Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-6506-2012.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/6506/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci exekúcie oprávneného: G. K. H., U.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, Zámok 104, 014 01 Bytča, začatej na návrh matky oprávneného G.. K. H., A.. Š., U.. XX.X.XXXX, R. O. XXXX/X, XXX XX R. - H. R., ako zákonnej zástupkyne oprávneného, proti povinnému: G. H., U.. XX.X.XXXX, R. A. XXX/X, XXX XX R. - H. R., právne zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Ing. Lubošom Mahdoňom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, pre pohľadávku zameškaného výživného 3.591,- eur a bežného výživného na maloleté dieťa vo výške 133,- eur mesačne od 01.12.2012 a trov exekúcie, vedenej súdom povereným exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, so sídlom Exekútorského úradu P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod sp. zn. EX 985/2012, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhoch povinného a oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I/ Námietky povinného zo dňa 01.02.2013 proti exekúcii z a m i e t a .
II/ Exekúciu z a s t a v u j e .
III/ P r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške XX,XX eur, z preddavku odmeny a náhrady hotových výdavkov, poskytnutého súdnemu exekútorovi uznesením Okresného súdu Žilina Č..L.. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 26.11.2012 a u k l a d á súdnemu exekútorovi, aby zvyšok poskytnutého preddavku trov, vo výške XX,XX eur, vrátil na účet Okresného súdu Žilina v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku tohto uznesenia.
IV/ Matka maloletého oprávneného G.. K. H. j e p o v i n n á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté štátu vo výške XX,XX eur, na účet Okresného súdu Žilina v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd na základe návrhu matky maloletého dieťaťa - oprávneného dňa 26.11.2012 poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú vykonaním exekúcie vo veci označenej v záhlaví tohto uznesenia, pre pohľadávku zameškaného výživného X.XXX,- eur (za obdobie od 29.12.2009 do 30.11.2012) a bežného výživného na maloleté dieťa vo výške XXX,- eur mesačne od 01.12.2012 a trov exekúcie.
Dňa 11.02.2013 predložil súdny exekútor súdu ako včas podané námietky povinného proti exekúcii zo dňa 01.02.2013, podané u súdneho exekútora dňa 05.02.2013 po tom, ako mu bolo dňa 21.01.2013 doručené upovedomenie súdneho exekútora zo dňa 09.01.2013 o začatí exekúcie.
Povinný v cit. námietkach proti exekúcii predovšetkým namietal, že nemá žiadny dlh na výživnom na oprávneného, svojho maloletého syna, navrhujúc súdu na preukázanie svojich tvrdení výsluch svedkov.
Oprávnený prostredníctvom svojej matky ako zákonnej zástupkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 30.7.2013 tvrdenia povinného v cit. námietkach označil za účelové a povinným navrhnutých svedkov za zaujatých.
Povinný ďalším podaním zo dňa 05.11.2013 medzičasom navrhol zastavenie exekúcie v časti o vymáhanie bežného výživného s odôvodnením, že nemá žiadny dlh na výživnom a bežné výživné na maloletého syna riadne plní.
Okresný súd pre potreby posúdenia dôvodnosti cit. návrhov povinného a vzhľadom na odporujúce si tvrdenia oboch rodičov maloletého pre potreby objasnenia veci postupom podľa ust. § 57 ods.1 písm. f) a § 58 ods.2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“) nariadil pojednávanie. Na pojednávaniach dňa 07.10.2013 a dňa 05.12.2013 potom vypočul oboch rodičov maloletého oprávneného a ich zástupcov, ako aj nimi navrhnutých svedkov; obaja rodičia maloletého naďalej - ako vyplýva aj z ich nasledujúcich písomných vyjadrení (otca zo dňa 09.12.2013 a matky zo dňa 17.12.2013) zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.
Po tom, ako exekučný súd uznesením č.k. 33Er/6506/2012-104 zo dňa 27.02.2014 ustanovil maloletému oprávnenému kolízneho opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle § 31 ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - „Zákon o rodine“) v spojení s ust. § 29 ods.1 a § 251 ods.4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), ktorého požiadal o zaujatie stanoviska k cit. vzájomne si odporujúcim vyjadreniam zákonných zástupcov maloletého oprávneného, matka maloletého oprávneného, ktorá svojim návrhom navrhla vykonanie exekúcie v tejto veci, podaním zo dňa 12.3.2014, podaným na súde dňa 13.3.2014, navrhla - bez odôvodnenia takéhoto svojho postupu - zastaviť exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. c) EP.
I povinný prostredníctvom podania svojho právneho zástupcu zo dňa 13.3.2014 informoval súd, že rodičia maloletého oprávneného sa mimosúdne dohodli, na základe čoho matka maloletého oprávneného požiada súd o zastavenie exekúcie.
Kolízny opatrovník maloletého oprávneného v písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2014 na výzvu súdu po oboznámení sa s vyjadreniami oboch rodičov maloletého oprávneného a s dokazovaním vykonaným exekučným súdom na pojednávaniach nevedel uviesť svoje stanovisko k dlhu na výživnom na maloletého oprávneného. Poukázal na v tomto smere nejednoznačné výpovede i povinným navrhnutých svedkov na pojednávaní súdu a tiež na odporujúce si vyjadrenia oboch rodičov maloletého oprávneného i v priebehu konania vo veci starostlivosti o maloletého, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9P/57/2013, ako vyplýva i z pripojenej správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov maloletého v uvedenej právnej veci zo dňa 28.3.2013 (matka maloletého tvrdila, že otec neplatí výživné pravidelne, preto bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie - otec maloletého zas tvrdil, že výživné platil vždy pravidelne, na základe dôvery k bývalej manželke však o niektorých platbách nemá doklady).
Na výzvu súdu o vyjadrenie sa k cit. návrhu matky maloletého oprávneného zo dňa 12.3.2014 a takisto k otázke úhrady trov exekúcie, reagoval povinný podaním zo dňa 16.4.2014, doručeným súdu dňa 22.4.2014. Súhlasil so zastavením exekúcie a navrhol, aby nevyhnutné trovy exekúcie znášal maloletý oprávnený, v zastúpení svojou matkou a aby trovy vzniknuté právnym zastúpením účastníci znášali každý samostatne.
Matka maloletého oprávneného vo vyjadrení zo dňa 22.4.2014, podanom na súde dňa 23.4.2014, takisto navrhla, aby nevyhnutné trovy exekúcie znášal maloletý oprávnený v zastúpení matkou ako zákonnou zástupkyňou.
Kolízny opatrovník maloletého oprávneného na procesnú výzvu exekučného súdu o vyjadrenie sa cit. návrhu na zastavenie exekúcie v súdom určenej lehote, ani dodatočne, až do vyhlásenia tohto uznesenia, nereagoval.
Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 07.5.2014 predložil exekučnému súdu vyčíslenie trov exekúcie, spolu s exekučným spisom.
K výroku I/ uznesenia:
Súd z hľadiska predmetu, obsahu a účelu procesného inštitútu námietok proti exekúcii v ust. § 50 EP, ako jedného z prostriedkov na zabezpečenie možnosti uplatnenia práv a právom chránených záujmov povinného v exekučnom konaní, konštatuje, že povinný podal svoje námietky riadne a včas, v priebehu 14-dňovej zákonnej lehoty podľa § 50 ods.1 EP (cit. podaním zo dňa 01.02.2013).
Po preskúmaní takto podaných a odôvodnených námietok povinného proti exekúcii a obsahu spisu, vrátane posúdenia výsledkov exekučným súdom vykonaného dokazovania na pojednávaniach v rozsahu nevyhnutnom pre objasnenie veci dospel k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné.
Je v záujme právnej istoty a predovšetkým toho, kto má vykonateľným rozhodnutím súdu určený rozsah svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému maloletému dieťaťu, postupovať tak, aby riadne a včasné plnenie tejto svojej povinnosti bol schopný kedykoľvek v prípade potreby a bez akýchkoľvek pochybností preukázať (v prípade periodicky sa opakujúcich peňažných platieb výživného sa v závislosti od spôsobu platobného styku predpokladá spravidla ich doloženie najmä výpisom z účtu v peňažnom ústave, poštovou platobnou poukážkou, alebo písomným potvrdením príjemcu hotovostnej platby)
- už i vzhľadom na možné právne dôsledky neplnenia tejto povinnosti, vrátane trestnoprávnych. Z hľadiska i exekučným súdom v exekučnom konaní sledovaného a chráneného najlepšieho záujmu oprávneného maloletého dieťaťa v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989 (uverejneného v zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.)a čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) je neprípustné, aby jestvujúce - a to i po doplnení dokazovania exekučným súdom (pričom opak nepreukazuje sám osebe ani obsah neskoršieho návrhu matky maloletého oprávneného na zastavenie exekúcie i v spojení s cit. vyjadreniami povinného a kolízneho opatrovníka maloletého oprávneného) - pochybnosti o úplnom splnení vykonateľným súdnym rozhodnutím stanovenej povinnosti povinného platiť výživné na maloleté dieťa, súd vyhodnotil v neprospech oprávneného maloletého dieťaťa, so svojou výživou vo svojom veku plne odkázaného na svojich rodičov, ako sa dožadoval povinný a nie naopak na ujmu povinného, ktorý sám svojou nedôslednosťou takéto pochybnosti privodil.
Súd preto, nezistiac na základe námietok povinného a i po vykonaní dokazovania v exekučnom konaní na objasnenie jeho tvrdení, žiadne skutočnosti, umožňujúce uznať ich dôvodnosť - tzn. v zmysle ust. § 50 ods.1 EP také, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná - jeho námietky zamietol.
K výroku II/ uznesenia:
Ešte skôr, ako súd rozhodol o námietkach povinného, požiadala matka maloletého oprávneného, ktorá ako jeho zákonná zástupkyňa svojim návrhom zo dňa 13.11.2012, podaným na exekútorskom úrade dňa 16.11.2012, navrhla vykonanie exekúcie v tejto veci.
Bez ohľadu na vecné posúdenie obsahu námietok povinného, tak ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, v danom prípade exekučný súd svojim rozhodnutím rešpektuje návrh matky maloletého oprávneného ako jeho zákonnej zástupkyne na zastavenie exekúcie, ako prejav dispozičného oprávnenia toho, kto exekúciu navrhol, vyplývajúceho z ust. § 57 ods.1 písm. c) EP a po tom, ako v priebehu konania súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého oprávneného proti takémuto, zákonnou zástupkyňou maloletého oprávneného navrhnutého postupu v exekučnom konaní nijako nenamietal.
K výroku III/ uznesenia:
Pretože súd rozhodol o zastavení exekúcie, zároveň v zmysle ust. § 200 ods.2 EP ďalším výrokom rozhodol aj o trovách exekúcie (§§ 200 a nasl. EP).
Trovy exekúcie podľa §§ 196 - 199 EP vyčíslil poverený súdny exekútor v celkovej výške XX,XX eur, ako pozostávajúce z odmeny vo H. XX,XX eur, z náhrady hotových výdavkov - poštovného vo výške XX,XX eur (F.. E. XX,XX eur) a spolu s pripočítaním sumy 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), tj. sumy 9,40 eur, navrhujúc ich priznanie z poskytnutého preddavku trov na výkon exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Po preskúmaní takéhoto vyčíslenia trov exekúcie a obsahu predloženého exekučného spisu vo vzťahu k príslušným ustanoveniam vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov („vyhl.“) súd konštatuje, že uplatnený nárok na náhradu trov pri zastavení exekúcie zodpovedá v časti (minimálnej) paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v ust. § 14 ods.1 cit. vyhl. a v časti náhrady hotových výdavkov v ust. § 22 ods.1 cit. vyhl. (v rozsahu zodpovedajúcom nákladom v exekučnom spise sa nachádzajúcej písomnej korešpondencie súdneho exekútora s exekučným súdom, účastníkmi a ostatnými dožiadanými orgánmi v priebehu exekučného konania), v časti zvýšenia priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH podľa § 196 EP v zmysle osobitnej právnej úpravy v ust. §§ 22 a súvisiacich zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Celkom, po zaokrúhlení uplatnenej a vypočítanej odmeny podľa § 26 cit. vyhl., tak predstavuje súdom priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov súdnemu exekútorovi sumu XX,XX eur. Pretože súd postupom podľa § 197 ods.2,3 EP poskytol súdnemu exekútorovi (na základe uznesenia č.k. XXEr/ XXXX/XXXX-XX Q. N. XX.XX.XXXX) preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 100,- eur, v súlade s návrhom súdneho exekútora rozhodol o úhrade priznanej sumy odmeny a náhrady hotových výdavkov súdnemu exekútorovi z tohto preddavku s tým, že mu súčasne uložil, aby po takomto zúčtovaní na základe tohto rozhodnutia zvyšok preddavku, vo výške 43,50 eur, vrátil na účet konajúceho súdu.
K výroku IV/ uznesenia:
Pretože exekúcia bola zastavená na návrh zákonnej zástupkyne oprávneného, ktorá predtým vykonanie exekúcie navrhla, a to bez uvedenia konkrétnych skutkových dôvodov, pre ktoré zvolila takýto postup, zodpovedá návrh účastníkov v ich cit. podaniach právnej úprave v ust. § 203 ods.1 EP - v spojení s ďalej citovanou všeobecnou úpravou v OSP.
Tieto nevyhnutné trovy exekúcie, v danom prípade hradené exekučným súdom zo svojich rozpočtových prostriedkov, ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, predstavujú priznanú
odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi. V danom prípade, aplikujúc vo vzťahu k ust. § 200 ods.1,2 EP a 203 ods.1 EP v zmysle § 251 ods.4 OSP všeobecnú právnu úpravu o náhrade trov vzniknutých štátu v ust. § 148 ods.1,2 EP, súd zaviazal na náhradu takto štátu vzniknutých trov exekúcie za podmienok § 148 ods.2 OSP priamo matku maloletého oprávneného, ktorá hoci sama nie je účastníčkou exekučného konania, toto však z titulu svojho statusu zákonnej zástupkyne maloletého oprávneného najskôr podaním návrhu iniciovala a neskôr podaním návrhu na zastavenie exekúcie (bez uvedenia konkrétnych dôvodov) spôsobila jeho zastavenie a nesie tak preto procesnú zodpovednosť za vznik trov exekúcie za podmienok cit. ust. § 148 ods.2 OSP, na rozdiel od oprávneného, ktorým je ešte nie dvanásťročné maloleté dieťa, u ktorého sa predpokladá splnenie podmienok pre oslobodenie od poplatkov a ktoré preto nemožno zaviazať na náhradu trov štátu podľa § 148 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I/, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii a vo výroku II/, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. c) EP, odvolanie n i e je prípustné (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP a s § 58 ods.5 EP).
Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch III/ a IV/, ktorými súd rozhodol o trovách exekúcie, j e prípustné odvolanie ku Krajskému v Žiline, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP v spojení s § 243b ods.1 EP a § 58 ods.6 EP v znení účinnom do 31.10.2013).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).