Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/205/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SOSTEAM SLOVAKIA, s.r.o., Budatínska 43, 851 06 Bratislava, IČO: 45 414 408, práv. zast. Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.101,56 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -102 zo dňa 22.9.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -102 zo dňa 22.9.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou súdu dňa 25.10.2018 domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom neuhradenej faktúry č. 17100511. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7.7.2017 došlo k dopravnej nehode prevádzkou motorového vozidla EČV: PO XXX P., povinne zmluve poisteného u žalovaného, na cestnej komunikácii Vajnorská 127 v Bratislave, kedy v rámci predmetnej škodovej udalosti došlo k znečisteniu pozemnej cestnej komunikácie. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že po škodovej udalosti došlo na základe objednávky zo dňa 7.7.2017 zo strany spoločnosti Tenedor, s.r.o u žalobcu k objedaniu výkonu - vyčistenia vozovky. Medzi predmetnými subjektmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a zo zápisu z objednávky vyplývalo, že vozovka bola vyčistená. Medzi stranami nebolo sporné, že vyčistenie vozovky vykonal žalobca a výšku odplaty, cenu diela vo výške 1.101,56 EUR v zmysle predloženej faktúry č. 17100511 zo dňa 26.8.2017 za vyčistenie, fakturoval spoločnosti TENEDOR s.r.o.. Faktúra mala splatnosť dňa 10.10.2017. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si uvedené náklady uplatnil priamo u žalovaného z titulu priameho nároku vyplývajúceho zo zákona o PZP /povinnom zmluvnom poistení/, ktoré však žalovaný odmietol poskytnúť. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné náklady neboli uhradené ani zo strany vodiča, resp. prevádzkovateľa predmetného vozidla, poisteného.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a to z dôvodu absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, a je

povinný tento nárok preukázať. Súd dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať jeho postavenie ako poškodeného. Jeho nárok súd posúdil ako nárok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu s vlastníkom, prevádzateľom vozidla spoločnosťou TENEDOR, s.r.o., ktorý vznikol na základe predloženej objednávky, teda nárok na zaplatenie ceny diela. Povinnosť odstrániť prípadné znečistenie vozovky vyplýva z ustanovenia Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že vzniknutá prekážka na cestnej komunikácii bola odstránená žalobcom na základe zmluvy so spoločnosťou TENEDOR, s.r.o., vlastníkom vozidla, ktorým bola spôsobená škodová udalosť, a ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia ako prevádzateľ. Z ustanovenia vyplýva, že ak povinný bezodkladne neodstráni prekážku na cestnej komunikácii, je povinný tak urobiť na jeho náklady správca.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by cestnú komunikáciu dal vyčistiť správca a v tejto súvislosti by mu vznikli náklady, ktoré v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mali ísť na účet toho, kto spôsobil nehodu, takto vzniknuté náklady by sa dali kvalifikovať ako škoda spôsobená pri prevádzke dopravného prostriedku a bolo by ju možné oprávnenou osobou uplatniť priamo u poistníka. V predmetnom prípade nebolo preukázané, že by na strane správcu vznikla takáto škoda a nebolo preukázané, že by toto právo na náhradu škody prešlo na žalobcu. V konaní bolo predloženou zmluvou o spolupráci preukázané, že k jej uzavretiu došlo dňa 11.4.2017 medzi žalobcom a Hlavným mestom SR, predmetom ktorej bola spolupráca pri odstraňovaní prekážok z telesa cesty, ak účastník, ktorý prekážku spôsobil, o odstránenie prekážky požiadal. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu na pojednávaní, že toto právo malo prejsť na žalobcu práve predmetnou zmluvou o spolupráci. Z predloženej zmluvy takéto splnomocnenie, ani prevod predmetného práva na prípadnú náhradu škody nevyplýval. Žalovaný uviedol, že tým, že vyčistenie komunikácie bolo vykonané na základe objednávky prevádzkovateľa vozidla, mala prípadná škoda vzniknúť na strane vodiča a tá nie je uhrádzaná s poukazom na ustanovenie § 5 zákona o PZP. Súd sa s uvedeným tvrdením stotožnil v rozsahu, že ak by škoda, resp. náklady vznikli na strane vodiča, resp. prevádzkovateľa vozidla, poisťovateľ uvedenú škodu neuhrádza s poukazom na § 5 zákona o PZP.

5. Záverom súd konštatoval, že nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatňoval je nárokom so zmluvného vzťahu, a tým pádom nie je žalovaný pasívne legitimovaným subjektom a naopak žalobca v konaní nepreukázal svoje postavenie poškodeného a tak jeho nárok nemožno subsumovať pod ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o PZP. Z dôvodu teda absencie aktívnej legitimácie (pri uplatňovanom nároku zo zákona o PZP) súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k predmetnému záveru sa súd už nevysporiadaval so samotným sporovaním nákladov zo strany žalobcu s poukazom na povinnosť odstraňovania predmetných ekologických škôd hasičským a záchranným zborom Slovenskej Republiky, tak ako na to poukazoval žalovaný.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, podľa ktorého rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , , Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že žalobca v uvedenej právnej veci nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobca mal riadne uzavretú zmluvu so správcom cestnej komunikácie za účelom spolupráce pri odstraňovaní prekážok na ceste. Dňa 7.7.2017 došlo k dopravnej nehode na cestnej komunikácii osobného motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného a zapríčinilo dopravnú nehodu, vrátane úniku prevádzkových kvapalín na vozovku. Na základe týchto skutočností boli v zmysle objednávky podpísanej spoločnosťou TENEDOR s.r.o. privolaní pracovníci žalobcu, ktorí odstránili škodu po nehode a takisto vytečené prevádzkové kvapaliny. Keďže povinnosť odstrániť prekážku v cestnej premávke má ten, kto ju spôsobil v zmysle o cestnej premávke, ak tak neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Správca tým, že mal so žalobcom uzavretú zmluvu o spolupráci pri odstraňovaní prekážok si splnil svoju povinnosť čo mu ukladá zákon a prostredníctvom žalobcu odstránil túto prekážku. Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ustanovenie zákona o PZP dáva poškodenému možnosť uplatniť si svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu však k prechodu zodpovednosti. V tomto prípade jediným poškodeným subjektom, ktorý vynaložil nielen finančné prostriedky na odstránenie škody, ktorá vznikla v dôsledku nehody spôsobenej poistencom žalovaného, bol práve žalobca a má za to, že je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca vo chvíli, keď odstránil prekážku a vyčistil cestnú komunikáciu od vytečených kvapalín sa stal poškodeným subjektom, ktorý riadne na základe zmluvy medzi ním a správcom splnil povinnosti vyplývajúce zo zákona. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil túto skutočnosť. Súd sa nesprávne stotožnil aj s tvrdeniami žalovaného, že v tomto prípade sa jedná o

tzv. výluku z poistenia podľa § 5 zákona o PZP. Táto škoda nevznikla prevádzkovateľovi vozidla, či už vecná alebo škoda na zdraví, ktorá by bola predmetom nárokov uplatňovaných v tomto súdnom konaní. Žalobca navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasí s právnou argumentáciou žalobcu v odvolaní. Stotožňuje sa so svojou argumentáciou pred súdom, kedy uviedol, že u žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia, pretože v prípade žalobcu ide o realizátora čistiacich prác na cestnej komunikácii a jeho nároky na úhrady týchto prác nie sú nárokmi zo škody vzniknutej z dopravnej nehody zo dňa 7.7.2017, ale nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi ním ako dodávateľom a poisteným - spoločnosťou TENEDOR s.r.o. ako objednávateľom v zmysle objednávky. Žalobca počas konania nijakým spôsobom nepreukázal jeho postavenie ako poškodeného z označenej udalosti, preto nebolo možné postupovať v zmysle a nahradiť mu uplatňovanú škodu. Žalovaný poznamenal, že v zmysle čl. 2 ods. 11 zmluvy o spolupráci pri odstraňovaní prekážok, sa žalobca pre správu komunikácie zaväzuje vykonať dohodnuté práce týkajúce sa odstraňovania cestných prekážok bezodplatne. Znamená to teda, že v rámci realizácie predmetu zmluvy by nijaká škoda žalobcovi nemala ani vzniknúť.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že je nesporné, že došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Ten si nesplnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývali zo o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Správca, ktorý mal povinnosť podľa tohto zákona si svoju povinnosť splnil prostredníctvom žalobcu, a teda pre takýto prípad, kedy správca nedisponuje potrebnými oprávneniami na nakladanie aj s nebezpečným odpadom, mal uzatvorenú zmluvu so žalobcom, ktorý vykonal túto povinnosť za správcu. Teda jediným poškodeným subjektom v tomto prípade sa stal žalobca, ktorý musel vynaložiť okrem iného aj finančné prostriedky na odstránenie škody po nehode, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. To čo uvádza žalovaný vo vyjadrení ohľadom bezodplatnosti odstraňovania cestných prekážok žalobcom pre správcu komunikácie je len nesprávne pochopením tohto ustanovenia v zmluve, nakoľko ide len o uzavretie záväzku medzi žalobcom a správcom komunikácie čisto z ekonomického a hospodárskeho záujmu, kedy žalobcovým a správcovým záujmom bolo nerealizovanie interných účtovných operácii vo vzťahu k pohľadávke, pričom reálna odplatnosť zmlúv vyplýva z jej celého kontextu a aj likvidácie škody a následného postúpenia škodovej pohľadávky zo správcu na žalobcu. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie o rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 12.4.2021, sp. zn. , kde súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na absenciu aktívnej vecnej legitimácie, pretože v prípade žalobcu ide výlučne o realizátora čistiacich prác na cestnej komunikácii a jeho nároky na úhradu týchto prác nie sú nárokmi zo škody vzniknutej z dopravnej nehody, ale nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi ním ako dodávateľom a poisteným - spoločnosťou TENEDOR s.r.o. ako objednávateľom. Žalovaný poukazuje na ust. čl. 2 ods. 11 zmluvy, kde je jednoznačne uvedené, že sa žalobca pre správcu komunikácie zaväzuje vykonať dohodnuté práce týkajúce sa odstraňovania cestných prekážok bezodplatne. Znamená to, že správca cesty nemohol vynaložiť žiadne náklady na odstránenie prekážky cestnej premávky. Ak by aj vynaložil náklady na odstránenie prekážky, nemá priamy nárok na poistné plnenie proti poisťovateľovi zo zodpovednosti, ani na plnenie z poistného garančného fondu proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nie je správcom cestnej komunikácie, na mieste škodovej udalosti bol výlučne na základy zmluvy o spolupráci pri odstraňovaní prekážok a tu uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou TENEDOR, s.r.o., ktorá si dňa 7.7.2019 objednala u žalobcu očistenie vozovky.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.2.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva, že žaloba je nedôvodná z dôvodu absencie aktívnej legitimácie na strane žalobu. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla, a to vzniku nákladov na odstránenie prekážky na vozovke. Správcom cestnej komunikácie je Magistrát hlavného mesta Bratislava, pričom žalobca po telefonickej výzve od správcu komunikácie pristúpil k odstráneniu prekážky, v rámci ktorej vynaložil náklady vo výške 1.101,56 EUR. Tieto náklady si žalobca uplatnil u žalovaného. Spornou v konaní je aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže žalobca nepreukázal legislatívne zmocnenie na zabezpečenie výkonu práv a povinností v súvislosti s údržbou ciest spadajúcich do kompetencie správcu komunikácie na súkromnú obchodnú spoločnosť.

15. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.

16. Podľa § 43 ods. 1 zákona o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

17. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že žalobcom tvrdené skutočnosti o odstránení prekážky nebolo možné považovať za odstránenie prekážok cestnej premávky vykonané na toto konanie vecne legitimovaným subjektom. Na základe zmluvy o spolupráci pri odstraňovaní prekážok, Hlavné mesto SR Bratislava ako správca zmluvne poveril žalobcu na odstránenie tejto škodovej udalosti. Správca cesty však pri odstraňované prekážok z cesty vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného. Pokiaľ hlavné mesto ako správca komunikácie zveril zmluvou výkon predmetnej činnosti žalobcovi, postupoval v rozpore s cestným zákonom v spojení so zákonom o cestnej premávke, a preto je zmluva o spolupráci pri odstraňovaní prekážok neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle . Odstraňovanie prekážok cestnej premávky žalobcom bolo potom vykonané v rozpore so zákonom, a preto žalobcovi nemohla vzniknúť na základe neplatnej zmluvy pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného výkonu prenesenej miestnej správy. Správca komunikácie uzatvorením predmetnej zmluvy so žalobcom postupoval v rozpore s uvedenými zákonmi, keďže preniesol časť preneseného výkonu miestnej štátnej služby na súkromnú osobu - podnikateľa podľa , ktorý nevykonáva činnosť vo verejnom záujme. Odvolací súd podporne a analogicky poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. , ktorý uviedol, že správca miestnej komunikácie podľa ust. v znení neskorších predpisov, pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka zabezpečenia samého, výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Ani technický výkon odstraňovania vozidiel teda nemožno preniesť na iný subjekt, ktorý nie je správcom komunikácie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nebol zriadený Hlavným mestom SR/ ako správcom/ na túto činnosť a preto na žalobcu nemohol byť prenesený výkon verejnej správy v rozsahu čistenia komunikácii/ analogicky rozhodnutie NS SR, sp. zn. a preto je zmluva neplatná a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

18. Keďže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, odvolací súd ďalšie skutkové a právne tvrdenia považoval za irelevantné a neposudzoval ich. Odvolací súd k objednávke poisteného zo dňa 7.7.2017

(č.l. 38) na zdôraznenie uvádza, že ňou si poistený /vodič/ objednal služby u žalobcu. Objednávka však bez ďalšieho nepreukazuje uzatvorenie zmluvy o dielo medzi poisteným a žalobcom. Objednávka je neurčitá, nie je z nej zrejmé, že by si poistený objednal služby u žalobcu, z tejto objednávky nie sú zrejmí účastníci zmluvy, prípadný rozsahu zmluvy o dielo a cena diela. Pokiaľ by aj došlo riadne k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi poisteným a žalobcom, nebola by preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, pretože absentuje zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poisteným škodcom / vodičom/, na základe ktorej ktorá by mohla byť eventuálne splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu. K odvolacej námietke žalobcu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. odvolací súd uvádza, že v danej veci odvolací súd neposudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súlade s pís. c) a o cestnej premávke.

19. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa Odvolací súd dodáva, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).