Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-1-2014.pdf
PDF · 66.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne H. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, K., zastúpenej občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, Košice, proti žalovanému: V. X.F. K., a.s., so sídlom v H., A. X, F.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/28/2013-132 zo dňa 6.11.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 2C/546/2012 zo dňa 19.01.2012 voči žalobkyni až do právoplatného skončenia tohto konania.
Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 40 ods. 2 umožňuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka konania. Odklad vykonateľnosti má preventívny charakter spočívajúci v snahe predísť vzniku škôd, ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti bral súd do úvahy, že v danom prípade bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaný zo zákonných dôvodov a v zákonom stanovenej lehote a zároveň tu existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobkyne ako fyzickej osoby v prípade exekúcie. Odklad vykonateľnosti má pritom dočasný charakter a je viazaný na právoplatnosť rozhodnutia o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti za nezákonné, neoprávnené a hrubo zasahujúce do jeho práv priznaných mu právoplatným rozhodnutím. Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom žaloby o zrušenie, má charakter právoplatného rozhodnutia súdu. Všeobecný súd by mal túto okolnosť brať na vedomie a teda povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o výnimočné a v tom ktorom prípade existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť v odôvodnení presne uvedené. Aj zmena, či odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia musí byť riadne zdôvodnená. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože neboli splnené podmienky pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu žalovaným nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy žalobcu, pričom ani samotný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že by žalobkyni výkonom exekučného titulu mala nejaká reálna ujma hroziť. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobkyni žiadna reálna ujma nehrozí. Aj v prípade začatia exekučného konania, samotný exekučný poriadok zakotvuje inštitúty procesnej obrany povinného, ktoré môže žalobkyňa využiť na ochranu svojich práv a záujmov. Nepovolením odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak nehrozí žalobkyni žiadna bezprostredná ujma,
ak by aj došlo k výkonu exekúcie a to na základe právoplatného rozhodnutia, žalovaný v tom nevidí žiadnu nenapraviteľnú ujmu. Namieta tiež absenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako predpoklad úspechu žalobkyne v tomto konaní. Skutočnosť, že žaloba bola podaná zo zákonných dôvodov, sama o sebe nie je dostatočným podkladom pre záver, že sú dané okolnosti odôvodňujúce odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote a zo zákonných dôvodov uvedených v § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, je predpokladom prípustnosti žaloby. Samotná skutočnosť, že žaloba bola podaná za splnenia týchto predpokladov neznamená, že je daná reálna hrozba majetkovej ujmy, resp. iný závažný dôvod pre odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Týmito predpokladmi sa súd prvého stupňa nijako nezaoberal, žalovaný považuje toto rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanému podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2C/546/2012 dňa 19.01.2012 a to v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa zároveň namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej Arbitrážny súd v Košiciach konal s tým, že ide o predformulovanú zmluvu zakomponovanú vo Všeobecných poistných podmienkach spoločnosti žalovaného, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky a teda neplatné.
Ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. umožňuje, aby súd, ktorý rozhoduje o žalobe o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, odložil na návrh účastníka konania vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.
V zmysle tohto ustanovenia je odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha k predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Postup podľa citovaného rozhodnutia založený na odklade vykonateľnosti rozhodnutia je tak rozhodnutím dočasným i predbežným. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej o podanej žalobe). Preventívnosť spočíva v snahe predísť vzniku škody i nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, t.j. exekúcie založenej na predmetnom rozhodcovskom rozsudku.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle návrhu žalobkyne dôvodne rozhodol o odklade vykonateľnosti spomínaného rozhodcovského rozsudku, pričom tento postup je v súlade s citovaným ustanovením § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Vydaný rozhodcovský rozsudok je nepochybne exekučným titulom, u ktorého v prípade jeho výkonu by došlo k výraznému zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Je nutné zdôrazniť aj to, že vzhľadom na charakter činnosti žalovanej spoločnosti, odklad vykonateľnosti vážnym spôsobom nezasiahne jej majetkovú sféru. Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/546/2012 tiež plynie, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 31.1.2013, pričom žaloba žalobkyne o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu prvého stupňa dňa 8.2.2013.
Odvolací súd z týchto dôvodov v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.