Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-9-2013.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jurkovičovou, v právnej veci navrhovateľa: W. W., I.. X.X.XXXX, bytom B. XX, Bratislava, zast. Mgr. Martin Berec, advokát, Pod Sokolice 1/B - Domus Petra, Trenčín, proti odporcovi: R.. W. W., I.. XX.X.XXXX, bytom Na Z. X, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C 263/1993 zo dňa 20.9.1994 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 30/95-63 zo dňa 21.2.1995, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť v sume 33,19 eur na dcéru W. W. sa mení tak, že výživné sa zvyšuje na 233,19 eur mesačne počnúc 13.3.2013, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné v sume 2.963,65 eur je odporca povinný platiť v splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.3.2013 žiadal, aby súd zvýšil výživné stanovené naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C 263/93 zo dňa 20.9.1994 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 30/95-63 zo dňa 21.2.1995, v sume 33,19 eur (1000 Sk) na dcéru W., nar. X.X.XXXX na 300,- eur mesačne do 25.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 13.3.2013 z dôvodu štúdia na vysokej škole. Zročné výživné žiadal platiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej z nich, počínajúc zročnosťou prvého výživného po vykonateľnosti tohto rozsudku.
Odporca sa písomne vyjadril k návrhu dňa 24.1.2010 tak, že zaslal súdu mzdový list zamestnávateľa ako jediný príjem. Zároveň navrhol v konaní vypočuť svedkov G. W., M. W. F. F. U. s tým, že bude klásť otázky navrhnutým svedkom.
V priebehu konania sa súd snažil o dohodu medzi účastníkmi z dôvodu, že odporca navrhol takýto spôsob. Navrhovateľka však nesúhlasila, nakoľko odporca jej navrhol naturálne plnenie vo forme kúpy auta, čo však ona odmietla, nakoľko potrebuje peniaze na školu a kníh.
Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov a svedkyňu M. W., matku navrhovateľky.
Navrhovateľka k veci vypovedala, že žije s matkou, ktorá sa o ňu stará, varí jej, preto návrh na výživné podáva len na otca. Na otázku súdu, či má nejakú pracovnú činnosť, vypovedala, že nie, lebo štúdium je veľmi náročné, je v angličtine, teda nemá žiadny príjem. Požaduje výživné 250,- eur. Právny zástupca navrhovateľky upresnil výpoveď svojej mandantky tak, že žiada, aby sa súd držal písomného návrhu.
Odporca k veci vypovedal, že navrhoval dcére stretnutie za účelom dohodnutia sa ohľadom výživného. Toto sa neuskutočnilo. Jej požiadavku považuje za likvidačnú k jeho pomerom, stará sa o svojho chorého otca. Súdu predložil listinné dôkazy o tom, že navrhovateľka vyvíja činnosť za účelom získania peňazí. Súdu predložil list. dôkaz o aktivitách dcéry, ktoré jej umožňujú získať finančné prostriedky. Ako príklad uvádza, že nafotila kalendár v T - come. Okrem toho by mali byť aj aktivity iné.
Svedkyňa G. W., matka navrhovateľky, odporca je jej bývalý manžel, návrh pozná, podporuje ho. Svedkyňa vypovedala, že navrhovateľka chodieva k nej, stará sa o ňu, navrhovateľka býva samostatne v byte jej matky. Nájomné na tento byt hradí matka. Navrhovateľka študuje na škole, kde ona pracuje, kde má ona aj určité benefity a na otázku súdu, aké náklady má so štúdiom navrhovateľky, vypovedá že cca 1.000,- eur ročne.
Na pojednávaní dňa 21.5.2014 súd zistil u navrhovateľky, že k pokonaniu s odporcom nedošlo, ani potom, čo mu telefonovala, nechcela sa s ním osobne stretnúť, telefónny hovor má nahraný, pričom odporca jej mal ponúkať naturálne plnenie vo forme kúpy auta, čo však ona odmieta, nakoľko potrebuje peniaze na školu a knihy.
Odporca potvrdil telefonický rozhovor s navrhovateľkou, hoci ju opakovane viackrát pozýval na osobné stretnutie, čo však ona odmietla. Odporca zvažuje podať návrh na určenie otcovstva k navrhovateľke, nakoľko táto bola v útlom veku unesená (vo veku 2 roky) na Bahamské ostrovy, neskôr do Toronta, kde jej matka žila s druhom. V zahraničí bola maloletá s matkou a jej partnerom 15 rokov, pričom on nemal možnosť sa s ňou ani stýkať.
Navrhovateľka vypovedala, že tvrdenia odporcu nie sú pravdivé, potvrdzuje, že bola s matkou mimo Slovenska, už keď mala 10 rokov žila na Slovensku. V 15. rokoch vyhľadala otca, lebo ho chcela spoznať.
Právny zástupca navrhovateľky s ohľadom na predmet konania, ako aj na doteraz vykonané dokazovanie žiada, aby súd vo veci rozhodol v zmysle žalobného petitu.
Odporca reaguje na vystúpenie navrhovateľky tak, že jej tvrdenia nie sú presné. Nie navrhovateľka, ale on sa pokúšal o kontakt s navrhovateľkou, ešte keď bola maloleté dieťa. Dokonca v súvislosti s jeho snahou o stretnutie sa, bol vyšetrovaný na polícii. Keď došlo k náhodného stretnutiu s navrhovateľkou, bola v sprievode matky, keď sa už nedalo vyhnúť stretnutiu, bol jej predstavený ako otec. V tom čase mala dcéra 15 rokov. Boli jej predstavení aj príslušníci jeho rodiny, starý otec, ktorého začala navštevovať.
Na otázku súdu na navrhovateľku, či potvrdzuje tieto skutočnosti, táto zotrváva na svojej verzii. Ňou tvrdené skutočnosti môže preukázať aj svedkyňa, ktorú navrhoval odporca, teda teta navrhovateľky.
Na otázku súdu na odporcu, či žije so svojím otcom v spoločnej domácnosti vypovedal, že nežije s ním v spol. domácnosti. Navštevuje ho v jeho rodinnom dome a pomáha mu pri financovaní domácnosti. Podľa jeho tvrdenia otec poberá XXX,- eurový dôchodok. Na otázku súdu, či ním deklarovaný príjem za rok 2013 na čl.19 až 21, priemer XX.XXX,XX eur, čo je priemer na mesiac XXX,XX eur, zodpovedá aj terajšiemu príjmu, potvrdil, že takýto príjem má aj v súčasnosti. Odporca k tvrdeným skutočnostiam predložil súdu výplatné lístky za mesiac december 2013 až marec 2014: 12/2013 - spolu XXX,XX eur, 01/2014 - XXX,XX eur, 02/2014 - XXX,XX eur, 03/2014 - X.XXX,XX eur. Odporca z dôvodu správania sa
navrhovateľky voči nemu skutočne pochybuje o tom, či je otcom navrhovateľky a požaduje na tvrdenia, ktoré predniesla navrhovateľka na tomto pojednávaní, predvolať svedkyňu M. W..
Právny zástupca navrhovateľky namieta navrhnutú svedkyňu, považuje ju za nadbytočnú v tomto konaní, kde sa rozhoduje o výživnom a podľa jeho výpočtu ktoré vykonal z predložených výplatných lístkov je priemerne v sume XXX,XX eur mesačne. Požaduje, aby súd vyžiadal od odporcu kópie týchto výplatných pások a založil ich do spisu. Odporca súdu založil originály výplatných lístkov do spisu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 (ďalej len ZR) vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu . Podľa ods. 2 cit ustanovenia proti pohľadávke výživného je započítanie vzájomnej pohľadávky prípustné len dohodou. Ak ide o výživné na maloleté deti, započítanie nie je možné.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj duševnej. Rozsah (miera) nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na spôsob prípravy na budúce povolanie a pod. Tento rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností. Niet pochybnosti o tom, že aj po rozvode manželstva sú i naďalej rodičia povinní starať sa o výživu svojich detí, ktoré sú na ich výživu odkázané, t. j. detí, ktoré nie sú zárobkovo činné v profesii, ktorá zodpovedá ich schopnostiam a to podľa svojich síl a pomeru svojich možností. Matka navrhovateľky sa o ňu stará, poskytuje jej mesačne 350,- eur. V čase rozhodovania súdu má odporca priemerný plat XXX,- eur. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi je študentkou 4. ročníka denného bakalárskeho štúdia na O. Š. W. v Bratislave. Odporca je zamestnaný v Z. SK M..L..T.. s priemerným platom XXX,XX eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, hoci sa stará aj o svojho otca, ktorý má však starobný dôchodok cca XXX eur a teda nemožno ho považovať za vyživovanú osobu. Matka navrhovateľky podľa jej svedeckej výpovedi prispieva navrhovateľke mesačne XXX,- eur. Posledné výživné bolo stanovené v čase, keď navrhovateľka bola maloletá. V čase podania návrhu na súd bol odporca zamestnaný v Z., M..L..T.., čo mal súd preukázané potvrdením zamestnávateľa. Súd považoval štúdium navrhovateľka za riadnu prípravu k výkonu budúceho povolania a pri posudzovaní výšky výživného dospel k záveru, že výživné v sume 33,19 eur mesačne je neprimerané jej potrebám, ako aj možnostiam navrhovateľa, ktorý v čase rozhodovania mal priemerný mesačný príjem XXX,XX eur. Výživné s ohľadom na tieto skutočnosti stanovil na 233,19 eur.
S ohľadom na to, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole, zvýšil výživné na sumu 233,19 eur od 13.3.2013, keď vzal do úvahy aj skutočnosť, že matka navrhovateľky hradí jej životné náklady, prispieva je mesačne 350,- eur, keď navrhovateľka podľa výpovede žije v byte babky, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka počas štúdia sa venovala aj modelingu a určil výživné na 233,19 eur od 13.3.2013 a vo zvyšnej sume návrh zamietol. Zročné výživné za čas zvýšenia od 13.3.2013 - dátum podania návrhu v tomto konaní do vyhlásenia rozsudku 11.6.2004 v sume 2.963,65 eur, stanovil tak, že nárokované výživné v roku 2013 určil 200x9 mesiacov+90,32 (výživné za mesiac marec) =1.890,32 eur a za rok 2014 ku dňu vyhlásenia rozsudku 11.6.2014 - 200x5 mesiacov= 1.000 eur a 6,66 denný nárok x 11dní za jún 2014 73,33 eur. Súd na zročné výživné povolil splátky po 50,- eur v zhode s návrhom navrhovateľky. Stotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky o nadbytočnosti výsluchu svedkyne - tety navrhovateľky, a to s ohľadom na charakter tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, trojmo.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odôvodnenie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 OSP):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.