Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-46-2014.pdf
PDF · 81.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného V. E. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/23/2013 zo dňa 6.3.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/23/2013 zo dňa 6.3.2014 v časti - vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine obžalovaného V. E., nar. X.X.XXXX v E., trvale bytom E., Ul. O. T. č. XXXX/XX
o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. E. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tým istým rozsudkom mu bol podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 7.5.2014, odvolanie prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku. Uviedol, že odvolanie proti výroku o vine podáva z opatrnosti, pretože odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/23/2013 zo dňa 12.9.2013, už raz zrušil z dôvodu pochybnosti o tom, či skutočne spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný. Týmto rozsudkom bol totiž
odsúdený pre iný skutok, než pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a pre ktorý bol obžalovaný. Súd prvého stupňa pôvodne dospel k záveru, že nemaril rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/108/2011, ale rozsudok Okresného súdu Topoľčany a v tomto smere aj zmenil skutkovú vetu. V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu 1To/116/2013 zo dňa 28.11.2013 sa konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/108/2011 o započítaní doby trestu zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Trenčín sa javí ako nezákonné. Potom sú dané pochybnosti o tom, či maril rozhodnutie, pre marenie ktorého je trestne stíhaný alebo rozhodnutie iné. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013 podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyhlásil, že je vinný a súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie prijal. Ak však súd prvého stupňa bol toho názoru, že sú dôvodné pochybnosti o zistenom skutkovom stave veci, tak toto vyhlásenie o vine nemal s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. prijať. Odvolanie proti výroku o treste obžalovaný odôvodnil tak, že súd prvého stupňa mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody aj za použitia § 49 ods. 2 Tr. zák., t.j. že spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že Rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii mu bol podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/108/2011 odpustený, a to v zmysle znenia článku I. amnestie s účinkom, že pokiaľ ide o tento trest, tak sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Potom ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nebráni súdu, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, prípadne iný druh trestu. V danom prípade je možné účel trestu docieliť aj trestom povinnej práce v spojení s peňažným trestom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby oslobodil.
Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o výrok o treste.
Predovšetkým treba uviesť, že krajský súd už raz vo veci konal a rozhodol. Uznesením sp.zn. 1To/116/2013 z 28. novembra 2013 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/23/2013 z 12.9.2013 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zistiteľné, že dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa bola tá skutočnosť, že obžalovaný V. E. na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013 vyhlásil, že spáchal skutok uvedený v obžalobe prokurátora Pv 147/2012 z 27.3.2013 a súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom obžalovaného v súlade s textom zákonnej úpravy v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné, a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Napriek uvedenému prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, ktorým V. E. uznal vinným zo skutku, ktorý svojim rozsahom bol iný ako skutok uvedený v obžalobe.
Okresný súd po zrušení a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. postupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Žilina 1To/116/2013 z 28.11.2013. Poukázal na neodvolateľnosť súdom prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, a záväznosť uznesenia podľa § 257 ods. 7 Tr. por.. Konštatoval, že skutok pre ktorý bola na V. E. podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní o vine vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013. Rovnako správny a zákonný bol postup prvostupňového súdu, keď
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal. Obžalovaný vyhlásením o vine dal dostatočne najavo, že nenamieta žiadnym spôsobom skutkové a právne závery obžaloby, a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, súd prvého stupňa nemal dôvod vykonávať dokazovanie k priznanému skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, a správne vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto mieste krajský súd konštatuje, že výrok rozsudku v rozsahu skutkových záverov a jeho právneho posúdenia pokrytých vyhlásením obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu odvolaním nenapadnuteľné. Potom odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa výroku o vine považoval krajský súd za nenáležité a nedôvodné.
Pokiaľ ide o výrok o treste krajský súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku, bolo vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniam Trestného poriadku. Okresný súd vykonal v tomto smere dokazovanie v rozsahu v akom mal a mohol. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný V. E. je osoba náchylná k páchaniu trestnej činnosti, dokonca tej istej povahy a možno ho hodnotiť ako špeciálneho recidivistu. Správne postupoval okresný súd, keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti všetkých zistených a ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú dôležitým prostriedkom individualizácie trestu, a zároveň sú významné pre dosiahnutie účelu trestu, lebo vyjadrujú možnosti nápravy páchateľa alebo pomery páchateľa, a tým v prospech alebo v neprospech páchateľa trestného činu ovplyvňujú druh a výmeru ukladaného trestu.
Záver súdu prvého stupňa o nezistení poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného je správny, a zodpovedá stavu veci a vykonaným dôkazom. Aby súd mohol priznanie páchateľa hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť toto priznanie o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne. I keď sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal, v jeho následnom správaní absentuje úprimná ľútosť, a preto i krajský súd, len priznanie obžalovaného hodnotil ako formálne, bez kvalitatívne vyššieho prejavu jeho vnútorného postoja k trestnému činu. Naproti tomu priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. spočívajúca v recidíve obžalovaného podstatným spôsobom ovplyvnila výmeru trestu, ktorý mu bol uložený. Z odpisu registra trestov je objektívne zistiteľné, že obžalovaný má v registri trestov 3 záznamy, všetko pre rovnaký trestný čin, a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.. Z týchto záznamov je zrejmé, že obžalovaný opakovane a bez zábran nerešpektuje zákon a akékoľvek sankcie, ktoré mu boli doposiaľ za jeho protiprávne konanie uložené, neviedli k jeho prevýchove a náprave. Z tohto možno vyvodiť iba jediný záver, a to že všetky doposiaľ uložené tresty z hľadiska ich účelu - individuálnej prevencie trestu, a teda jeho prevýchovy sa minuli svojim účinkom a na obžalovaného nemali žiadny vplyv. Potom je namieste naplniť účel trestu aspoň z hľadiska jeho generálnej prevencie, a teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochrany spoločnosti pred prípadnými ďalšími protiprávnymi aktivitami obžalovaného. Okresný súd potom správne v tomto prípade obžalovanému uložil trest v upravenej trestnej sadzbe, pri prevahe priťažujúcich okolností, vo výmere 10 mesiacov. Pochybil iba v tom, že vo výroku o treste citoval i ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Túto nesprávnosť odstránil krajský súd sám týmto novým rozhodnutím s odôvodnením, že obžalovaný vo veci 29T/108/2011 bol účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2.1.2013, a uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody mu bol odpustený.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že nie je možné sa stotožniť so záverom odvolateľa, že v dôsledku amnestie prezidenta republiky vo veci 29T/108/2011 je potrebné na obžalovaného hľadieť ako by nebol odsúdený. Nepriaznivé dôsledky odsúdenia v tejto veci trvajú i naďalej, a to vzhľadom na uložený trest zákazu činnosti, ktorý zostal amnestiou prezidenta republiky nedotknutý. Až po jeho vykonaní bude možné podľa príslušných právnych ustanovení o zahľadení odsúdenia rozhodnúť.
Keďže výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a rovnako i výrok o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky bol správny a zákonný, krajský súd tieto výroky bez zmeny prevzal do svojho rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.