstvo predložené na pojednávaní dňa 10. 05. 2013, datované dňom 10. 06. 2009, súd ho považoval za právne irelevantné a dostatočne vyprodukované s odôvodnením, že v konaní žiadne plnomocenstvo, napriek žiadosti súdu zo strany spoločnosti BYTHOS s.r.o. predložené nebolo, okrem toho na plnomcenstve nie je uvedené, či spoločnosť BYTHOS s.r.o. plnú moc prijíma. Súd konštatoval, že pokiaľ by aj plnomocenstvo zobral do úvahy, musel vychádzať z toho, že list z 22. 06. 2009 adresovaný odporcovi mu musel byť aj riadne doručený, keďže práva zo zodpovednosti za vady boli uplatnené písomne a ten, kto ich uplatňuje, musí preukázať, že uplatnenie bolo doručené adresátovi. V súdenej veci poštovú zásielku prevzala manželka odporcu, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné reklamáciu považovať za riadne doručenú. Mal za to, že v súdenej veci nie je možné uplatniť domnienku náhradného doručenia, ale je potrebné takúto listinu doručovať do vlastných rúk s vylúčením náhradného doručenia, keďže ide o závažné uplatňovanie práva zo strany objednávateľa, čomu by mal zodpovedať aj spôsob doručovania reklamácie. Z uvedených dôvodov návrh zamietol majúc za to, že nárok je prekludovaný. S ohľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom, v priebehu konania posudzoval aj premlčanie práva a konštatoval, že na schôdzi vlastníkov bytov, konanej 18. 07. 2007, došlo aj k prejednaniu závad týkajúcich sa bytového domu, pričom boli konštatované z väčšej časti iné závady, ako uplatnené návrhom v tomto konaní. Z uvedených dôvodov preto, pokiaľ by aj súd vychádzal z toho, že niektoré závady boli reklamované u odporcu už 18. 07. 2007, navrhovateľ sa mohol domáhať v súdnom konaní ich odstránenia v lehote 3 rokov, pretože v opačnom prípade došlo k premlčaniu práva uplynutím premlčacej doby dňom 18. 07. 2010, keďže návrh bol podaný na súde až 28. 11. 2011. Z uvedených dôvodov považoval nárok aj za premlčaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, neúplne zistený skutkový stav veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že spoločnosť BYTHOS s.r.o. nebola oprávnená reklamovať ako mandatár vady stavby u odporcu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nerozlišoval medzi plnomocenstvom a mandátnou zmluvou (Dohodou o plnomocenstve), keď plnomocenstvo je jednostranný právny úkon a nie je potrebné, aby sa v ňom nachádzala klauzula o tom, že splnomocnenec udelené plnomocenstvo prijíma. S ohľadom na to podľa jeho názoru súd mylne interpretoval inštitút plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu, ktorý vyžaduje, aby bola zo strany spoločnosti BYTHOS s.r.o. uvedená na plnomocenstve akceptácia. Nesúhlasil s názorom súdu, že z jeho strany nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že v záručnej dobe práva zo zodpovednosti za vady u odporcu aj uplatnil. Nestotožnil sa s názorom, že spoločnosť BYTHOS s.r.o. mala plnú moc len na presne špecifikované činnosti, keď v čl. I. je definovaný predmet zmluvy ako demonštratívny výpočet služieb a činností, ktoré mala spoločnosť BYTHOS s.r.o. zriaďovať. Na základe tejto zmluvy mohla vystupovať ako zástupca pri uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady, pretože demonštratívny výpočet činností takýto postup nevylučuje. Všetky činnosti, ktoré mala spoločnosť BYTHOS s.r.o. vykonávať, sa priamo týkajú stavby súp. č. 14199, na ktorej boli zistené vady a neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by malo byť uplatňovanie zodpovednosti za vady stavby vylúčené z rozsahu predmetu mandátnej zmluvy najmä, ak má predmet tejto zmluvy podobu demonštratívneho výpočtu. Ďalej uviedol, že písomné plnomocenstvo bolo v zmysle § 568 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka obsiahnuté priamo v mandátnej zmluve. Vzhľadom na osobitné plnomocenstvo
z 10. 06. 2009 ako jednostranný právny úkon vyhotovený v dvoch rovnopisoch si jeden rovnopis ponechal a jeden odovzdal spoločnosti BYTHOS. Záver o tom, že plnomocenstvo bolo dodatočne vyprodukované sa zakladá len na dohadoch a nie je riadne argumentačne zdôvodnené. Okolnosť, že spoločnosť BYTHOS s.r.o. plnomocenstvo nepredložila, nemôže byť dôkazom o jeho dodatočnom vyprodukovaní, ako konštatuje súd prvého stupňa. Trvá na tom, že osobitné plnomocenstvo vystavil a odovzdal spoločnosti BYTHOS s.r.o.. Pokiaľ ho neodovzdala súdu, zrejme ho použila pri uplatňovaní zodpovednosti za vady a doručovala odporcovi spolu s výzvou na odstránenie vád stavby. Záver súdu prvého stupňa o povinnosti doručenia reklamácie do vlastných rúk s vylúčením náhradného doručenia podľa jeho názoru nemá oporu v zákone, pretože inak by nebolo možné účinne doručiť zhotoviteľovi žiadosť o odstránenie vád stavby bez jeho účinnej spolupráce, zhotoviteľovi by stačila jednoduchá obštrukcia v podobe neprevzatia poštovej zásielky a trvalo by sa tak vyhol akejkoľvek zodpovednosti za vady. Doručenie do vlastných rúk by podľa jeho názoru obstálo iba v prípade výslovnej zákonnej úpravy. V skutočnosti sa uplatňovanie zodpovednosti za vady riadi zásadou neformálnosti a hodnotenia právnych úkonov podľa ich obsahu a pre doručovanie písomností, ktorými sa uplatňujú nároky zo zodpovednosti za vady. V Občianskom zákonníku chýba osobitná úprava, a preto je dôvod na použitie analógie legis. V danom prípade je ním doručovanie návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 2 OZ. Aj pokiaľ by akceptoval skutočnosť, že na doručenie sa mala použiť úprava obsiahnutá v OSP, bolo by možné použiť len úpravu pre obyčajné doručenie podľa § 46 ods. 1 OSP, pretože využitie kvalifikovaného doručenia do vlastných rúk sa v zmysle § 47 ods. 1 OSP viaže výlučne na ustanovenie zákona, ktoré pri uplatňovaní pri zodpovednosti z vád chýba.
Odporca k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa dňa 28. 11. 2011, ktorým sa domáhal bezplatného odstránenia vád stavby nachádzajúcej sa v kat. úz. T. T., zapísanej na LV č. XXXX ako polyfunkčný dom B., súp. č. XXXXX na parc. č. 382/62 a po úprave návrhu podaním z 27. 02. 2012 odstránenia vady strechy a podkrovia spôsobujúcej nadmernú kondenzáciu vlhkosti a stropnej konštrukcie a zatekanie do bytových priestorov, nedostatočne zateplenej stropnej konštrukcie v mieste odvetrávacích komôr, v nekorektnom ukončení zvislých odvetrávacích potrubí v spodnej časti odvetrávacích komôr, v plesnivení krovu a debnenia strechy, v nevhodnom spôsobe ukončenia oplechovania zvislej časti odvetrávacích komôr, vád výťahov spočívajúcich v nedokončení protikoróznych úprav nosných konštrukcií, funkčných prvkov výťahov opakovanej poruchovosti a v neomietnutí výťahovej šachty, chýbajúcich izolácií pivníc, vodovodného potrubia prejavujúceho sa zrážaním vody s následným zatekaním na znížený sadrokartónový strop, vád izolácie základových múrov stavby proti vlhkosti, vád úprav bezprostredného okolia zadnej časti stavby spočívajúce v nedokončení úprav odvodňovacieho a odkvapového systému a úprav okapových chodníkov, chýbajúceho oporného múru na svahu zadnej časti stavby zabraňujúci zosuvu pôdy, vád vyhotovenia vodomernej šachty spočívajúce v nefunkčnosti a nezakrytí, vád zhotovenia vonkajšej poistkovej skrine spočívajúce v zlom osadení a nedostatočnou izoláciou proti zatekaniu zrážkovej vody. Odstránenie vád sa týkalo vchodu č. 99 a 101 v návrhu bližšie špecifikovaných. Vychádzal z toho, že odporca na základe zmlúv o výstavbe uzatvorených s jednotlivými vlastníkmi bytov v objekte bytového domu B. sa zaviazal vystavať byty. Pri kolaudovaní stavieb boli zistené viaceré vady, ktoré boli konštatované v kolaudačnom konaní a ktoré vlastníci bytov u odporcu opakovane uplatňovali v písomnej forme buď priamo, alebo prostredníctvom vtedajšieho správcu bytového domu, spoločnosti BYTHOS s.r.o.. Nakoľko vady odstránené neboli, pričom ide o podstatné vady, ktorých časť v čase odovzdania stavby nebola zjavná a prejavili sa až plynutím času, uplatnili nárok podaním žaloby na súde. Súd prvého stupňa návrh zamietol vychádzajúc zo záveru, že nárok navrhovateľa je prekludovaný, pretože nedošlo k uplatneniu práva zo zodpovednosti za vady v zákonom stanovenej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť v lete 2007 po kolaudácii stavby konanej 30. 04. 2007 a navrhovateľovi uplynula najneskôr v lete 2010. Mal za to, že spoločnosť BYTHOS s.r.o., s ktorou mal navrhovateľ uzatvorenú mandátnu zmluvu, od 01.
09. 2007 nemala oprávnenie reklamovať vady stavby u zhotoviteľa stavby - odporcu, a preto list z 22. 06. 2009 označený ako žiadosť o odstránenie vád diela nespôsobil zamýšľané právne následky.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či navrhovateľ má nárok na odstránenie vád stavby, ktorú realizoval odporca ako dodávateľ stavby na základe zmlúv o výstavbe uzatvorených s jednotlivými vlastníkmi bytov. Na posudzovanú vec sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitné predpisy, na ktoré odkazuje § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona. Navrhovateľ tvrdí, že mu vzniklo právo na bezplatné odstránenie vád stavby, ktoré reklamoval u odporcu v 3-ročnej prekluzívnej lehote prostredníctvom mandatára spoločnosti BYTHOS s.r.o., s ktorou mal uzatvorenú mandátnu zmluvu dňa 01. 09. 2007. Pre posúdenie žalobou uplatneného nároku bolo podstatné, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, posúdenie, či nedošlo k preklúzii práva na uplatnenie práv zodpovednosti za vady, keď v zmysle § 646 ods. 3 OZ pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že stavba bola kolaudovaná 30. 04. 2007 a navrhovateľ ako spoločenstvo vlastníkov bytov vznikol 31. 07. 2007, čo vyplýva z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Obvodnom úrade Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy.
Podľa § 6 ods. 1. Zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zák. spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
Podľa § 566 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome sa rozhodnúť, akým spôsobom budú realizovať správu domu. Túto môžu
vykonávať buď prostredníctvom spoločenstva, ktoré zriadia vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktoré sa zapisuje do registra a je právnickou osobou. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu rozhodnúť pre výkon správy prostredníctvom inej právnickej alebo fyzickej osoby, napr. prostredníctvom bytového družstva. Zákon v § 6 zakotvil inštitút povinnej správy bytového domu prostredníctvom vyššie uvedených dvoch foriem správy bytového domu. Na výkon správy v zmysle zákona § 6 ods. 3 môže byť dohodnutá len jedna z týchto dvoch foriem, avšak nie je vylúčené, že si spoločenstvo vlastníkov niektoré činnosti, ktorých výkon ani nedokáže zabezpečiť svojpomocne „objedná u dodávateľa takýchto služieb“.
V súdenej veci navrhovateľ na zasadnutí zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov dňa 15. 08. 2007 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov prijal uznesenie č. 1/2007, podľa ktorého správa bytového domu vo výkonovej časti bola prenesená na spoločnosť BYTHOS s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 53, Banská Bystrica. V nadväznosti na to Spoločenstvo vlastníkov bytov B., zastúpené predsedom O.. O. P. ako mandantom, uzatvorilo dňa 01. 09. 2007 so spoločnosťou BYTHOS s.r.o. ako mandatárom mandátnu zmluvu č. 14199/2007. V čl. I. označenom ako „Predmet zmluvy“ v bode 1. písm. a) až f) je uvedené, že predmetom zmluvy je zmluvné zariadenie obstarania služieb a tovaru pre mandanta, najmä: a) prevádzka, údržba, opravy a na udržiavanie spoločných častí a zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s udržiavaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody z poistných udalostí na spoločných častiach a zariadeniach domu, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv, nedoplatkov za poskytované plnenia a z vyúčtovania skutočných nákladov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome podľa čl. II. tejto zmluvy, f) ročné vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytnuté plnenie a fondu opráv, údržby a prevádzky. V čl. II. sú vymedzené povinnosti a práva mandatára a vymedzenie rozsahu činností. Pod bodom 1 citovaného článku je rozpis technickej činnosti a zabezpečenie ochrany obyvateľov domu, pod bodom 2 je zabezpečenie ekonomických činností, pod bodom 3 zmluvné zariadenie plnení spojených s bývaním a v bode 4 sú uvedené ďalšie činnosti - výpočet mesačných preddavkov za poskytnuté plnenia, zvýšenie preddavkov, zvýšenie príspevkov do fondov, pod bodom 5 spôsob rozúčtovania skutočných nákladov za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty a nebytové priestory spôsobom popísaným v zmluve. Pod bodom 6 vedenie evidencie skutočných platieb za predpísané mesačné preddavky, pod bodom 7 povinnosť zaslať vyúčtovanie plnení do fondu opráv do 31. 05. nasledujúceho roka, pod bodom 8 vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania, pod bodom 9 povinnosť mandatára viesť všetky finančné prostriedky spoločenstva na účte spoločenstva, pod bodom 10 hospodárenie s majetkom v súlade so záujmami a ďalšie činnosti súvisiace s poskytovaním tovarov a služieb.
Mandátnu zmluvu uzatvorili účastníci podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Mandátnu zmluvu je možné kvalifikovať ako zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zriadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom takéto zariaďovanie spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci), alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. Mandátna zmluva upravuje iba vzťah medzi mandatárom a mandantom a nemožno z nej priamo odvodzovať plnomocenstvo. Jeho úpravu obsahuje Občiansky zákonník v § 22 a nasledujúcich. Mandátna zmluva môže byť uzatvorená v akejkoľvek forme. Písomnú formu však musí mať v prípade, ak bude obsahovať plnú moc k uskutočneniu právnych úkonov v mene mandanta.
V prejednávanej veci navrhovateľ zriadený ako Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na správu domu uzatvoril so spoločnosťou BYTHOS s.r.o., mandátnu zmluvu za účelom zabezpečenia správy domu. Umožňuje mu to ust. § 7b ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa zák. č. 182/1993 Z.z., najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme spoločných nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku. Vlastníci môžu poveriť zabezpečením niektorých služieb organizáciu, ktorá tieto služby poskytuje a to prostredníctvom mandátnej zmluvy, avšak nemôže tak urobiť na výkon komplexnej správy domu. Takáto zmluva by bola neplatná v zmysle § 6 ods. 4 zák. č. 182/1993 Zb..
Základným znakom mandátnej zmluvy je zriadenie určitej obchodnej záležitosti. Keďže mandátna zmluva sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka, nemožno voči mandatárovi vystupovať ako voči
správcovi podľa § 8, 8a, 8b zák. č. 182/1993 zb. ani vyžadovať od neho plnenie povinností stanovených zákonom. Vyžadovať od mandatára možno iba zmluvne dohodnuté, jasne a konkrétne vyšpecifikované obchodné záležitosti, teda úkony a služby, ktoré má mandatár zabezpečiť, vrátane ďalších zmluvných dohôd - termínov a sankcií a v neposlednom rade odplatu a podmienky, za ktorých bude vyplácaná, resp. pozastavená. Ide napr. o ekonomické (účtovnícke) služby, právnické služby, zabezpečenie médií (teplo, voda, elektrina, plyn a pod.), upratovanie spoločných priestorov a pod. Spoločenstvo nesmie uzatvoriť mandátnu zmluvu na komplexnú správu bytového domu, pretože v takomto prípade by išlo o dvojitú správu, čo je v rozpore so zákonom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho výkladu preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že spoločnosť BYTHOS s.r.o. nemala oprávnenie reklamovať vady diela u dodávateľa stavby, pretože takéto oprávnenie jej výslovne nevyplýva ani z čl. I., ani z čl. II. citovanej zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto námietka navrhovateľa, že neexistuje dôvod, prečo by malo byť uplatňovanie zodpovednosti za vady vylúčené z rozsahu predmetu mandátnej zmluvy, najmä ak má predmet tejto zmluvy podobu demonštratívneho výpočtu, nemá oporu v zákone, pretože ako bolo vyššie uvedené, vyžadovať od mandatára možno iba zmluvne dohodnuté, jasne a konkrétne vyšpecifikované obchodné záležitosti. Keďže mandatár nebol výslovne splnomocnený v mandátnej zmluve na uplatňovanie zodpovednosti za vady diela, nemohla „reklamácia zaslaná odporcovi prostredníctvom mandatára“ dňa 22. 06. 2009 vyvolať právne účinky riadneho uplatnenia zodpovednosti za vady v mene navrhovateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd vychádzajúc zo záveru, že prekluzívna lehota pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady začala navrhovateľovi plynúť v lete 2007 a uplynula najneskôr v lete 2010, a preto pokiaľ podal žalobu na súd 28. 11. 2011, jeho nárok neuplatnením v zákonnej lehote zanikol a nie je možné ho meritórne prejednať.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd k odvolacej námietke, týkajúcej sa posúdenia doručenia reklamácie, považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že reklamácia mala byť doručená do vlastných rúk odporcu. Pri interpretácii ust. § 649 OZ, podľa ktorého práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, pretože inak zaniknú, treba mať na zreteli právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov, ktoré vyplývajú z § 43a ods. 2 vety prvej a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; v zmysle týchto ustanovení prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.
Kategorická požiadavka faktického doručenia (reálneho prevzatia) uplatnených práv zo zodpovednosti za vady, ktorú vyvodil súd prvého stupňa z § 173 ods. 1 OSP, nemá zákonný podklad. Výklad predmetného ustanovenia podaný súdom prvého stupňa by bez ďalšieho viedol k neudržateľnému stavu, kedy by aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prevzatia vyhlásenia marilo oprávnenému subjektu možnosť realizovať právo zo zodpovednosti za vady a domôcť sa ich odstránenia. Odvolací súd za rozhodujúce považuje objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Tento názor zastáva aj odborná právnická verejnosťou (viď napr. Mazák, J., Vojčík, P.: Občianske právo s vysvetlivkami, 1. Zväzok, Bratislava, Iura Edition, 1996-2005, s. 96; podobne Luby, Š.: Výber z diela a myšlienok, Bratislava, Iura Edition, 1998, str. 196; Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol.: Občanský zákonník, komentář, C. H. Beck, 2001, 6. vydanie, str. 279, 285, 286; Knappová, M., Švestka, J. a kol.: Občanské právo hmotné,
sv. L, ASPI, 2002, str. 124, 125, 149; Jendrálek, P.: K téme "odstoupení od smlouvy prostředníctvím fikce doručení", Právní rozhledy 4/2006 str. 142 a násl.; porovnaj napr. uznesenia NS ČR z 26. októbra 2005 sp. zn. 26 Cdo 625/2005, z 30. júna 2008 sp.zn. 28 Cdo 2622/2006).
Uvedený právny názor odvolacieho súdu však nemá bezprostredný právny dopad na prejednávanú vec, keďže súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o preklúzii žalobou uplatneného nároku.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vyhradil v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP na samostatné rozhodnutie v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.