Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-457-2011.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/457/2011
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: AUTODRUŽSTVO servisné služby s.r.o., Priemyselná č. 3, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 36640441, vedenej pod sp. zn. EX 264/2011 súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 Detva, pre pohľadávku 259,14 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi trovy exekúcie vo výške 65,04 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora poverením č. 5613 032295* dňa 31.03.2011 vykonaním exekúcie.
Tunajšiemu súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora a povinného o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, z dôvodu nemajetnosti povinného a súčasne si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 117,44 eur vrátane DPH.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a vzhľadom na skutočnosť, že súd má nemajetnosť povinného preukázanú aj z ďalších exekučných konaní vedených na tunajšom súde, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 65,04 eur vrátane 20% DPH (10,84 eur).
Uvedená odmena predstavuje :
a) úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur najmenej však 33,19 eur + 20% DPH = 39,83 eur (§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky). za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, zisťovanie účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného a platiteľa mzdy povinného.
b) náhradu hotových výdavkov v sume 21,01 eur + 20% DPH (poštovné v zmysle § 22 citovanej vyhlášky).
Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia a nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyúčtovanú paušálne úkony podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za 9x doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko podľa citovanej vyhlášky za tieto úkony patrí súdnemu exekútorovi paušálna náhrada 3,32 eur za úkon, bez ohľadu na počet doručení. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v ním vyúčtovanej výške 55,62 eur vrátane DPH, nakoľko sa v exekučnom spise nachádzalo len 23 poštových doručeniek, avšak z nich 13 bolo aj k ďalším exekučným konaniam vedených súdnym exekútorom, a to príkaz na začatie exekúcie (ďalej len „PNZE“) 10 x, z toho 4 boli k trom exekučným konaniam vedených súdnym exekútorom (čiže [6 x 1,60 eur] + [4 x 1,60 eur : 3] = 11,73 eur), exekučný príkaz (ďalej len „EP“) 11 x, z toho 9 bolo k piatim exekučným konaniam vedených súdnym exekútorom (čiže [2 x 1,60 eur] + [9 x 1,60 eur : 5] = 6,08 eur). Z toho vyplýva, že 13 poštových zásielok po 1,60 eur si súdny exekútor mohol vyúčtovať dokopy niekoľkonásobne viackrát, a teda niekoľkokrát aj v ďalších exekučných konaniach. Za 2 poštové doručenky (upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia), ktoré boli len k tomuto exekučnému konaniu, priznal súd súdnemu exekútorovi 3,20 eur (1,6 x 2 eur). Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,03 eur vrátane DPH za kancelárske potreby, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal (pokladničnými blokmi, úradným záznamom a pod.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.