Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/293/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci navrhovateľa: Q. K., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. X, O. proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752 zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu vydaného v Bratislave dňa 31.5.2013 pod sp. zn. , doručený navrhovateľovi dňa 20.7.2013 zrušuje.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.8.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava zo dňa 31.5.2013, č. 39/04/13. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20.7.2013 mu bol doručený uvedený rozsudok a po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jeho. V jeho prípade si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre neho neprijateľné. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľ si vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. V poradí ďalším príkladom porušovania práva na spravodlivý proces a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou ale viac - menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „ Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Navrhol naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 Smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať. Naplnenie čl. 6 ods. 1 Smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 W. B. D. a A. S. proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 P. Z. proti Deutsche Tradax GmbH bod 26, avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo Smernice dosiahnuť výsledok stanovený Smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať Smernicu, je vnútroštátny súd povinný vykladať voje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189. Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Podľa , , sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od neho vymáha plnenie, ponechal na judikovanie súdu. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným titulom, mu hrozí už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by mu tak hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.9.2013 uviedol, že dôvody, pre ktoré bol návrh podaný, sú neopodstatnené. V prvom rade odporca poukazuje na skutočnosť, že podaný návrh nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu vyplývajúcemu z rozhodcovského konania vedeného pred Slovenský arbitrážnym súdom, ktorý dňa 31.5.2013 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. . Z rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej P. XX.X.XXXX vyplýva, že možnosti prejednania sporu zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania pred rozhodcovským súdom nie je súčasťou žiadnej štandardnej zmluvy, kde navrhovateľ údajne nemal možnosť ovplyvniť jej uzavretie. Uvedená rozhodcovská zmluva predstavuje samostatný právny úkon nielen po stránke formálnej ale aj materiálnej. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna rozhodcovská doložka zahrnutá do nejakej štandardnej zmluvy, ako to tvrdí navrhovateľ v návrhu. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nie je neprijateľnou podmienkou. V zmysle je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebo nie, práve rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluve nielen výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere ale výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Navrhovateľ uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 22.11.2012, sp. zn. uviedol, že zo spisu vyplýva, že bod 4.9.2 všeobecných podmienok ustanovoval, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Najvyšší súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ má len dve možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou nejakých všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a súčasne navrhovateľ pri odmietnutí ju uzavrieť, mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Navrhovateľ teda buď mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu hlavnej zmluvy. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. K tvrdeniu odporcu o tom, že sa nemal možnosť oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania poukázal na , podľa ktorého Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde a jeho zmeny. Možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej, či kedykoľvek následne. Odporca tiež namieta argumentáciu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu v prípade, ak konanie začne dodávateľ. Je zavádzajúce, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá , Obč. zák.) a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe návrhu dodávateľom. Ani zákon a ani Smernica 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy, ak sa začne na základe podania (návrhu) spotrebiteľa. Platná právna úprava upravuje, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z gramatického a logického výkladu , Obč. zák. vyplýva, že rozhodcovská zmluva a ani jej akákoľvek časť by nespĺňali v tomto prípade definíciu ani uvedenej neprijateľnej podmienky. Potvrdzuje to aj dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99) pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na internete a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov, je osobitne významná. Predmetné zákonné ustanovenie je výsledkom transpozície Smernice 93/13/EHS, Prílohy č. 1, písm. q) Podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha inej strane kontraktu. Je nesporné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani charakteristiku nekalej podmienky podľa Smernice 93/13/EHS, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené a súčasne ani nezavádza žiadne obmedzenia v prístupe k dôkazom či neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa v rozpore so všeobecným predpisom upravujúcim súdne konanie. Za nedôvodný tiež považoval argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je písomným konaním; v tomto prípade bolo rozhodcovské konanie vykonané v rovnakom meste, ako je bydlisko navrhovateľa. Túto námietku považuje za účelovú aj z toho pohľadu, že navrhovateľ sa ústneho prejednania nikdy nedomáhal, nenavrhol ani vypočutie cestou dožiadania a pod. K tvrdeniu o „subjektívnej a objektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní“ poukázal na príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetom rozhodcovského konania vedeného pred Slovenským arbitrážnym súdom bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo teda o majetkový spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Rozhodovanie vecí zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovských konaniach výslovne predpokladá, napr. veta druhá, veta tretia a . Aj z vyššie spomenutého uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva opak k tvrdeniu a nearbitrabilite veci zo spotrebiteľskej zmluvy. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí považuje za samozrejmé, že veci zo spotrebiteľských zmlúv sú spôsobilé byť predmetom rozhodcovského konania rovnako ako z iných zmlúv. V opačnom prípade by nemohol dospieť k vyššie uvedenému záveru. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že mali byť ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto tvrdenie nie je v podanom návrhu žiadnym spôsobom konkretizované. Pritom z rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha, vyplýva že rozhodcovský súd sa postavením odporcu, povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok ukladá odporcovi plnenie, ku ktorému sa zaviazal pri uzavretí zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s Obč. zák. a Nariadenia vlády č. v platnom znení. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a súčasne navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.

Nakoľko sa riadne predvolaný odporca neustanovil na pojednávania, pričom nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd vec prejednal v zmysle v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že dňa 20.7.2013 obdržal predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý sa týkal zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom. Požičal si sumu 1.500,- eur a mal nedoplatok nejakých splátok. Tento úver však stále spláca, ešte nie je splatený. Žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že nebol vyzvaný rozhodcovským súdom, aby sa k návrhu mohol vyjadriť, zistil si z internetu na Ministerstve vnútra, že takéto rozhodnutia rozhodcovského súdu sú nezákonné, judikáty uviedol vo svojom návrhu. Namietol rozhodcovskú doložku, nakoľko si rozhodcu ani rozhodcovský súd nevyjednal, toto bolo dopredu naformulované. Táto rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna, zmluvu spísala súkromná osoba, ktorá rozhodovala o tejto doložke a ktorá pracuje pre odporcu, predmetný rozhodcovský rozsudok slúži ako exekučný titul, čo je nemorálne, nekalé podmienky sú obsiahnuté v zmluve. Odporcovi nemá vrátiť sumu 1500,- eur ale skoro raz takú sumu, čo sa prieči dobrým mravom a je to hrubo nemorálne. Odporca sa už druhý krát nedostavil na pojednávanie, nemohol mu klásť otázky a preto to považuje za jeho súhlas s jeho návrhom. Pri podpise zmluvy bol nesprávne informovaný o zmluvných podmienkach. Odporca mu celú sumu 1.500,- eur nevyplatil, stiahol si tzv. poplatok 260,- až 270,- eur, pričom tvrdí, že ide o poistenie, čo však nebola pravda.

Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 31.5.2013 vydal rozsudok sp. zn. , ktorým navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 2.701,80 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 2,525% ročne zo sumy 85,15 eura od 15.11.2012 do 10.2.2013, zo sumy 62,15 eura od 11.2.2013 do 7.3.2013, zo sumy 85,15 eura od 15.12.2012 do 7.3.2013, zo sumy 62,15 eura od 8.3.2013 do 8.4.2013, zo sumy 85,15 eura od 15.1.2013 do 8.4.2013, zo sumy 62,15 eura od 9.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 85,15 eura od 15.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.554,50 eura od 8.3.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.701,80 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 49,79 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2013 a vykonateľnosť dňa 24.7.2013.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ().

Podľa v znení neskorších zmien účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 31.5.2013 vydal vyššie uvedený rozsudok z titulu úveru, ktorý odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi v zmysle Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX P. XX.X.XXXX. Na základe tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 85,15 eura vrátane úrokov, vždy k 14. dňu v mesiaci.

Prvým dôvodom, kedy sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku je namietanie platnosti rozhodcovskej doložky, čo aj navrhovateľ urobil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, si nevyjednal, táto bola dopredu naformulovaná. Podľa bodu 5. vyššie uvedenej zmluvy si účastníci v prípade akéhokoľvek sporu dohodli, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovskými súdmi a to Slovenským arbitrážnym súdom v Bratislave alebo Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici s tým, že výber tohto súdu bude na zmluvnej strane podávajúcej návrh. V tomto prípade si zmluvné strany okrem rozhodcovského súdu dohodli, že prípadné spory, ktoré medzi nimi vzniknú sa budú riešiť aj prostredníctvom príslušného súdu a preto súd na námietku, že rozhodcovská zmluva (doložka) je neprijateľná, neprihliadol.

Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je prípad, kedy bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave sp. zn. súd zistil, že dňa 19.4.2013 podal odporca ako žalobca proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.701,80 eura s príslušenstvom. K návrhu bola priložená o. i. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi účastníkmi so zmluvnými dojednaniami. Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 31.5.2013 vydal rozsudok (jeho znenie je uvedené vyššie), ktorý doručil žalobcovi a žalovanému spolu so žalobou a prílohami. Navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania nemal možnosť sa vyjadriť k žalobe a skutočnostiam v nich uvedených, ani k dôkazom, nemal právo podať žalobnú odpoveď, vzájomný návrh, námietky, navrhnúť dôkazy a pod. Navrhovateľovi ako žalovanému v rozhodcovskom konaní nebola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie svojich práv a na ich ochranu ako odporcovi - žalobcovi v rozhodcovskom konaní a preto súd s poukazom na cit. ust. zákona, rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pre porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, zrušil.

O náhrade trov konania navrhovateľa súd nerozhodol, keď v zmysle absentoval návrh na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.