Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-43-2014.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, G. G., nezamestnanej, bydliskom N. U. H., D. T. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, a otca, H. M., nezamestnaného, bydliskom N. U. H., V. B.. XX/ XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o zákaz styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. marca 2014, č.k. 30P/256/2012-56, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zakázal styk otca s maloletou Sandrou a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že o úprave styku otca s maloletou bolo naposledy súdom rozhodované v druhej polovici roku 2010, kedy bol styk otca s maloletou upravený na každú prvú sobotu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Súčasne sa vtedy rozhodovalo aj o žiadosti matky o zákaz styku, ktorej nebolo vyhovené. Už v tom čase bolo znaleckým dokazovaním zistené, že vzťah maloletej k otcovi bol odmietavý, dieťa malo z otca obavy a snažilo sa vyhýbať kontaktu s ním. Vzťah otca k dieťaťu bol chladný a menej citlivý. Keďže sa vzťahy medzi maloletou a otcom javili naďalej nezmenené nariadil okresný súd aj v tomto konaní znalecké dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že vzťah otca k maloletej vytvorený nie je a ani doposiaľ vytvorený nebol. Nie je vytvorená obsahová náplň role otca a nedochádza k interakcii vo vzťahu maloletá a otec. To napriek tomu, že doterajšia úprava styku vytvorenie väzieb umožňovala. Maloletá nepovažuje otca za súčasť rodinného systému, spontánne ho vyčleňuje a vyjadruje túžbu po čo najväčšom odstupe otca od jej vzťahu s matkou. Vychádzajúc z uvedených skutkových záverov rozhodol okresný súd vo veci podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine a styk otca s maloletou zakázal.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil a žiadal ho zrušiť. Uviedol, že má záujem stretávať sa s maloletou, čo mu doposiaľ matka maloletej neumožňovala a doterajšie rozhodnutie súdu neplnila. Voči matke to však ostalo bez dôsledkov a jemu súd styk s maloletou zakázal. Nevytvorenie vzťahu maloletej k otcovi je dôsledkom toho, že matka stretávaniu otca s maloletou bránila. To však nie je podľa otca dôvodom pre zákaz styku, keď ani znaleckým dokazovaním nebolo zistené, že by maloletej akokoľvek ubližoval. Nebolo preukázané, že je násilný typ, o dcéru má záujem a nie je spravodlivé, aby mal s dcérou zákaz styku ako nejaký vrah alebo psychopat. Otec poukázal na bojazlivosť maloletej a zhoršené nadväzovanie kontaktu z jej strany, čo je dané u maloletej všeobecne a nie len voči nemu. Uviedol, že matka maloletú proti nemu navádza a
maloletej o ňom hovorí nepravdy. Žiadal vypočuť ako svedkov svojich rodičov, a to k otázkam priebehu stretnutí s maloletou ako aj k preukázaniu bránenia v stretnutiach zo strany matky. Osobitne žiadal oboznámiť znalecký posudok v časti hodnotenia maloletej a uviedol tiež, že v konaní pred okresným súdom bezvýsledne žiadal o odvolanie sudkyne C.. A..
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a nariadený zákaz styku považovala za prospešný pre maloletú, pretože maloletá nebude musieť pri otcovi psychicky trpieť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine možno zhrnúť, že stretávanie dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je prostriedkom k zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča ako aj prostriedkom napĺňania viacerých práv rodiča, ale v rovnakej miere aj viacerých práv dieťaťa. Stretávanie sa s dieťaťom nemožno vnímať iba ako právo rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno.
Napriek uvedenej mimoriadnej dôležitosti stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené, môžu výnimočne nastať situácie, kedy nie je stretávanie sa rodiča s dieťaťom v záujme dieťaťa, pretože môže ohrozovať jeho život, zdravie, či priaznivý vývoj. V takom prípade musí právo rodiča na styk s dieťaťom ustúpiť v prospech záujmu dieťaťa v podobe zákazu styku. Spravidla sa jedná o prípady fyzického násilia, s ktorými neopodstatnene porovnáva vzniknutú situáciu otec. Negatívne dopady na dieťa a priamo aj na jeho vzťah s rodičom však môže mať aj dlhodobo opakované stretávanie sa s rodičom, ktoré je sústavne proti vôli dieťaťa. Stretávanie s rodičom, ktoré bude pri každej realizácii proti vôli dieťaťa, v podstate iba vynútené, nie je spôsobilé naplniť vyššie uvedené budovanie citovej väzby dieťa - rodič ako prvoradý účel styku rodiča s dieťaťom. Naopak, bude mať dôsledok práve opačný a opakované dlhodobé vynútené stretávanie vytvorí nežiaducu averziu dieťaťa voči rodičovi a v neposlednom rade môže mať negatívny dopad aj na psychiku dieťaťa. Nie sú to teda iba prípady násilia ako úmyselného ubližovania rodiča dieťaťu, kedy je v záujme ochrany života a zdravia dieťaťa nevyhnutné zakázať styk rodiča s dieťaťom, ale aj situácie, kedy by dlhodobé vynútené stretávanie sa dieťaťa s rodičom, i keď bez úmyslu rodiča ublížiť dieťaťu, vytvorilo a ďalej prehlbovalo averziu dieťaťa voči rodičovi a mohlo viesť k traumatizovaniu dieťaťa. Zatiaľ čo v prvom prípade násilia, ako úmyselného ubližovania dieťaťu je namieste použitie pojmu zákaz styku, na druhú situáciu by bolo skôr priliehavým vyjadrenie, že rodič nie je oprávnený sa s dieťaťom stretávať. Zákon však pre úplné odopretie práva styku používa pojem zákaz styku, bez ohľadu na dôvody ktoré k nemu vedú (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine).
Dlhodobé, opakované a vážne mienené odmietanie styku dieťaťa s rodičom je dané nedostatkom pozitívnej citovej väzby dieťaťa k rodičovi. Či už je to v prípade, že sa nedarí túto väzbu ani len vybudovať, alebo sa už existujúca väzba oslabí. Takéto dôsledky môže mať nedostatok úprimného
záujmu rodiča, nedostatok schopnosti rodiča dieťa zaujať, ale aj manipulácia dieťaťa zo strany rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza. Stretávanie s rodičom však nemožno na dieťati vynucovať bez ohľadu na príčinu, ktorá viedla k stavu, že dieťa dlhodobo a opakovane odmieta stretávanie. Aby však bolo možné predísť dlhodobému a opakovanému odmietaniu dieťaťa stretávať sa s rodičom, je potrebné aby bol vytvorený dostatočný čas na prekonanie uvedených javov, ktoré k tomu môžu viesť.
V danom prípade pristúpil okresný súd k zákazu styku otca s maloletou za situácie, kedy maloletá dlhodobo a opakovane odmieta otcovu prítomnosť, pretože k nemu nemá vytvorenú citovú väzbu. Súčasne bol poslednou úpravou styku v roku 2010 vytvorený priestor, aby sa citová väzba maloletej k otcovi mohla vytvoriť do takej miery, aby jej stretnutia s otcom neboli iba vynútenou povinnosťou. Napriek tomu sa tak nestalo a maloletá naďalej nemá záujem o stretnutia s otcom. Akékoľvek súdom nariadené stretávanie by tak bolo vykonávané proti vôli maloletej a nebolo pre ňu radosťou, ale stresom. Za tejto situácie by styk maloletej s otcom vytváral u maloletej pocit averzie voči otcovi a neplnil by svoj účel vzájomného zbližovania, ale naopak. Vzhľadom na krehkú povahu maloletej, ktorú uvádza aj otec, nie sú vylúčené ani negatívne dopady takýchto vynútených stretnutí na jej psychiku. Bolo preto v záujme maloletej, aby potom, čo zlyhal pokus o nadviazanie potrebnej väzby s otcom, bola maloletá ušetrená ďalšiemu vynútenému stretávaniu sa otcom. V záujme maloletej sa tak zákazom styku zamedzilo prehlbovaniu averzie maloletej voči otcovi a aj ďalšiemu vytváraniu stresu pre maloletú. Ako bolo uvedené, nebola pre posúdenie dôvodnosti zákazu styku v tomto štádiu už rozhodujúca otázka, aké sú príčiny dlhodobého odmietania stretnutí s otcom zo strany maloletej, a preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie k priebehu doterajších stretnutí, ktoré mala podľa otca sťažovať matka maloletej.
Rozhodnutie okresného súdu, ktorý zakázal styk otca s maloletou (odňal otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletou) bolo preto vecne správne a krajský súd ho preto potvrdil.
Ostáva dodať, že vzniknutá situácia vylúčenia otca zo života maloletej je poľutovaniahodná bez ohľadu na podiel, ktorý na nej má jeden alebo druhý rodič. Súdom prijaté riešenie však v danej situácii chráni maloletú a nemožno vylúčiť, že terajšie odlúčenie otca od maloletej predstavuje do budúcna lepšie východisko pre nadviazanie kontaktu maloletej s otcom, ako zotrvanie v nútenom stretávaní len na základe rozhodnutia súdu bez vôle maloletej.
Krajským súdom nebol zistený ako opodstatnený ani posledný otcom uvádzaný dôvod odvolania, a to rozhodnutie vylúčeného sudcu (ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), pretože nebol zistený, ale ani len otcom tvrdený, žiaden pomer Q. C.. G. A. k veci ani k účastníkom alebo ich zástupcom, ktorý jediný môže byť dôvodom vylúčenia sudcu (ust. § 14 ods. 1 O.s.p.). Nevykonanie otcom navrhovaných dôkazov dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne nepredstavuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .