Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/41/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, právnej veci navrhovateľa: Ing. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. W. Q. XX, práv. zast. JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát, A., W. M. R. U. X, proti odporkyni: R. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. Q. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -170 zo dňa 6. februára 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. -180 zo dňa 17. marca 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti výroku napadnutého odvolaním, na základe ktorého je otec oprávnený po rozvode manželstva stretávať sa s mal. R. každý týždeň v utorok a štvrtok vždy od 16.00 hod do 19.00 hod, a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 19.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska, pričom otec maloletého vyzdvihne a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky a ktorým vyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku odsekov III., IV. a VI. výroku p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 28.07.2007 v Českej republike v Pluhovém Žďári - Červená Lhota a zapísané v knihe manželstiev Ministerstvo vnútra v osobitnej matrike vo zväzku OM/54, roč. 2007, na str. 16, pod por. č. 31, rozviedol. Mal. R., nar. XX.XX.XXXX, po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletého po rozvode manželstva zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený po rozvode manželstva stretávať sa s mal. R. každý týždeň v utorok a štvrtok vždy od 16.00 do 19.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 19.00 hod bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska, pričom otec maloletého vyzdvihne a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky. Schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec povinný po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého R. sumou 250 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Vyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku v odsekoch II., III. a IV. výroku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 22 - § 25 Zákona o rodine, § 62, § 75 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

V danej veci súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívali v nezlučiteľných povahových rozdieloch medzi manželmi a v nedostatočnej snahe oboch manželov vyriešiť vzájomné názorové nezhody, pričom nemalý podiel na tom mali na strane odporkyne jej prílišná úzkostlivosť ako matky v rámci výchovy maloletého a na strane navrhovateľa uprednostňovanie vlastných pracovných a súkromných záujmov a priateľov pred spoločným rodinným životom. Uvedené malo za následok len ďalšie citové odcudzenie medzi manželmi, pričom vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia je nepravdepodobná možnosť obnovenia manželského spolužitia. Z uvedeného mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Nakoľko rozvrat manželstva mal súd dostatočne preukázanú výpoveďami účastníkov, pričom navrhovateľ mimomanželský pomer priznal, považoval vykonanie dôkazu oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žilina spis. zn. vo veci rozvodu manželov J., za nehospodárny a preto ho nevykonal.

Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi v domácnosti nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.

Pri úprave rodičovských práv a povinností po rozvode manželstva súd prihliadol k tomu, že v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené nedostatky a otec s týmto súhlasil, preto maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke. Po rozvode manželstva obaja rodičia naďalej zostávajú zákonnými zástupcami maloletého v rozsahu jeho zastupovania a správy jeho majetku, nakoľko nebol dôvod v tomto smere obmedziť ich práva a povinnosti.

O úprave stretávania sa otca s maloletým súd rozhodol tak, ako je uvedené v odseku III. výroku tohto rozsudku, pričom takúto úpravu stretávania považuje za primeranú vzhľadom na pracovné aktivity otca a denný režim maloletého.

Čo sa týka úpravy stretávania počas víkendov, súd prihliadol k prednesu otca, ktorý netrval na tom, aby maloletý u neho trávil aj noc vzhľadom k tomu, že matka na túto skutočnosť nie je v súčasnosti pripravená. Súd dospel k rovnakému záveru ako otec a kolízny opatrovník, že otec má upravené pomery k tomu, aby maloletý u neho mohol tráviť noc. Súd mal vykonaným dokazovaním tiež preukázané, že vzájomné vzťahy medzi maloletým a otcom sú pozitívne, R. má s otcom kamarátsky vzťah a vníma ho ako dobrého partnera pre hru. Podľa správy psychológa správanie maloletého R. pri interakcii s otcom bolo prirodzené, vyhľadával jeho fyzickú blízkosť a otvorene mu prejavoval radosť so spoločného kontaktu. Nemal problém zostať v prítomnosti otca bez matky, stretnutia s otcom na verbálnej úrovni hodnotil pozitívne, tešil sa na spoločné stretnutia a s tým spojené prechádzky, výlety a podobne. Avšak dlhšie strávený čas s otcom spojené s prespaním zo soboty na nedeľu si zatiaľ maloletý nevedel predstaviť, pretože by mu chýbala matka, na ktorú je v súčasnosti o niečo viac emocionálne naviazaný.

Dieťa trpí na hyperkinetickú poruchu a nočnú enurézu, tým pádom je viacej citlivý na zmeny a je nutné v jeho prípade dodržiavať rovnaký režim a pravidlá. Súd však dospel k záveru, že otec je dostatočne zodpovedný, aby toto dodržiaval a neustála prítomnosť matky nie je nutná. Súd mal z prednesu matky jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k maloletému je matka nadmieru primeranú pomerom úzkostlivá, dieťa neustále kontroluje, napomína, núti ho dodržiavať pravidlá, má o neho neustály strach (neustále sa o neho bojí, napríklad, že by prechladol, venuje mu zvýšenú pozornosť). Nakoľko mal. deti sú citlivé aj na napätie medzi rodičmi a toto napriek svojmu veku vnímajú, súd má za to, že prítomnosť matky pri stretávaniach by vytvárala prílišný tlak, preto prítomnosť matky pri stretnutiach ani z týchto dôvodov nepovažuje za vhodnú.

Matka sa snažila presvedčiť súd, že otec je nezodpovedný a často požíva alkoholické nápoje. V tomto smere otec absolvoval aj vyšetrenie u psychiatra, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ ako otec je správne časovo aj situačne orientovaný, jeho nálada je korigovaná bez tenzií a prejavov lability, netrpí poruchami vnímania. Jeho asociačný proces myslenia je pružný bez obsahových porúch a jeho intelektová úroveň je v pásme populačnej normy, pričom neboli zistené známky závislosti od alkoholu ani od iných omamných látok. Otec má vysokoškolské vzdelanie, podniká, je primeraného veku, a preto súd dospel k záveru, že je schopný vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa v rozsahu ako bolo upravené stretávanie (aj v širšom), nie je dôvod mať o tomto pochybnosti. Vzhľadom k tomu súd nepovažoval za hospodárne a účelné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie; pokiaľ matka toto požadovala, opakovane súd konštatuje, že je to len výsledkom jej vnímania a úzkostného nastavenia osobnosti. Súd poukazuje na to, že má dostatok skúseností z vlastnej praxe a je schopný podľa svojich doterajších skúseností odhadnúť osobnostné črty účastníkov konania, pričom tomu tak bola aj v danom prípade.

Pre úplnosť súd dodáva, že bude v prospech zdravého psychické, fyzického vývoju maloletého, ak bude čas tráviť aj bez prítomnosti matky, v uvoľnenejšom prostredí. Každý rodič vo výchove dieťaťa plní svoju úlohu, pokiaľ je otec dobrým partnerom synovi v hre, takto je zo synovej strany vnímaný, neznamená to, že je to na neprospech dieťaťu.

Vo veci úpravy výživného rodičia uzatvorili dohodu, na základe ktorej sa výživné na maloletého určilo v sume 250 € mesačne. Takúto dohodu súd považuje za uzavretú v záujme maloletého, a preto ju schválil, pričom prihliadol k tomu, že matka je evidovaná nezamestnaná, otec je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a maloletý navštevuje predškolské zariadenie, pričom býva častejšie chorý.

Podľa § 162 O. s. p.:

- ods. 1/ Pri rozsudkoch predbežne vykonateľným plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

- ods. 2/ Predbežne vykonateľné sú rozsudku odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

- ods. 3/ Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

Vzhľadom k tomu, že rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú priamo zo zákona predbežne vykonateľné a súd má za to, že výrok o platení výživného je viazaný na výrok o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča, pričom súčasne pri určovaní výživného sa prihliada aj na to, v akej miere druhý rodič sa podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (úprava styku s maloletým), súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku tak, ako je uvedené v odseku VI. výroku tohto rozsudku, aj keď žiaden z účastníkov návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku nepodal. Súd vychádzajúc z účelového výkladu vyššie uvedeného ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať konanie aj bez návrhu, predbežnú vykonateľnosť vyslovil z úradnej moci (ex offo), ako aj s poukazom na predchádzajúce odôvodnenie.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 144 O. s. p., nakoľko žiadne okolnosti ich náhradu neodôvodňovali.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o oprávnení otca po rozvode manželstva stretávať sa s mal. R. každý týždeň v utorok a štvrtok vždy od 16.00 hod do 19.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 19.00 hod bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska, pričom otec maloletého vyzdvihne a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska matky a ktorým vyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku (odseky II., III. a IV. rozsudku), podala odvolanie odporkyňa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v odsekoch III., IV. a VI. výroku zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie.

Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedla, že už vo vyjadrení k návrhu poukazovala na to, že otec maloletého často chodieval domov v noci opitý, kedy ju vždy zobudil a aj ich syna tým, že v noci robil hluk, zvracal a znečisťoval byt. Maloletý syn celú situáciu veľmi zle znášal. Maloletý syn má odmalička podlomené zdravie a oslabenú imunitu. V jeho správaní sa začali prejavovať neurotické prejavy. Maloletý navštevuje logopedickú ambulanciu na nápravu rečovej chyby, z ktorého dôvodu je potrebné, aby sa zdržiaval v kľudnom a bezpečnom prostredí. Počas konania sa v zmysle uznesenia súdu maloletý stretával s otcom v jej prítomnosti. Počas tejto doby sa začali u maloletého prejavovať zmeny v koncentrácii a zhoršení dyslálie, a to napriek tomu, že s maloletým pravidelne cvičila podľa pokynov logopedičky. Tiež po styku s otcom sa opakovali nočné pomočovania. Maloletý bol po kontaktoch s otcom rozrušený, roztekaný, nesústredený, často býval hyperaktívny, neposlušný až nezvládnuteľný. Je síce pravdou, že maloleté dieťa má otca rado, na jeho návštevy sa teší, ale vzhľadom na vyššie uvedené sa domnieva, že prítomnosť matky je stále pri kontakte maloletého s otcom nevyhnutná. Z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti psychologičky boli objednaní na vyšetrenie s maloletým po poslednom pojednávaní vo veci, kedy bolo zistené, že maloletý má pervazívnu vývinovú poruchu - Aspergerov syndróm (autizmus), ktorý si vyžaduje zaradenie dieťaťa do špeciálno-pedagogickej starostlivosti a rešpektovanie primárnej diagnózy dieťaťa. Zo záverov správy vyplýva, že dieťa sa ťažko vyrovnáva so zmenami a v prípade zmien v jeho prirodzenom prostredí by mala byť zachovaná kontinuita a pravidelnosť, čas, prostredie, minimum zmien. Je nevyhnutné, aby obidvaja rodičia rešpektovali zdravotný stav dieťaťa a rovnako dodržiavali odporúčania vyplývajúce z terapeutického procesu, ktorému sa dieťa musí podrobiť. Podľa jej názoru otec maloletého nie je v súčasnej dobe sám schopný tieto skutočnosti prijať, rešpektovať a riadiť sa odporúčaniami odborníkov, preto je jej prítomnosť pri styku s maloletým nevyhnutná. Okrem toho sa domnieva, že súdom nariadená intenzita styku maloletému nemôže prospievať, nakoľko ho vytrháva pričasto, a na celé dni, z jeho prirodzeného prostredia, čo dieťa zle znáša, dekompenzuje ho to a znásobuje jeho psychické obtiaže. Okrem toho súd mal za dostatočne preukázané, že v ich manželstve nastal rozvrat mimomanželským vzťahom otca s inou ženou, ale už sa nezaujímal súd o to, aký je skutočný psychologický profil otca a odmietol aj ňou navrhované psychologické vyšetrenie všetkých účastníkov.

K odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v častiach výroku III., IV. a VI. potvrdiť ako vecne správny.

Vo svojom vyjadrení uviedol, že odporkyňa je chorobne precitilivelá vo výchove maloletého a to v tom zmysle, že by ho chcela vychovávať vo vatičke a taktiež v tom zmysle vyžaduje jeho stretávanie s maloletým. Od leta minulého roka sa stretáva so synom iba za prítomnosti jeho matky. Stretnutia rešpektuje z pohľadu rozhodnutia súdu. Zdôraznil, že ani raz toto stretnutie nevynechal, nepreložil, čo svedčí o jeho skutočnom záujme o syna. Počas stretnutí plne rešpektoval primárne želania matky, ktorá plánovala aktivity počas týchto stretnutí. Vlastné plánovanie aktivít s dieťaťom nemal možnosť realizovať. Pri stretnutiach maximálne toleroval názory matky. Často musí znášať jej citové a emočné útoky, ktoré podľa jeho názoru nie sú namieste kvôli prítomnosti syna. Pokiaľ ide o zdravotný stav syna, na základe záznamu z vyšetrenia PhDr. R. bol so psychologickou správou oboznámený. Táto skutočnosť ho zarmucuje, ale napriek všetkému verí, že nájde spoločný spôsob ako uľahčiť a vytvoriť čo najlepšie podmienky pre výchovu syna. Správu telefonicky prejednal, prebral podrobnosti ohľadne tejto záležitosti a na základe odporúčaní lekárky a následkom preštudovaní problematiky je pripravený prispôsobiť

sa a vhodne s ňou spolupracovať pri výchove syna. Odmieta spoločné stretávanie so svojou bývalou manželkou počas stretnutí so synom, a to z dôvodu, že v prítomnosti maloletého syna rieši osobné spory, vyvoláva neustály stres počas stretnutí, nemožnosť vytvoriť si s vlastným synom osobnejší vzťah, emočná a citová labilita bývalej manželky spôsobuje konfliktné situácie, neustálym prispôsobovaním sa manželkiným plánom a želaniam, neustále ovplyvňovanie správania syna z jej strany, disociovanie dieťaťa - vytrhávanie z jeho prirodzených vzťahov - starý otec, stará mama, strýkovia z jeho strany a pod., neschopnosť rešpektovať iné ako vlastné predstavy a potreby bývalej manželky. Zdôraznil, že je pripravený podieľať sa na výchove syna podľa odporúčaní odborníkov v zmysle diagnostikovanej poruchy na základe obojstrannej partnerskej dohody a rešpektu. Tvrdenia odporkyne, že je alkoholik, považuje za nepravdivé a ničím nepodložené. Na výzvu okresného súdu sa podrobil odbornému vyšetreniu, či je závislý na alkohol u MUDr. H.M., ktorá je súdnym znalcom z oblasti psychiatrie pre závislosť na alkohole a iných omamných látkach. Správa od MUDr. H.M., ktorá je súčasťou spisu je taká, že nie je závislý na alkohole. Ďalej zdôraznil, že v súčasnej dobe žije sám a v plnom rozsahu sa chce venovať svojmu synovi. Nikdy nebol odsúdený za trestný čin pod vplyvom alkoholu, nebol trestne stíhaný za skutok pod vplyvom alkoholu, nebol pracovne a osobne znevýhodnený na základe požívania alkoholických nápojov.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odporkyňa, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporkyne ako odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 144 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.