Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného V. E. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. zo dňa 6.3.2014, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. zo dňa 6.3.2014 v časti - vo výroku o treste.

Na základe pri nezmenenom výroku o vine obžalovaného V. E., nar. X.X.XXXX v E., trvale bytom E., Ul. O. T. č. XXXX/XX

o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. E. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tým istým rozsudkom mu bol podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 7.5.2014, odvolanie prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku. Uviedol, že odvolanie proti výroku o vine podáva z opatrnosti, pretože odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. zo dňa 12.9.2013, už raz zrušil z dôvodu pochybnosti o tom, či skutočne spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný. Týmto rozsudkom bol totiž

odsúdený pre iný skutok, než pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie a pre ktorý bol obžalovaný. Súd prvého stupňa pôvodne dospel k záveru, že nemaril rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. , ale rozsudok Okresného súdu Topoľčany a v tomto smere aj zmenil skutkovú vetu. V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 28.11.2013 sa konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Žilina, sp.zn. o započítaní doby trestu zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Trenčín sa javí ako nezákonné. Potom sú dané pochybnosti o tom, či maril rozhodnutie, pre marenie ktorého je trestne stíhaný alebo rozhodnutie iné. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013 podľa vyhlásil, že je vinný a súd podľa toto vyhlásenie prijal. Ak však súd prvého stupňa bol toho názoru, že sú dôvodné pochybnosti o zistenom skutkovom stave veci, tak toto vyhlásenie o vine nemal s poukazom na ustanovenie prijať. Odvolanie proti výroku o treste obžalovaný odôvodnil tak, že súd prvého stupňa mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody aj za použitia Tr. zák., t.j. že spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že Rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii mu bol podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. odpustený, a to v zmysle znenia článku I. amnestie s účinkom, že pokiaľ ide o tento trest, tak sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Potom ustanovenie Tr. zák. nebráni súdu, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, prípadne iný druh trestu. V danom prípade je možné účel trestu docieliť aj trestom povinnej práce v spojení s peňažným trestom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby oslobodil.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa , preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa Následne zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ide o výrok o treste.

Predovšetkým treba uviesť, že krajský súd už raz vo veci konal a rozhodol. Uznesením sp.zn. z 28. novembra 2013 postupom podľa rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. z 12.9.2013 zrušil a podľa mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zistiteľné, že dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa bola tá skutočnosť, že obžalovaný V. E. na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013 vyhlásil, že spáchal skutok uvedený v obžalobe prokurátora z 27.3.2013 a súd podľa toto vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom obžalovaného v súlade s textom zákonnej úpravy v zmysle poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné, a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa Napriek uvedenému prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, ktorým V. E. uznal vinným zo skutku, ktorý svojim rozsahom bol iný ako skutok uvedený v obžalobe.

Okresný súd po zrušení a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade s ustanovením postupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Žilina z 28.11.2013. Poukázal na neodvolateľnosť súdom prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine, a záväznosť uznesenia podľa . Konštatoval, že skutok pre ktorý bola na V. E. podaná obžaloba sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Krajský súd uzatvára, že okresný súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní o vine vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2013. Rovnako správny a zákonný bol postup prvostupňového súdu, keď

dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal. Obžalovaný vyhlásením o vine dal dostatočne najavo, že nenamieta žiadnym spôsobom skutkové a právne závery obžaloby, a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, súd prvého stupňa nemal dôvod vykonávať dokazovanie k priznanému skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, a správne vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto mieste krajský súd konštatuje, že výrok rozsudku v rozsahu skutkových záverov a jeho právneho posúdenia pokrytých vyhlásením obžalovaného podľa , že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu odvolaním nenapadnuteľné. Potom odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa výroku o vine považoval krajský súd za nenáležité a nedôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o treste krajský súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku, bolo vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniam . Okresný súd vykonal v tomto smere dokazovanie v rozsahu v akom mal a mohol. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný V. E. je osoba náchylná k páchaniu trestnej činnosti, dokonca tej istej povahy a možno ho hodnotiť ako špeciálneho recidivistu. Správne postupoval okresný súd, keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal v zmysle Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti všetkých zistených a ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú dôležitým prostriedkom individualizácie trestu, a zároveň sú významné pre dosiahnutie účelu trestu, lebo vyjadrujú možnosti nápravy páchateľa alebo pomery páchateľa, a tým v prospech alebo v neprospech páchateľa trestného činu ovplyvňujú druh a výmeru ukladaného trestu.

Záver súdu prvého stupňa o nezistení poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného je správny, a zodpovedá stavu veci a vykonaným dôkazom. Aby súd mohol priznanie páchateľa hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť toto priznanie o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne. I keď sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal, v jeho následnom správaní absentuje úprimná ľútosť, a preto i krajský súd, len priznanie obžalovaného hodnotil ako formálne, bez kvalitatívne vyššieho prejavu jeho vnútorného postoja k trestnému činu. Naproti tomu priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. spočívajúca v recidíve obžalovaného podstatným spôsobom ovplyvnila výmeru trestu, ktorý mu bol uložený. Z odpisu registra trestov je objektívne zistiteľné, že obžalovaný má v registri trestov 3 záznamy, všetko pre rovnaký trestný čin, a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.. Z týchto záznamov je zrejmé, že obžalovaný opakovane a bez zábran nerešpektuje zákon a akékoľvek sankcie, ktoré mu boli doposiaľ za jeho protiprávne konanie uložené, neviedli k jeho prevýchove a náprave. Z tohto možno vyvodiť iba jediný záver, a to že všetky doposiaľ uložené tresty z hľadiska ich účelu - individuálnej prevencie trestu, a teda jeho prevýchovy sa minuli svojim účinkom a na obžalovaného nemali žiadny vplyv. Potom je namieste naplniť účel trestu aspoň z hľadiska jeho generálnej prevencie, a teda odradenia iných od páchania trestných činov a ochrany spoločnosti pred prípadnými ďalšími protiprávnymi aktivitami obžalovaného. Okresný súd potom správne v tomto prípade obžalovanému uložil trest v upravenej trestnej sadzbe, pri prevahe priťažujúcich okolností, vo výmere 10 mesiacov. Pochybil iba v tom, že vo výroku o treste citoval i ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Túto nesprávnosť odstránil krajský súd sám týmto novým rozhodnutím s odôvodnením, že obžalovaný vo veci bol účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 2.1.2013, a uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody mu bol odpustený.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že nie je možné sa stotožniť so záverom odvolateľa, že v dôsledku amnestie prezidenta republiky vo veci je potrebné na obžalovaného hľadieť ako by nebol odsúdený. Nepriaznivé dôsledky odsúdenia v tejto veci trvajú i naďalej, a to vzhľadom na uložený trest zákazu činnosti, ktorý zostal amnestiou prezidenta republiky nedotknutý. Až po jeho vykonaní bude možné podľa príslušných právnych ustanovení o zahľadení odsúdenia rozhodnúť.

Keďže výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a rovnako i výrok o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky bol správny a zákonný, krajský súd tieto výroky bez zmeny prevzal do svojho rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.