Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1700-2012.pdf
PDF · 97.03 KB
No categories available
2Er/1700/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnej: W. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. W. X, XXX XX Z. Z., Š. T. M., na vymoženie pohľadávky vo výške 2.278,26 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 1957/2012, o námietkach povinnej proti exekúcii, o návrhu povinnej na odklad exekúcie a o námietkach povinnej proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
Súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamieta.
Súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovuje.
odôvodnenie:
Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2.278,26 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012.
Poverením č. 5601 083986 * zo dňa 28. 06. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1957/2012.
Súdny exekútor dňa 04. 02. 2013 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie podanie povinnej zo dňa 29. 01. 2013, ktorým povinná vzniesla námietky proti exekúcii a podala návrh na odklad exekúcie a námietky povinnej proti trovám exekúcie zo dňa 21. 01. 2013.
Povinná vo svojich námietkach proti exekúcii opísala priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu a namietla, že podala návrh na obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, a toto konanie ešte nie je ukončené. Povinná uviedla, že o jej návrhu na obnovu konania rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012, voči ktorému povinná podala odvolanie, no dosiaľ nedostala žiadnu odpoveď. Povinná ďalej namietla, že v tomto prípade neexistuje právny nárok na jej povinnú účasť v systéme sociálneho poistenia v povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení a z nepráva nemôže vzniknúť právo. Povinná k námietkam pripojila vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 17710-2/2012-BB zo dňa 14. 06. 2012; podanie povinnej zo dňa 17. 10. 2012; výpis provízií; rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012; odvolanie povinnej zo dňa 19. 12. 2012 voči rozhodnutiu oprávnenej č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012.
Po výzve súdu sa k námietkam povinnej vyjadrila oprávnená, ktorá uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica vydala rozhodnutie č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012, voči ktorému povinná podala v zákonnej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmala a dospela k záveru, že toto rozhodnutie je správne a súladné s právnymi predpismi, na základe čoho vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutie č. 23332-2/2012- BA zo dňa 24. 04. 2012, ktorým odvolanie povinnej zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Keďže povinná dobrovoľne neuhradila dlžné poistné predpísané jej exekučným titulom, podala oprávnená návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnená uviedla, že o návrhu povinnej zo dňa 17. 10. 2012 na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutie č. 25777-3/2012-BB, ktorým návrh povinnej na obnovu konania zamietla. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 22883-2/2013-BA zo dňa 19. 03. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 08. 04. 2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012 zrušila. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie č. 27790-2/2013-BA zo dňa 15. 05. 2013, ktorým návrh povinnej na obnovu konania zo dňa 17. 10. 2012 zamietla a obnovu konania nepovolila. Voči uvedenému rozhodnutiu podala povinná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala rozhodnutie č. 27790-3/2013-BA/OK/GR zo dňa 08. 08. 2013, právoplatné dňa 06. 09. 2013, ktorým odvolanie zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 27790-2/2013-BA potvrdila. Podľa oprávnenej sú námietky povinnej nedôvodné, nakoľko nesmerujú voči exekúcii, ale proti exekučnému titulu. Oprávnená súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012; odpoveď oprávnenej č. 12539-2/2012-BB zo dňa 02. 03. 2012 adresovanú povinnej; vyjadrenie oprávnenej č. 17710-2/2012-BB zo dňa 14. 06. 2012 adresované povinnej; rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012; rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 22883-2/2013-BA zo dňa 19. 03. 2013; rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 27790-2/2013-BA zo dňa 15. 05. 2013; rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 27790-3/2013-BA/OK/GR zo dňa 08. 08. 2013.
Podľa § 243b ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňom 13. 06. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 18. 01. 2013 a obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi námietky
povinnej doručené, zistil, že námietky proti exekúcii podala povinná dňa 30. 01. 2013, t.j. v zákonnej 14-dňovej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení") doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.
Podľa § 213 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
Podľa § 222 ods. 5 zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.
Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
Podľa § 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012, ktorým bolo povinnej ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na sociálne poistenie za obdobie júl 2007 až jún 2008 spolu v sume 2.278,26 eura. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 05. 2012 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012, právoplatným dňa 03. 05. 2012, ktorým bolo odvolanie povinnej zamietnuté a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica bolo potvrdené. Povinná podala návrh zo dňa 17. 10. 2012 na obnovu konania ukončeného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica rozhodnutím č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012 zamietla návrh povinnej na obnovu konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 22883-2/2013-BA zo dňa 19. 03. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 08. 04. 2013, zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 25777-3/2012-BB zo dňa 14. 11. 2012. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 27790-2/2013-BA zo dňa 15. 05. 2013 zamietla návrh povinnej zo dňa 17. 10. 2012 na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná v zákonnej lehote odvolanie. Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 27790-3/2013-BA/OK/GR zo dňa 08. 08. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 06. 09. 2013, odvolanie povinnej z 30. 06. 2013 zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 27790-2/2013-BA zo dňa 15. 05. 2013 potvrdil.
Súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 05. 2012 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012. Nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie, návrh povinnej na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23332-2/2012-BA zo dňa 24. 04. 2012 zamietla rozhodnutím č. 27790-2/2013-BA zo dňa 15. 05. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 09. 2013 v spojení s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 27790-3/2013-BA/OK/ GR zo dňa 08. 08. 2013, nedošlo k obnove konania a k novému rozhodnutiu vo veci. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica č. 700-2110136012-GC04/12 zo dňa 16. 01. 2012 je vykonateľné a teda je spôsobilým exekučným titulom.
K skutočnostiam uvádzaným povinnou, týkajúcim sa správnosti a zákonnosti exekučného titulu, je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko povinná nenamieta žiadnu zo skutočností uvedených v ust. § 50 Exekučného poriadku. Súd pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd zároveň dodáva, že námietky proti exekúcii nemajú slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Podľa vyjadrenia oprávnenej povinná dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd je toho názoru, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej dôvodne, keďže povinná oprávnenej neuhradila pohľadávku priznanú exekučným titulom.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd námietky povinnej vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinná vo svojom podaní zo dňa 29. 01. 2013 navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie, pretože nie je ukončený právny postup, z ktorého výsledku možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Citované zákonné ustanovenie odkazuje na § 57 Exekučného poriadku, ktorý upravuje zastavenie exekúcie. Exekučný súd povolí odklad exekúcie napr. vtedy, ak prebieha konanie, ktorého predpokladaným výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia nezistil skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená, preto o návrhu povinnej na odklad exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Povinná podaním zo dňa 21. 01. 2013, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22. 01. 2013, vzniesla námietku proti trovám exekúcie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 02. 2013 sa k námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že trovy exekúcie vo výške 649,20 eura pozostávajú z odmeny vo výške 456,00 eur (20 % z vymáhanej pohľadávky - t.j. zo základu 2.279,00 eur), hotových výdavkov vo výške 85,00 eur (z toho telekomunikačné náhrady vo výške 31,36 eura, poštovné vo výške 53,64 eura), DPH 20 % z odmeny a hotových výdavkov vo výške 108,20 eura.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám
exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Na odvrátenie stavu spočívajúceho vo vyčíslení exekútorom vyšších než nárokovateľných trov exekúcie (či dokonca trov nemajúcich vôbec oporu v práve) a tiež v hrozbe vymoženia takýchto trov slúži mechanizmus rozhodovania, pri ktorom na námietku ktoréhokoľvek z účastníkov exekučného konania je povinný správnosť vyčíslenia trov exekúcie preskúmať exekučný súd (ktorý tak môže riziku vymoženia trov od povinného v nesprávnej výške predísť).
Z ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má povinnosť už v upovedomení o začatí exekúcie upovedomiť tak oprávneného, ako aj povinného o výške predbežných trov exekúcie. Predbežné trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora, z náhrady jeho hotových výdavkov a z náhrady za stratu času. V rámci predbežných trov exekúcie môže exekútor vyčísliť odmenu maximálne v takom rozsahu, na aký by mal nárok, keby došlo k upusteniu od vykonania exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie by mal exekútor vyčísliť aj náhradu svojich hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Pre obidve tieto položky trov exekúcie platí, že exekútor môže vyčísliť iba tie svoje hotové výdavky a iba tú náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli do momentu vydania upovedomenia o začatí exekúcie. To znamená, že predpokladané hotové výdavky a predpokladanú náhradu za stratu času nemôže v rámci predbežných trov exekúcie vyčísliť. Zároveň musí súdny exekútor úkony vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Je potrebné si uvedomiť, že súdny exekútor sa musí pri vykonávaní exekúcie spravovať zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Teda musí prihliadať na účelnosť trov, ktoré v tom ktorom štádiu konania vynakladá.
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 333,60 eur a to bez ich bližšej špecifikácie. Ďalej je v upovedomení o začatí exekúcie uvedené, že ak povinný neuhradí pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia, môžu byť trovy až vo výške 649,20 eura.
Súdny exekútor súdu nešpecifikoval spôsob výpočtu predbežných trov exekúcie vo výške 333,60 eur, ale zaoberal sa eventuálnymi trovami vo výške 649,20 eura, ktoré však nemožno považovať za predbežné trovy exekúcie v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a teda voči týmto eventuálnym trovám ani nesmerujú (a nemôžu smerovať) námietky povinnej vznesené proti trovám exekúcie.
Súdny exekútor pri vyčíslení predbežných trov exekúcie vyššie uvedené zásady v plnom rozsahu nerešpektoval. Súd konštatuje, že výška trov exekúcie vyčíslená v upovedomení o začatí exekúcie je nepreskúmateľná, nakoľko odmena, hotové výdavky ani náhrada za stratu času nie sú jednotlivo rozpísané a konkretizované.
Súd konštatuje, že postup, pri ktorom si súdny exekútor len odhadom, resp. na základe doterajších skúseností s vykonávaním exekúcií, stanoví predbežné hotové výdavky tak, že tieto v sebe zahŕňajú aj hotové výdavky, ktoré ešte len (v prípade, že exekúcia bude ďalej pokračovať) vzniknú v budúcnosti, resp. by mohli potenciálne vzniknúť, nie je v súlade so zákonom. Uvedený postup nie je na mieste ani v prípade, že po skončení exekučného konania je rozdiel medzi predbežne stanovenými trovami a skutočnými trovami vyúčtovaný, resp. vrátený povinnému. V upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor oprávnený uplatniť si náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade, že v priebehu exekúcie vzniknú ďalšie trovy, súdny exekútor ich vznik oznámi povinnému a oprávnenému prostredníctvom doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že súdnym exekútorom vyčíslené predbežné trovy exekúcie nezodpovedajú právnym predpisom, či už Exekučnému poriadku alebo vyhláške, preto námietkam povinnej vzneseným proti trovám exekúcie vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.