Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/469/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky: V. K., bytom Z. K. XXX, zastúpená J. W., bytom ako navrhovateľka proti odporcovi: E. K., bytom Z. K. XXX, o výživné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. februára 2014, č.k. -64, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť s účinnosťou od 08.10.2013 platiť k rukám navrhovateľky výživné v sume 180 Eur mesačne vždy vopred, najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zameškané výživné od 08.10.2013 do 31.01.2014 vo výške 159 Eur súd povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom, nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. V rozhodnutí konštatoval, že hoci navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné odporcu na ňu zo sumy 140 Eur na 250 Eur mesačne od októbra 2013, súd jej návrh posudzoval ako návrh na začatie konania o určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke na sumu 250 Eur mesačne od októbra 2013, keďže po ukončení strednej školy hneď v štúdiu na VŠ nepokračovala, v období od 01.09.2013 do 18.09.2013 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, a teda v mesiaci september 2013 vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku zo zákona zanikla. Vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.11.2011, č.k. -54, ktorým bolo zvýšené výživné odporcovi na navrhovateľku na sumu 140 eur mesačne od 01.09.2011, kedy navrhovateľka navštevovala 3.ročník strednej školy a odporca dosahoval priemerný mesačný zárobok 754 Eur. Posudzujúc návrh navrhovateľky v súlade s ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný sčasti. Súd zistil, že od 19.09.2013 navrhovateľka sa opätovne štúdiom pripravuje na budúce povolanie, a keďže ide o dennú formu štúdia, je bez akéhokoľvek príjmu, týmto dňom sa obnovila rodičom voči nej vyživovacia povinnosť. V súlade s ust. § 77 Zákona o rodine súd nemohol navrhovateľke voči odporcovi priznať výživné už od 19.09.2013, resp. od 01.10.2013 ako to navrhovateľka žiadala, ale až dňom podania návrhu, teda dňom 08.10.2013, a preto vo zvyšnej časti (za zvyšné obdobie) súd návrh zamietol. Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorá je bez príjmu, je dospelou ženou, v súvislosti s čím má vysoké náklady na svoje každodenné potreby (hygiena, ošatenie, kultúra, zdravotná starostlivosť), ktoré náklady sú zvýšené aj jej štúdiom na vysokej škole mimo obvodu jej bydliska (školné, učebné pomôcky, cestovné, strava). Súd prihliadol na súčasný príjem rodičov

navrhovateľky, keď jej matka má priemerný zárobok 645,06 Eur a odporca 757,60 eur. Taktiež súd zohľadnil, že matka navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. E. (nar. 2009), že obaja rodičia navrhovateľky hradia náklady súvisiace s bývaním, stravovaním, odievaním, zdravotnou starostlivosťou, pričom na nákladoch v domácnosti matky navrhovateľky by sa mal väčšou mierou podieľať manžel matky navrhovateľky, keďže jeho príjem je vyšší. Súd na základe zistených skutočností považoval za primerané uložiť odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 180 Eur mesačne od podania návrhu, pričom po odrátaní nákladov odporcu s bývaním a cestovaním do práce (bývanie - 51,44 Eur, splácanie úveru za dom a auto - 107,04 Eur, životné a úrazové poistenie - 52 Eur, cestovné - 80 Eur, náklady na kúrenie drevom - 80 Eur) od jeho príjmu, je v možnostiach a schopnostiach odporcu určenú sumu na výživné platiť. Nakoľko sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia výživného vo výške 250 Eur mesačne, nad určenú sumu 180 Eur súd návrh ako nedôvodný zamietol. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 08.10.2013 do 31.01.2014 v sume 159 Eur súd povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach v zmysle Z dôvodu, že žiaden z účastníkov si neuplatnil náhradu trov konania, a keďže súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje len na návrh (151 ods. 1 ), o náhrade trov konania v spore súd nerozhodol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa zamietnutia návrhu, prípadne zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Určené výživné v sume 180 eur považuje za vysoké a neprimerané jeho možnostiam, prihliadnuc k jeho potrebám a takisto k potrebám navrhovateľky a jej vysokým nárokom. Uviedol, že v čase posledného rozhodovania o výživnom mal príjem 754 Eur, pričom za obdobie od októbra 2012 do decembra 2013 bol jeho príjem 763,74 Eur, teda tento sa mu zvýšil o 9,54 Eur. Poukázal na všetky jeho výdavky, po odpočítaní ktorých mu na osobnú spotrebu zostáva minimum. Pracuje ako baník, jeho práca je fyzicky a psychicky náročná a od zamestnávateľa nemá žiadne úľavy. Ak chce zvýšiť svoj zárobok, aby si mohol viac dovoliť, je to na úkor jeho zdravia a voľného času. V mesiacoch november a december 2013 robil nadčasy a za tieto mesiace mal aj vyšší príjem, ale nie je reálne, aby robil nadčasy dlhodobejšie. Keďže žije sám, potrebuje si do budúcna tvoriť aj nejaké úspory. Ďalej uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného matka navrhovateľky bola na rodičovskej dovolenke, teraz pracuje a jej príjem sa zvýšil. Tak ako sa zvyšujú náklady navrhovateľke pri zvyšovaní cien potravín a tovaru, tak sa zvyšujú aj jemu. Navrhovateľka sa nesnaží počas voľného času brigádnicky privyrobiť ako to robia iní študenti, školu má 2x týždenne, ale pravidelne navštevuje manikúru, dala si predĺžiť vlasy, čo nie sú cenovo lacné služby. Ak jej nevychádzajú peniaze, mala by sa uskromniť. Spochybňuje priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky v sume 301,47 Eur, uvádzaný za obdobie máj - december 2013, keď ďalej je uvádzaný priemerný mesačný príjem v sume 509,61 Eur a 645,06 Eur, a teda nie je mu zrejmé, z akého priemerného príjmu súd vychádzal. Matka navrhovateľky prispieva na potreby navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne, taktiež si uplatňuje daňový bonus v sume 21,41 Eur a prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur a on platí výživné v sume 140 Eur. Je toho názoru, že matka navrhovateľky by mala prispievať vyššou sumou ako doteraz, keď rodina navrhovateľky si nežije zle, kúpili si starší automobil E. v hodnote min. 15.000 Eur a na chode domácnosti sa podieľa nielen manžel matky navrhovateľky, ale aj zárobkovo činný brat navrhovateľky.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zákonný potvrdiť. K tvrdeniu odporcu, že sa mu od poslednej úpravy zvýšil príjem iba nepatrne, uviedla, že predchádzajúca úprava výživného bola v čase, keď navštevovala 2. ročník strednej školy, pričom jej terajšie náklady na štúdium vysokej školy sú podstatne vyššie, ako zdokladovala. Náklady, ktoré vyčíslil odporca predstavujú asi 900 Eur, avšak on zarába iba 750 Eur. Auto, ktoré je nevyhnutné v dnešnej dobe v domácnosti s dieťaťom a ktoré si zakúpila jej matka s manželom nestálo 15.000 eur, ale iba 9.188 Eur a bolo zakúpené z peňazí za odpredané ich staré vozidlo a z časti doložených peňazí. Pokiaľ odporca uvádza, že nepoberá 13. a 14. plat, zabudol uviesť, že každý september poberá vernostný príplatok. Jej matka má v súčasnosti príjem, ale má na rozdiel od odporcu aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je pravdou, že si brigádnicky neprivyrába, ale je to z dôvodu, že do školy odchádza skoro ráno a vracia sa neskoro poobede a v obci, kde býva nemá možnosť si nájsť nejakú brigádu. Ak by si našla ubytovanie blízko školy, zasa by sa zvýšili jej náklady a preto je rada, že má u matky zabezpečené bývanie, stravu a podporu od matky, čo o odporcovi nemožno povedať. Jej starší brat, syn odporcu, sa nepodieľa na nákladoch s ich domácnosťou, keďže pracuje v Českej republike a domov chodí max. 2x do mesiaca na víkend. Dodala, že odporca jej neprispel ani na školné, ktoré je pre tento rok v sume 742 Eur, polovicu jej pri nástupe zaplatila matka a druhú polovicu si platí z peňazí, ktoré dostáva od rodičov ako výživné. Pokiaľ sa odporca vyjadril, že by jej prispieval na štátnu vysokú školu v Nitre, Bratislave, Trenčíne, je

potrebné zdôrazniť, že so školou, ktorá by bola vzdialenejšia od bydliska by vznikali vyššie náklady s cestovným, ubytovaním, stravou a pod. Počas letných prázdnin sa snaží zabezpečiť si brigádu, aby si sama pokryla nejaké náklady.

Krajský súd preskúmal vec podľa , prejednal vec bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa potvrdiť. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý, sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť, napr. aj počas prípravy na budúce povolanie. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Zo spisu odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.11.2011 č.k. -54, ktorým bola schválená dohoda rodičov, ktorou sa rodičia dohodli na zvýšení výživného na navrhovateľku zo sumy 100 Eur na sumu 140 Eur mesačne od 01.09.2011. V tom čase mala navrhovateľka 17 rokov, navštevovala 3. ročník strednej školy v Novákoch. Matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi E. z druhého manželstva. Odporca v tej dobe dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok v sume 754 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal.

V súčasnosti navrhovateľka od 19.09.2013 študuje v 1. ročníku denného bakalárskeho štúdia na Dubnickom technologickom inštitúte v Dubnici nad Váhom, a to počas 3 - 4 dní v týždni. Za prvý semester zaplatila školné, vrátane poplatku za zápis v sume 42 Eur, v sume 391 Eur, matka jej kvôli štúdiu kúpila notebook v sume 385 Eur, má ďalšie výdavky súvisiace so zabezpečením učebníc, školských pomôcok, cestovného, stravného, ošatenia, obuvi, liekov, hygienických potrieb, voľného času, pričom matka jej prispieva na jej potreby mesačne sumou 100 Eur. Matka navrhovateľky v súčasnosti dosahuje priemerný zárobok 314,92 Eur (), má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. E., ktorý navštevuje predškolské zariadenie a žije v byte v spoločnej domácnosti okrem detí s manželom, ktorý za rovnaké obdobie dosiahol priemerný zárobok 1.219,21 Eur. Nesprávne súd v odôvodnení rozsudku uvádza príjem matky navrhovateľky za uvádzané obdobie október až december 2013 v sume 645,06 Eur, keď omylom vychádzal zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa matky navrhovateľky za tieto mesiace v roku 2012. Matka navrhovateľky spolu s manželom, i keď tento vo väčšej miere vzhľadom k jeho príjmu, sa spoločne podieľajú na hradení všetkých výdavkov súvisiacich s bývaním, stravou, chodom domácnosti, zabezpečením potrieb detí, zdravotnou starostlivosťou, poistením a pod.

Odporca má vyživovaciu povinnosť iba k navrhovateľke, jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie ako u matky navrhovateľky, predstavuje sumu 788,31 Eur. Žije sám v rodinnom dome a hradí teda aj sám všetky výdavky súvisiace s bývaním, stravovaním, ošatením a bežnými potrebami, spláca úver za auto a dom, poistky, cestovné do práce.

Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, a to na strane všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že navrhovateľke, ktorá je študentkou denného štúdia vysokej školy, sa zvýšili náklady na výživu školným, cestovným, potrebami na štúdium, ale aj samotným zvýšením fyzického veku (dospelosťou) a s tým súvisiacimi nevyhnutnými potrebami. K zmene došlo aj u matky navrhovateľky, ktorá sa po ukončení rodičovskej dovolenky zamestnala. I keď jej terajší príjem nie je vysoký, podporuje navrhovateľku v štúdiu na vysokej škole a pre jej potreby poskytuje navrhovateľke sumu 100 Eur mesačne.

Napriek tomu, že u odporcu došlo k zvýšeniu priemerného príjmu iba asi o 34 Eur, krajský súd zhodne s okresným súdom považoval za primerané a zodpovedajúce možnostiam odporcu, pri zohľadnení nárastu potrieb u navrhovateľky, a berúc v úvahu, že matka navrhovateľky pri svojom príjme a ďalšej vyživovacej povinnosti hradí navrhovateľke sumu 100 Eur, určiť odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 180 Eur mesačne od podania návrhu. Takto určené výživné, vrátane príspevku od matky, potom pokryje náklady navrhovateľky na vysokoškolské štúdium a na jej všetky potreby primerane veku súvisiace. Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že matka navrhovateľky si uplatňuje daňový bonus a preto by mala viac ako 100 Eur prispievať na výživu navrhovateľky, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nemá vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky, keďže výška výživného, poskytovaná druhým rodičom sa odvíja nielen od jeho skutočne poberanej mzdy, ale aj celkových pomerov, možností a pomerov tohto rodiča a miery osobnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazuje na všetky svoje výdavky (vrátane úverov, poistiek, telefónu, masáží), v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine krajský súd zdôrazňuje, že odporca si musí uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa ,

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é