Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XX, obaja v konaní právne zastúpení Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XX, obaja v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í vypratať pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXX k.ú. W. ako C-KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, v lehote X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomný návrh odporcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

odôvodnenie:

Po pripustení zmeny žalobného návrhu na pojednávaní dňa 11.06.2014 navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu žiadali uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať pozemok vedený na LV č. A. k.ú. W. ako C-KN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2. G. žiadali uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť odstrániť všetky hospodárske stavby a budovy bez pevného spojenia so zemou nachádzajúce sa na tomto pozemku. Návrh zdôvodnili v podstate tým, že niekedy v minulosti časť tohto ich pozemku odporcovia neoprávnene zabrali, postavili si hospodárske budovy a zabratú časť im nesprístupnili ani po viacerých výzvach.

Odporcovia 1/ a 2/ cestou svojho právneho zástupcu požadovali žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť požadujúc zároveň vzájomným návrhom určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti predmetného pozemku C-KN parc. č. XXX/X v rozsahu nimi užívanej parcely č. XXX/XX o výmere XXX mX znázornenej na predloženom geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa N. H. (úradne overeného Správou katastra Námestovo dňa XX.XX.XXXX pod č. XX/XX). Dôvodili tým, že v januári roku 1987 odkúpili aj túto časť ako súčasť vtedajšej EN parcely č. XXX/X od N. B., odvtedy ju nerušene užívali a preto najneskôr dňom XX.XX.XXXX nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

Súd na základe výpovedí účastníkov konania, listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, svedeckých výpovedí a ohliadky miesta samého zistil nasledovné:

Ešte pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX evidovaná v pk protokole č. XXX k.ú. W. bola od roku XXXX vedená ako vlastníctvo N. I.. Po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX sa stal podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX preberateľom rodinného domu č. XX v W. s intravilánom a hosp. budovami ako aj pk parcely č. XXX totožnej s EN parcelou č. XXX/X zast. plocha o výmere A. m2 a parc.

č. XXX/X záhrada o výmere XXX mX syn poručiteľa N. I.. S. N. I. N. B., rod. I. prevzala pk parcelu č. XXX z protokolu č. XXX k.ú. W..

Napriek tomu, že N. B. pôvodnú pk parcelu č. XXX nezdedila, podľa dohody datovanej dňom XX.XX.XXXX odpredala odporcovi 1/ záhradu pod parcelným číslom XXX totožnú s parcelou EN č. XXX/X záhrada o výmere XXX mX za sumu XX.XXX,- Kčs. Išlo podľa kópie pozemkovej mapy zo XX.XX.XXXX (č.l. 31 spisu) o parcelu v podstate v tvare písmena „U“, situovanú medzi cestou a potokom susediacu s parcelou č. XXX/X (sč.asti zastavanou domom zdedeným N. I.) a oddeľujúcu parcelu č. XXX/X spredu od cesty a zozadu od potoka. Je to zrejmé i z geometrických plánov z toho obdobia

- geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX spisu) a geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX a XXX, resp. č.l. XXX spisu), ktorým došlo k rozčleneniu EN parcely č. XXX/X na parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, č. XXX/X o výmere XXX mX a č. XXX/X o výmere XX m2.

Odporcovia cestou právneho zástupcu tvrdili, že dedičské rozhodnutie po N. I. je v tejto časti neplatné z dôvodu, že predmetom dedenia nemohla byť už pôvodná EN parcela č. XXX/X, pretože túto N. I. daroval ešte za života svojej dcére N. B. za to, že ho doopatrovala. V tomto smere dcéry zomrelej N. B. I. D. a R. B. síce v čestných prehláseniach aj pred súdom potvrdili, že ich starý otec N. I. dal počas svojho života pozemok vedľa svojho domu od cesty po potok ich matke, no z ich výpovedí ako aj z výpovede svedkyne R. H. jednoznačne vyplynulo, že k darovaniu pozemku N. B. svojim otcom malo dôjsť iba neformálnym spôsobom, ústne, bez toho, že by o tom bola vyhotovená písomná zmluva, čo napokon nepriamo vyplýva aj z potvrdenia D. archívu v H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 156 spisu).

Podľa názoru súdu však okolnosť, či N. I. skutočne daroval EN parcelu č. XXX/X ešte za života svojej dcére N. B. nebola v konaní rozhodujúca, keďže z výpovedí menovaných je zrejmé, že k darovaniu malo dôjsť iba neformálnym spôsobom bez dodržania v tom čase zákonom predpísanej formy. Ak totiž malo k darovaniu dôjsť niekedy pred rokom XXXX (ako rokom úmrtia N. I.), vtedy účinné ustanovenia č. XX/XXXX Zb. na prevod nehnuteľnej veci vyžadovali písomnú formu zmluvy (), ku ktorej bola potrebná registrácia štátnym notárstvom a vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy ( v znení účinnom do XX.XX.XXXX). Preto ani v prípade jednoznačného preukázania darovania N. I. v ústnej forme by sa jeho dcéra nemohla stať vlastníčkou predmetného pozemku na zmluvnom základe, keďže takáto ústna darovacia zmluva by bola absolútne neplatná podľa (v znení účinnom do 31.03.1983) pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy.

Po odkúpení EN parcely č. XXX/X od N. B. si na nej odporcovia postavili rodinný dom. Na stavbu im bolo dňa XX.XX.XXXX vydané stavebné povolenie uvádzajúce rovnaké číslo parcely XXX/X. J. predtým však odporcovia 1/ a 2/ uzavreli s I. národným výborom v W. dohodu o osobnom užívaní stavebného pozemku datovanú dňom XX.XX.XXXX, podľa ktorej sa v ich prospech na základe rozhodnutia ONV v S. Y. zo dňa XX.XX.XXXX zriadilo právo osobného užívania pozemku zapísaného na LV č. X k.ú. W. pod parc. č. XXX/X vo výmere XXX mX za dojednanú cenu X.XXX,- Y.. Uvedenej dohode predchádzala kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou N. B. odpredala Q. štátu v zastúpení I. v W. parcelu označenú na geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovenom G. geodézie v S. Y. dňa XX.XX.XXXX ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX za kúpnu cenu X.XXX,- Y.. F. bola prevedená v evidencii nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX. Po dokončení rodinného domu bolo odporcom vydané dňa XX.XX.XXXX kolaudačné rozhodnutie, no v tomto sa na rozdiel od stavebného povolenia uvádza umiestnenie stavby rodinného domu na parc. č. XXX/X k.ú. W..

Z výpovedí odporcov 1/ a 2/ pred súdom možno vyvodiť, že si pred kúpou nijako bližšie neoverovali vlastnícky stav EN parcely č. XXX/X a uspokojili sa iba s ústnymi informáciami o vlastníctve N. B., ktorej zaplatili kúpnu cenu na podnet vtedajšieho predsedu I. v W.. Odporca 1/ sa pritom vyjadril, že parcela bola v tom čase stále zapísaná na nebohého N. I.. Obaja odporcovia tiež prezentovali, že od kúpy pozemku im nikto, ani N. I. bývajúci hneď v susedstve, nevytkol, že by im pozemok od cesty po potok nepatril. C. naopak, na žiadosť N. I. sa s ním pre dobré susedské vzťahy dohodli, že bude mať z parcely č. XXX/X prístup k potoku cez ich parcelu č. XXX/X, ktorá sa tým zarovnala. U. stav akceptoval nielen N. I. ale po jeho smrti aj jeho manželka Z. I. so synom N. I., ktorí sa do domu vrátili bývať a spočiatku ho akceptovali aj navrhovatelia 1/ a X/, ktorí od I. dom s pozemkami neskôr nadobudli.

Syn nebohého N. I. N. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po smrti svojho otca v roku XXXX osobne upozornil odporcu 1/, že pozemok nie je ich až po potok, následne ho upozornil ešte dvakrát a naposledy v roku 2004 na požiadanie navrhovateľa 1/. Aj keď odporcovia cestou právneho zástupcu pravdivosť výpovede svedka spochybňovali jeho záujmom na úspechu navrhovateľov v konaní, faktom vyplývajúcim z listu právneho zástupcu odporcov JUDr. H. zo dňa XX.XX.XXXX je, že odporcovia v mesiaci október XXXX mali vedomosť o tom, že na liste vlastníctva majú evidovanú iba výmeru XXX mX a zvyšok odkúpeného pozemku je evidovaný v prospech N. I.. B. pritom od skutočnosti, že menovaný bol ako vlastník pôvodnej parcely č. XXX/X vedený na LV č. XXX už od roku XXXX (položka výkazu zmien č. X/XX) na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi N. I. sp. zn. D XXX/XX (výpis z listu vlastníctva na č.l. XXX spisu).

Podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX zo dňa 1X.XX.XXXX po N. I. zomrelom XX.XX.XXXX zdedili rodinný dom č. XX po polovici jeho manželka Z. I. a syn N. I. spolu aj s pozemkami vedenými na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, čo sa premietlo aj do zápisu na LV č. XXX k.ú. W. pod C. č. XXX/XX na základe záznamu č. Z XXX/XX, ohľadne ktorého bol reakciou už uvedený list zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný katastru N.. H.. Následne potom darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanou správou katastra dňa XX.XX.XXXX pod č. D.. darovali uvedené nehnuteľnosti (vrátane parcely č. XXX/X) navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí sú ako ich podieloví spoluvlastníci po jednej polovici vedení aj na aktuálnom liste vlastníctva č. XXX k.ú. W..

Navrhovatelia 1/ a 2/ pred súdom iba v rovine tvrdení prezentovali, že viackrát ústne odporcov upovedomili, že v prípade C-KN parcely č. XXX/X sa jedná o ich pozemok, na čo však títo nereagovali.

Ohliadkou miesta súd i bez potreby geodetického zamerania zistil, že sporný pozemok C-KN parc. č. XXX/X majú odporcovia približne v rozsahu geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zameranej parcely č. XXX/XX prihradený dreveným plotom (popri ktorom sú zo strany navrhovateľov vysadené tuje) k svojej domovej nehnuteľnosti a hospodárskym budovám na parc. č. XXX/X. Na tejto časti pozemku C-KN parc. č. XXX/X bol zaparkovaný mobilný balíkovač a pri drevenom plote mali na svojej strane odporcovia uložené drevo a psiu búdu s kotercom. G. týchto vecí na C-KN parcele č. XXX/X je evidentné tak z geometrického plánu č. X/XXXX N. H. ako aj zo zamerania V.. Q. H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 165 spisu). Na mieste samom však nebolo možné určiť bez zamerania geodetom, či sú na spornom pozemku situované aj hospodárske objekty zriadené odporcami (najmä zastrešený priestor určený pre hydinu), pretože ani účastníci nevedeli na mieste definovať hranicu pozemkov C-KN parc. č. XXX/X a č. XXX/X, keď sa navyše podľa vyššie uvedených zákresov javí, že hospodárske objekty by mohli čiastočne zasahovať ešte aj do pozemku navrhovateľov C-KN parc. č. XXX/X. Táto otázka vzhľadom na druhú časť žalobného návrhu smerujúceho k odstráneniu hospodárskych objektov bude musieť byť ešte predmetom dokazovania, no z hľadiska hospodárnosti konania doteraz zistené skutočnosti umožňovali súdu rozhodnúť vo veci čiastočným rozsudkom (X ods. 2 , ďalej len „“) ohľadne návrhu navrhovateľov na vypratanie a ohľadne vzájomného návrhu odporcov na určenie vlastníckeho práva.

Naliehavý právny záujem ( ) na svojom určovacom návrhu odporcovia 1/ a / síce explicitne nedefinovali, no z obsahu predmetného procesného úkonu je tento vyvoditeľný v tom, že nielenže je ohrozené ich tvrdené vlastnícke právo k časti pozemku, ktorý urobili predmetom konania navrhovatelia, ale podaný vzájomný návrh je aj spôsobilým prostriedkom na odstránenie neistoty v právnom postavení odporcov do budúcnosti. Na podklade vzájomného návrhu vyhlásený rozsudočný výrok totiž môže byť spôsobilým podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností záznamom ( katastrálneho zákona č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení). Súd preto musel vyriešiť otázku vlastníckeho práva odporcov aj meritórne, i keď sa z pohľadu navrhovateľmi podaného rei vindikačného návrhu ( ) jednalo iba o otázku predbežnú.

V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1/ a 2/ užívajú nepretržite už od postavenia svojho rodinného domu pozemok od cesty po potok predstavujúci súvislý pás tvorený C-KN parcelou č. XXX/X a časťou C- KN parcely č. XXX/X. Žiaden z vypočutých svedkov a ani navrhovatelia sa nevyjadrili inak a v konečnom dôsledku užívanie pozemku odporcami v uvedenom rozsahu bolo zrejmé aj z ohliadky.

Podstatou sporu potom bolo, či odporcovia 1/ a 2/ užívali predmetnú časť C-KN parcely č. XXX/ X (teda parcelu č. XXX/XX znázornenú na geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX) v presvedčení, že im patrí, pretože dlhodobé užívanie určitého pozemku, resp. jeho časti môže za splnenia ďalších podmienok viesť k transformácii užívacieho (držobného) vzťahu na vzťah vlastnícky. to upravuje inštitútom vydržania v hovoriac, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec (či právo) patrí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok ako spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba a uplynutie stanovenej vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa ( v spojení s ). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len vtedy, ak vec drží v nesprávnom presvedčení (ospravedlniteľnom omyle), že mu vec skutočne patrí, teda že je jej vlastníkom. Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe vstupu do držby. Inak povedané, ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že sa podľa práva nemôže bez splnenia stanovených podmienok stať vlastníkom veci, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným. V súdenej veci prichádzal na strane odporcov do úvahy práve takýto právny omyl a preto vo vzťahu ku skutkovému omylu súd iba príkladmo uvádza, že môže ísť o situáciu, kedy sa (vy)držiteľ na základe určitej právnej skutočnosti, s ktorou je spojený vznik vlastníckeho práva ospravedlniteľne chopí držby pozemku o výmere väčšej než má v skutočnosti alebo kedy ospravedlniteľne užíva iný pozemok než v skutočnosti nadobudol.

Aplikujúc následne tieto teoreticko-právne východiská na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že odporcovia 1/ a 2/ vzhľadom na všetky skutkové i právne okolnosti súvisiace s kúpou pozemku EN parc. č. XXX/X od N. B. nenadobudli vlastnícke právo k časti súčasnej C-KN parc. č. XXX/X v rozsahu parcely č. XXX/XX o výmere XXX m2 znázornenej na geometrickom pláne č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa N. H..

Predovšetkým je potrebné poukázať na fakt, že v roku XXXX kedy odporca od Justíny B. odkupoval predmetnú parcelu, platilo ustanovenie (v znení účinnom do 31.12.1991), podľa ktorého v prípade zmluvného prevodu nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúdalo účinnosťou zmluvy, ku ktorej bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Išlo o jasne formulovaný základný princíp zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyjadrený v v tom čase už vyše dvadsať rokov a preto už samotná táto skutočnosť z objektívneho hľadiska vylučuje dobromyseľnosť odporcov v tom, že sa mohli považovať za vlastníkov kúpenej parcely. Takáto hrubá neznalosť zákona nemôže byť ospravedlniteľným právnym omylom ani v prípade odporcov ako „bežných“ občanov bez právneho vzdelania, inými slovami, objektívne sa odporcovia iba na základe dohody s N. B. nemohli cítiť ako vlastníci odkúpenej parcely ak právna úprava jednoznačne pre nadobudnutie vlastníctva vyžadovala registráciu scudzovacej zmluvy štátnym notárstvom. Opačný záver by tu viedol k záveru, že neznalosť zákona ospravedlňuje. Vzhľadom na uvedené súd preto ani nepovažoval za potrebné skúmať, či sa na odporcami predloženej dohode skutočne jedná o podpis N. B. ako to namietali navrhovatelia cestou svojho právneho zástupcu. No nielen to muselo u odporcov vyvolávať pochybnosti o svojom vlastníctve k celej EN parcele č. XXX/X. Pokiaľ odporcovia v konaní prezentovali, že sa subjektívne považovali za vlastníkov na základe uvedenej dohody, podľa ktorej mali nadobudnúť výmeru XXX mX za účelom stavby domu, už hneď potom ako na základe rozhodnutia B. v S. Y. zo dňa XX.XX.XXXX a dohody zo dňa XX.XX.XXXX im bolo zriadené štátom právo osobného užívania k tej istej parcele iba vo výmere XXX mX (s parc. č. XXX/X), museli veľmi dobre vedieť, že nie sú vlastníkmi odkúpenej parcely. To nepriamo potvrdil aj odporca 1/ vyjadriac sa, že musel dohodu o osobnom užívaní podpísať ak chcel stavať, pričom zvyšok pozemku mu mal byť domeraný po dostavbe domu, ale nebol. B. vedeli, že nemajú parcelu až po potok a logicky to potom vysvetľuje ich ústretovosť ohľadne dohody s N. I. o „rozdelení“ pozemku, aby tento mal prístup k potoku. V podstate odporcovia zaplatili za tú istú parcelu dvakrát - najprv N. B. a potom štátu za zriadenie osobného užívania a potom

už všetky tieto okolnosti vo vzájomnom súhrne museli objektívne každému bežnému človeku v tom období signalizovať, že nie je všetko s parcelou v poriadku. To napokon už jednoznačne odporcovia vedeli najneskôr v roku XXXX ako to vyplýva z listu ich vtedajšieho právneho zástupcu N.. H. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom pozoruhodné je v liste to, že nezrovnalosť s pozemkom mala byť zistená odporcami v októbri XXXX práve krátko po uplynutí potenciálnej vydržacej doby (počítajúc vydržaciu dobu XX rokov od dohody z januára XXXX). Za týchto okolností odporcovia však už od konca októbra roku XXXX nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi celej parcely od cesty až po potok aj keď podľa ich tvrdení ani N. I. či neskôr po ňom Z. a N. I. a spočiatku ani navrhovatelia sa nesťažovali. C. stará právna zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a keďže odporcovia vedeli, že im patrí iba parcela vpredu pri ceste o výmere XXX m2, ku ktorej im bolo zriadené právo osobného užívania (po roku XXXX transformované podľa § 872 ods. X B. zákonníka na vlastnícke právo), akékoľvek utvrdzovanie bez zodpovedajúceho právneho podkladu nemohlo u nich zmeniť nedobromyseľnosť na presvedčenie o vlastníctve. C. je bezpredmetným či na stavebnom povolení zo dňa XX.XX.XXXX sa nachádza podpis N. I. alebo nie a či a ako dlho aj po ňom nasledujúci vlastníci C-KN parcely č. XXX/X akceptovali jej čiastočné užívanie odporcami. U. pritom ani v jednom zo súdu predložených priznaniach k dani z nehnuteľností z polovice XX. rokov minulého storočia neuviedli pre zdanenie výmeru XXX m2, na rozdiel od navrhovateľov, ktorí hneď po nadobudnutí v daňovom priznaní za rok XXXX zdanili celú C-KN parcelu č. XXX/X.

G. preto zamietol vzájomný návrh odporcov na určenie vlastníckeho práva, keďže odporcovia 1/ a 2/ nenadobudli vydržaním ani iným spôsobom vlastnícke právo ku geometrickým plánom zakreslenej parcele č. XXX/XX. D. na to odporcovia 1/ a 2/ neoprávnene majú na nimi užívanej časti C-KN parcely č. XXX/X umiestnený balíkovač a iné hnuteľné veci (napr. drevo, psiu búdu, psí koterec bez pevného spojenia so zemou betónovým základom či iným spôsobom) a všetky hnuteľné veci sú potom podľa § X26 ods. 1 B. zákonníka odporcovia 1/ a 2/ povinní vypratať z predmetného pozemku, ktorý je vlastníctvom navrhovateľov 1/ a X/. O zvyšnej časti predmetu konania vrátane trov konania súd rozhodne po vykonaní ďalšieho dokazovania, v rámci ktorého bude potrebné vyriešiť presné umiestnenie a charakter zvyšných hospodárskych objektov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.