Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/335/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: V.Á. M., I.. X.X.XXXX, Z. W. XXXX/XX, N. proti odporkyni: S. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, Č., o zaplatenie 770,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 770,- € od 1.9.2011 do 2.12.2013, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 370,- € od 3.12.2013 do 10.12.2013, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 270,- € od 11.12.2013 do 9.1.2014, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 210,74 € od 10.1.2014 až do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 18.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 770,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne za obdobie od 1.9.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.7.2011 požičal odporkyni sumu 770,- €. Túto sumu sa odporkyňa zaviazala vrátiť do 31.8.2011 v mieste jeho trvalého bydliska. Nakoľko mu sumu pôžičky nevrátila ani na opakované výzvy, svoj nárok si uplatnil podaným návrhom na začatie konania. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku za návrh a hotových výdavkov súvisiacich s vypracovaním návrhu na začatie konania advokátom.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -11 zo dňa 10.10.2013, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia odporkyni do vlastných rúk uznesením č.k. -18 zo dňa 22.1.2014 zrušil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise a to zmluvy o pôžičke zo dňa 25.7.2011, výzvy zo dňa 15.8.2013, zmluvy o poskytnutí právnej služby zo dňa 12.9.2013, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.9.2013, platobného rozkazu č.k. -11 zo dňa 10.10.2013, uznesenia č.k. -18 zo dňa 22.1.2014, vyjadrenia odporkyne zo dňa 3.6.2014, detailu k príkazu z EB zo dňa 10.12.2013, hotovostného vkladu zo dňa 9.1.2014 a zo dňa 2.12.2013 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.7.2011 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 770,- €, ktorú sumu sa navrhovateľ zaviazal požičať odporkyni, pričom odporkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť navrhovateľovi do 31.8.2011 v mieste trvalého bydliska navrhovateľa. Prevzatie finančnej hotovosti vo výške 770,- € odporkyňa potvrdila svojim podpisom na zmluve o pôžičke zo dňa 25.7.2011. Nakoľko odporkyňa dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradila, navrhovateľ ju dňa 15.8.2013 písomne vyzval na vrátenie poskytnutej pôžičky do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Ako vyplynulo z kópie doručenky, odporkyňa prevzala výzvu navrhovateľa dňa 26.8.2013. Dlžnú sumu navrhovateľovi do podania návrhu na začatie konania neuhradila.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. V priebehu konania uviedla, že navrhovateľovi dlžnú sumu v plnej výške uhradila. Časť dlžnej sumy uhradila prevodom na účet navrhovateľa, časť vkladom na účet navrhovateľa a zvyšnú časť dlžnej sumy mu uhradila v hotovosti pri osobnom stretnutí v osobnom motorovom vozidle navrhovateľa. K odovzdaniu hotovosti došlo bez prítomnosti tretej osoby, keď navrhovateľ opakovane uviedol, že každú čiastočnú úhradu dlhu si bude evidovať. O prevzatí hotovosti nebol spísaný žiaden doklad.

Z predloženého detailu príkazu z EB zo dňa 10.12.2013 vyplynulo, že odporkyňa cez internetbanking Slovenskej sporiteľne, a.s. realizovala prevod platby vo výške 100,- € zo svojho účtu na účet navrhovateľa. Z predložených potvrdení o hotovostnom vklade mal súd preukázané, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa 9.1.2014 sumu vo výške 59,26 € a dňa 2.12.2013 sumu vo výške 400,- €.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

K 1.9.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 1,50 %.

V danom prípade na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval záväzkovoprávny vzťah založený písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 25.7.2011, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička vo výške 770,- €, ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi do 31.8.2011. Navrhovateľ v tomto smere uniesol povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno, keď odporkyňa uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatie hotovosti vo výške 770,- € titulom pôžičky nepopierala. Čo sa týka existencie dlhu, odporkyňa v konaní tvrdila, že tento navrhovateľovi uhradila. Dôkazné bremeno však uniesla len čiastočne, keď predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že svoj záväzok titulom zmluvy o pôžičke čiastočne splnila a to úhradami dňa 2.12.2013 vo výške 400,- €, dňa 10.12.2013 vo výške 100,- € a dňa 9.1.2014 vo výške 59,26 €, celkove vo výške 559,26 €, ktorú skutočnosť potvrdil i navrhovateľ na pojednávaní dňa 11.6.2014. Preto súd návrh na začatie konanie v časti o zaplatenie sumy 559,26 € s príslušenstvom zamietol. Nakoľko odporkyňa v konaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenie o úhrade zvyšku dlžnej sumy v hotovosti do rúk navrhovateľa, súd ju zaviazal na zaplatenie zostatku pohľadávky navrhovateľa vo výške 210,74 € tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zároveň zaviazal odporkyňu i na zaplatenie úroku z omeškania prihliadnuc na postupnú čiastočnú úhradu dlhu, keď zo strany navrhovateľa bol úrok z omeškania uplatnený vo výške vyplývajúcej z , a nariadenia vlády č. ., t.j. v zákonnej výške 9,5 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď pre čiastočný úspech oboch účastníkov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.